
No takže :D V pokračovaní článku máte druhú kapitolu. Dúfam že sa vám bude páčiť a prosím zanechajte komenty :).
V tejto chvíli som stála pred svojím novým domčekom. Bola som troška vystrašená z toho že by som tu mala bývať sama. Ešte stále mi naskakovali zimomriavky keď som si spomenula na toho podivného chalana. Podivného s krvavými očami ale krásnym veľmi krásnym chalanom. Stále sa mi o ňom snívali strašidelné sny a v každom mi prekusol hrdlo. A vždy keď mi to hrdlo v sne prekusol veľkým písmenkom mi v hlave nakočilo slovo UPÍR. Snažila som sa na to nemyslieť ale väčšinou to malo opačný účinok. Povzdychla som si a zobrala posledný kufor ktorý tu ostal. Pred dverami som sa na chvíľku zastavila a poriadne sa nadýchla. Pomaličky som vsunula kľúčik a ešte pomalšie som ho otočila. Nakukla som do dverí a až príliš sa do nich oprela, tým pádom som skončila na zemi. Prevalila som sa na chrbát a začala sa s pľných pľúc smiať. Pripadalo mi to veľmi smiešne, nikdy som nebola veľký atlét skôr som furt padala. ,, Som nevedel že budem mať takú zábavnú susedku." Zadržala som dych, v rýchlosti som sa posadila a oddychla som si ked som miesto krvavo červených očí uvidela priatelské zelené. ,, Ehm..ou." to bolo bohužial jediné čo zo mňa vyšlo. Oproti mne bol totižto vysoký mladý chalan s príjemnou a úprimnou tvárou. Všimla som si že má pekný úsmev to asi preto že sa smial na mne. Natiahol ku mne ruku a ja som ju vdačne prijala. ,, Takto vyzerá že dneska som ťa zachránil dlžíš mi za kávu." Neisto som sa usmiala. ,, Kaitlin Collinová, to len aby si mi nezačal hovoriť trošku inak." ,, Brian Smith. Ako tak pozerám si naša nová susedka, keby si niekedy chcela skočiť na chvílku sa porozprávať bývam rovno oproti tebe." Prstom ukázal za sebe na malý červený domček. ,, Budem si to pamätať." ,, A čo tá káva?" Chvílku som rozmýšlala a nepripadalo mi zlé malé rozptýlenie. ,, Fajn, tak podme." Rozžiarila sa mu tvár. Neisto som sa usmiala a zatvorila dvere. Ked som sa k nemu otočila bol veľmi vysokým musela som mierne zdvihnúť hlavu aby som mu dovidela na oči. Postávali sme ked sme obidvaja otvorili ústa aby sme niečo povedali. Zasmiala som sa tomu a nakoniec sa pridal aj on. ,, Mohol by si ma prosím ťa viesť? Moc to tu nepoznám som nová." Postúpil o niekoľko krokov do predu a ja som ho nasledovala nakoniec zabočil na jeden chodníček a potom sme už iba kráčali. ,, Kedy si sa sem prisťahovala?" ,, No vlastne dneska ale nábytok a niektoré moje veci priniesli už pred troma dňami." Súhlasne pokýval hlavou. ,, Zdalo sa mi že sťahujú niečo do tvojho domu, videl som ako doň dávajú nábytok. Nečekal som že budem mať takú peknú susedku." Moja hlava klesla dole a začala som sa mierne červenať. ,, No a ja som nevedela že môj prvý sused ma nájde na zemi smiať sa ako blázon." Uchechtol sa. ,, Vieš ani nie ako blázon ale skôr ako nejaký šialenec, na malú sekundu si ma vystrašila." ,, A ako prosím ťa?" ,, No moja prvá myšlienka bola že táto susedka nám bude po večeroch asi loziť do kontajneroch." S chuti som sa zasmiala ked som si seba predstavila v kontajneri a ako sa v tom vyžívam. Kedže som bývala na okraji Londýna pár minút nám trvalo kým sme prišli do malej kaviarničky. S Brianom som