Skutočnosť alebo sen? 3

13. srpna 2010 v 20:30 | Luisa |  Skutočnosť alebo sen?

Poviedky - 5
Toto je len taká trošku nezáživná kapitola kde sa čo to vysvetlí :D Ako ste dneska trávili piatok 13? Mne sa nič nestalo a čo vám??







Stisla som mu ruky silnejšie na znak že mu dôverujem. Len sa na mňa šibalsky usmial. V jednej sekunde som bola v jeho náručí a v tej druhej som sedela vo svojej izbe na posteli. Niekoľlko krát som zamrkala aby som si to overila. Počula som ako si vedľa mňa sadol, ked som sa pozrela podával mi list. Sťažkým srdcom so ho od neho zobrala. Otvorila som ho a nahliadla doň. Každé písmenko alebo slovo mi do hrude podalo ostré nože. Veľmi ma bolelo čítať tento list.

 Drahá Kaitlin


Viem že toto obdobie musí byť pre teba ťažké, ale bohužial bude ešte o niečo tachšie. Doktor ktoré si stretla v nemocnici a ktorý ti povedal o našej smrti z polovičky klamal. Náš otec aj mama zomreli. Kaitlin, ale ja tvôj brat som nezomrel. Tak isto som bol nakazený tou prekliatou chrípkou ale bol som zachránený. Bude sa ti to zdať bláznivé ale dúfam že tomu uveríš vďaka Jasnovi. Hovoríš si prečo jeho oči majú takú farbu, prečo je taký bledý a studený. Preto Kaitlin lebo je upír. Bol som zachránený ale tak že zo mňa je to isté. Nemôžem ti to objasniť z očí do očí, lebo je riziko že by som ťa zabil. Som priveľmi mladý a ľudská krv je pre mňa až príliš vábivá. Stal sa zo mňa netvor, tak to beriem ja. Viem že najradšej by si za mnou teraz utekala ale prosím ťa nehladaj ma. Nenájdeš ma. Sľubujem ti že čoskoro sa uvidimé. Budem sa snažiť ovládať sa. A dúfam že to dokážem už len kvôli tebe. Spomínaš s na toho doktora? Taktiež bol upír, to on ma zachránil. Jasona si už stretla nemuisíš sa ho báť, bude na tebe zatiaľ dávať pozor kým u teba nebudem. Viem že je to odomna hlúpe a že máš dosť rokov na to aby si sa postarala sama o seba. Dávaj si na seba pozor a ako som sľúbil čoskoro sa uvidíme. 

Mám ťa rád Kaitlin, čoskoro.

Posledné slová som čítala so slzami v očiach. Ked som list dočítala nevidela som si cez slzy ani na špičku nosu. Celé telo sa mi otriasalo od zvlykov. Nemohla som tomu uveriť. Upír? Môj brat ktorého som nadovšetko milovala. Zrazu som cítila okolo ramien ľadové ruky viem čo to znamenalo. Pozrela som sa na Jasona. Sledoval ma so súcitným pohľadom. Uvedomovovala som si že je upír a keby chcel tak by mi ublížel. Ale ja som verila slovám v liste. Neiste som sa onho oprela a položila mu hlavu na plece. Pri nom som sa cítila hrozne malinká ale pri tom bezpečne. ,, To bude dobré, len sa vyplač." šuškal mi svojim nádherným hlasom do ucha. Aj ja som si hovorila že všetko bude v poriadku že toto nie je skutočnosť ale sen. Môj sen. V ktorom sa opieram nie o netvora ale o anjela. Vdychovala som jeho úžasnú vôňu. Nevedela som poriadne opísať je vôňu ale bola opojná a krásna. Ako ma tak utešoval moje zvlyky a plač prešli do prerývaného dýchanie. Bola som unavená a pomaly sa mi zatvárili oči. Posledné čo si pamätám bolo ako som myslela na horúci kúpel. Ráno som sa zobudila vo svojej posteli zakrytá až po pradu. Zobudil ma dážď bubnujúci na parapete. Zdvihla som sa a všimla som si že som spala v oblečení čo som mala včera. Prešla som ku kufru a vybrala som si nejaké použiteľné veci odišla do sprchy a zatvorila za sebou dvere. Ked na mňa padal prúd horúcej vody uvedomila som si že kde by mohol byť asi Jason. Rýchlo som sa dala do kopy a už som schádzala dolu schodmi. Zacítila som vábivú vôňu a môj žáludok mi to potvrdil. Nenápadne som došla do kuchyne, kde oproti chrbtom stál Jason. Bol pri šporáku a niečo tam robil. Potichučky som sa posadila na barovú stoličku, aneb som mala celkom vysoký stôl. O necelú sekundu sa na mňa otočil Jason so širokým úsmevom na tvári a s nejakým jedlom v ruke. Posunul ku mne tanier a sadol si vedľa mňa. Len som nanho zdvihla obočie. ,, Určite musíš byť hladná." Znova ma odrovnal jeho nádherný hlas. Prikývla som a pozrela som sa čo mi navaril. Okrem toho že to dobre voňalo dokonca to dobre aj vyzeralo. Bola to chutnučká omeleta. Do ktorej som sa s chuti pustila. Ked som dojedla zmohla som sa na obyčajné ďakujem. ,, Som rád že ti to chutilo. Máš na mňa nejaké otázky?" Povedal to s pobavením. Odhodlala som sa mu pozrieť do očí. Stále boli červené ale už ma nevystrašili. ,, Napríklad že prečo máš také oči." ,, To je jednoduché nie som smňadný, keby som bol smädný boli by úplne čierne. Doktor ktorý zachránil tvojho brata je vegetarián, čo znamená že sa živý zvieracou krvou a preto sú jeho oči zlaté ." ,, Počkaj, ako môžete vyjsť von cez deň? Malo by vás to spáliť no nie ?" Zasmial sa. ,, Nie všetko o upíroch je pravdivé, niektoré si vymysleli. Slnko nás nespáli, je to akoby bolo naše telo posiate diamanty trblieceme sa až moc preto nemôžeme na priame slnko." Chápavo som prikývla. Rozmýšlala som čo sa ešte opýtať ked ma v tom niečo napadlo. ,, Máte nejaké nadprirodzené schopnosti ?" ,, Sme neuveriteľne silný , rýchly a všetko dokonale počujeme." ,, Ako rýchly." ,, Dosť rýchly." Ne mieste kde mal sedieť nebol ale bol rovno pri mne z druhej strany. ,, Chápem." Znova sa vrátil na svoje miesto ale normálnym krokom. ,,Čo by si dneska chcela robiť ?" ,, Neviem čo normálne teraz robíš?" ,, No nič zábavné naozaj." Povzdychla som si. ,, Keby si chcela mohol by som ti ukázať aký som rýchly v lese." Nadhodil ten svoj šibalský úsmev a ja som neodolala. ,, Fajn, ajtak nemáme čo robiť." Obidvaja sme sa zdvihli a smerovali k dverá. Kým som sa ja obula dážď prešiel do malého mrholenia. Galantne mi podržal dvere a kým zamykal vdychovala som čerstvý vzduch. ,, Je ten les ďaleko?" ,, Nie iba kúsok ked sa pozrieš do ľava uvidíš ho. Nikdy nás tam neuvidí môžme si robiť čo budeme chcieť." Spyklenecky na mňa mrkol. Kým sme došli k do lesa bola som zadýchaná ale on vôbec nie. Po ceste som sa ho pýtala ďalšie podrobnosti okolo upírov. Vysvetlil mi že sú nesmrteľný, nemusia piť, jesť ani späť. ,, No takže nasadni si." pozerala som ako sa predomnou predklonil a ukázal na svôj chrbát. S ťažka som ne neho vyliezla, potom si ma bez varovania nadvihol až som poskočila. ,, Ak ti bude náhodou zle stačí povedať zastavím." Už už som chcela niečo povedať, ked sa rozbehol. Bolo to neuveriteľné. Boli sme nesmierne rýchly všetko som okolo seba videla rozmazané. Iba mihotajúcu sa zelenú farbu. Bolo to krásne ako mi vietor rozvial vlasy do všetkých strán. ,, Zastav" stačilo to zašepkať. Zastavil a chvíľu som sa spamätávala hlava sa mi točila. Ale postavila som sa pevne na zem. ,, Si v poriadku?" ,, Áno, bolo to....neuveriteľné!"  štastne sa usmial. ,, Vedel som že sa ti to bude páčiť." ,, Chcela som sa spýtať koľko máš vlastne rokov všetko spolu?" ,, Zamrzol som v osemnástich rokoch, ale spolu mám stopäťdesiat rokov." Zamrzol mi úsmev na tvári. ,, Toľko?" slová som vydýchla. Len s úsmevom prikývol. Priblížil sa ku mne takže som cítila chlad ktorý išiel z jeho tela. Srdce mi začalo zbesilo búšiť. Naklonil hlavu na jednu stranu a počúval. ,, Vieš čo je u teba zvláštne?" ,, Neviem, čo?" trošku namyslene sa usmial. ,, Vždycky ked sa k tebe priblížim tvoje srdce sa strašne rozbúči, to mi pripomína naše prvé stretnutie." ,, A mňa by zaujímalo prečo naše prvé stretnutie bolo také strašidelné." Na chvíľu sa zamyslel a na jeho tvári sa objavil zahanbujúci výraz."Vieš nevedel som presne ako vyzeráš iba podľa opisu tvojho brata. Vtedy ked sa to stalo bol som na love a akurát som lovil." Zhlboka som sa nadýchla. Takže na love. ,, To..to je v poriadku." Nazdvihol obočie. ,, V poriadku? Kaitlin chcel som ťa zabiť." Pripadala som si ako päť ročné dieťa. ,, Ale nezabil." ,, Mohol som, kým som si to neuvedomil. Prepáč." ,, Naozaj nič si s toho nerob, vážne som v poriadku." Skúmal moju tvár a určite musel vidieť ako som sa začala červenať. Na mojej tvári toho zaujímavého veľa nebolo. Bola som priemerné dievča s tmavými hnedými vlasmi ktoré sa mi vlnili až po kríže, s chudou a bledou postavou. A zo šedými očami. Ako hovorím nič zvláštne. Ale on ma pozoroval ako objav roka. ,, Ehm...zdá sa mi že začína znova pršať asi by sme mali ísť." Usmial sa pokriveným úsmevom s ktorého sa mi skoro podlomili koléna. ,, Naskočíš si?" Nemusel mi to dvakrát hovoriť. Uháňali sme lesem ako na pretekoch. Pricapila som sa k nemu bližšie takže som mala teraz svoje pery blízko jeho krku. Túžila som niečo spraviť ale nemala som odvahu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.