trávila veľmi príjemný deň. Bola s ním naozajveľká sranda, s ním bolo ľahké zabudnúť. Ani som nevedela že v tej kaviarni sme trávili až dve hodiny. Odprevadil ma až k dverám môjho skromného domčeku. Ked som prišla domov ako som to začala nazývať, prezerala som ho od jedného kúta k druhému. Bol veľmi útulný a príjemný. Bol ladený väčšinou v tmavých farbách. Kým som sa vyškriabala po tých veľkých s chodoch s mojím obrovským kufrom dalo mi to dosť veľkú robotu. Mala som prekrásnu izbu s obrovskou manželskou posteľou. S chutou som sa rozbehla a pristála v nej. Ležela som a rozmýšla ako si roztriedim veci do skríň. Zrazu som si všimla na malom nočnom stolíku obálku. Posadila som sa a zhrabla ho do ruky. Ostala som vo veľkom šoku. V ruke som držala list od mojho brata ktorý by mal byť v tejto chvíli v mojom kufri úplne naspodku. Šokovane som si ho obzerala a rozmýšlala či ho otvoriť alebo nie. Prijeho studovaním som po očku uvidela na nočmom stolíku ešte niečo. Bol tam položený maličký papirek, ktorý bol poskladaný na polovičku. Natiahla som sa ponho, pár sekún som na neho iba hladela ale potom ma moja zvedavosť donútila otvoriť ho. Krasopisným písmenom bolo na ňom napísané iba pár slovíčok: Prečítaj si list.
Nevedela som čo si mám vlastne myslieť. Poslednú dobu sa mi stávali samé zvláštne veci a ja som bola ich stredom. Znervózňovalo ma to a to veľmi. Dávala som si jednu otázku za sebou ale ani na jednu som nevedela odpoveď. Z môjho rozmýšlania ma vyrušilo prudké zabúchanie na dvere. Pri tom zvuku sa moje telo mimovolne strhlo od strachu. Nechala som lístoček lístočkom a zbehla som po schodoch. Ked som bola pri dverách napadol ma Brian. Dvere som otvárala s úsmevom. ,, Ahoj Brian, nemyslíš že....." Slová aj úsmev mi zamrzli ako mávnutie prútikom. Predo mnou stála moja krásna nočná mora. Dokonalý ako som si ho pamätala. Sa teraz na mňa usmieval a pozoroval ma so svojimi červenými očami. Moja prvá rozumná reakcia bola zabuchnutie dverami a ich zamknutie oprela som sa o ne a začala som s ťažka dýchať. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude a z rýchlilo sa ešte viac ked som počula ako prehovoril. ,, Kaitlin neublížim ti len otvor tie dvere." Chcela som sa ironicky zasmiať ale stále som bola vystrašená. Počula som povzdych a potom jemné našlapovanie. Vydýchla som si. Ked v tom sa zjavil rovno predomnou. Od šoku som zabudla dýchať. ,, Kaitlin dýchaj!" Počúvla som jeho radu a začala som prerývane dýchať. ,, Vieš ked predo mnou zatvoríš dvere mala by si sa ujistiť či sú zatvorené aj okná." Tentokrát sa usmial svojim oslnujúcim úsmevom a mne sa skoro podlomili kolená. ,, Čo...čo..čo odomňa chceš?" ,, Viem že ti pripadám strašidelný s tými očami, ale chcem sa len porozprávať neublížim ti ako som povedal. Mimochodom volám sa Jack." Natiahol ku mne svoju bielu ruku. Váhala som ale ked som sa zahladela do jeho očí začala som mu dúverovať. Pohla som svojou rukou k tomu jeho, ked sa naše ruky dotkli bolo to ako dotknúť sa ľadu. Prebehla mnou menšia triaška. Jemne som mu ruku stačila a takisto mi to opätoval. Vedela som čo to znamenalo, že všetko čo hovoril čo aj bude hovoriť bude pravda.

%20%E2%80%93%20okraj.png)





wow,,,no nadherne...fakt sa mi to lubi