Tak, dve hodiny meškám, ale to je detail. Snáď vás táto kapitola nesklame, aj keď nemôžete čakať veľa keď je len prvá. K tomu máte moju obľúbenú pesničku, ktorá mi vždy nahodí dobrú náladu a chuť...k nákupom :D Preto som ju pridala práve sem, mne vždy hudba pomáha pri predstave o čom ten film na začiatku je. Aby vás to tak nejak vtiahlo a vedeli ste si predstaviť že ste tam. Aj keď...neviem či je to tak dobre napísané. Nič nemusíte hovoriť, proste len jediné čo od vás chcem a veľmi si prosím je komentár, myslím že keď ho napíšete, nič sa nestane a ja aspoň budem rada že sa o to niekto zaujíma. Ďakujem. A Enjoy!!! :))))))
1.kapitola - Ďalší začiatok
Nad zemou sa zniesol prvý jesenný lístok, ktorý odfúklo až k prestížnemu obchodu v celom veľkomeste. Tu ste mohli nájsť všetko - topánky, oblečenie podľa najnovších trendov samozrejme za nejakú tú väčšiu sumu. Vo vzduchu sa niesla vôňa dažďa, drahých parfémov bohatých, dobre zabezpečených žien. Jednoducho ďalší rušný deň na konci letných prázdnin. Pomaly začínala jeseň a študenti sa začínali pripravovať na návrat do školských lavíc. Všade bola počuť najnovšia hudba, cinkanie pokladní, no najviac bolo počuť malé, otravné dievča, ktoré veselo štebotalo, klopkalo lodičkami a všetko kontrolovalo. Ani sa nepozrelo na predavačku, len jej podala zlatú kreditnú kartu a rýchlo utekala ku krásnym kokteilovým šatám, ktoré práve zbadalo. Školský rok ešte nezačal, no už bolo treba kúpiť alebo dať ušiť dokonalé šaty pre ňu a jej štyri "sestry" na ples. Museli byť perfektné, dokonale sa hodiť k ich kráse. Bodaj by nemuseli, veď tri z nich boli upírky. A tá jedna, tá sa k tomu blížila, a to veľmi rýchlym tempom. Bella sa im menila rovno pred očami. Pleť aj pery sa jej zosvetlili, vlasy nabrali úplne rovnaký bronzový odtieň ako Edward. Mala taký pocit že v čokoládových očiach sa jej lesknú zelené škvrny ale to sa jej asi zdalo.
Odvrátila od nej pohľad. Pokrútila hlavou a schmatla kreditku, ktorú jej podávala netrpezlivá predavačka. Nasadila si slnečné okuliare, aj keď, na tomto mieste ich potrebovala asi ťažko, len pre image a strčila hlavu do tašiek.
" Ok, všetko máme, myslím. Na čo sme zabudli?" premýšľala nahlas Alice zatiaľ čo jej sestry nosili tašky do kufru jej mini coopera. Jej červené autíčko bolo celé pokryté kvapkami dažďa. Celkom jej chýbalo jej porshe no to malo ešte volant na ľavej strane. Naoko dramaticky vzdychla - niektoré staré veci jej tak chýbali. No napríklad jej chrobák zo šesťdesiatych rokov jej nechýbal vôbec. Sadla si na kapotu jej miláčika a na prst si namotávala prameň hnedých vlasov, ktoré jej siahali už do polovice krku. Nastúpil posledný pasažier, Nicol, a ona ladne zoskočila a nastúpila do auta. Posledný krát v duchu spočítala či zase na niekoho nezabudla ako minule Bellu v kníhkupectve za čo ju Esme skoro podpálila, a tak naštartovala auto.
"Môžeme ísť?!" zakričala práve keď zatrúbila na červený autobus pred ňou. Tieto úzke uličky jej ani nedovoľovali predbehnúť ho. Keď sa autobus konečne pohol, Al vyštartovala až za nimi zaškrípali kolená, a vyšli z Oxford street.
"Uvidíš, Bell, tie čelenky sa ti budú náramne hodiť" zaštebotala a hodila rýchli pohľad na zadné sedadlo smerom k nej.
"Mh-hmmmm" vyšlo z Belly, oprela si hlavu o okienko auta, zatvorila zošit zabalený v modrom semiše a začala sledovať dážď bubnujúci na okno.
" Čo tam píšeš? Dúfam že nič ohľadom nás, vieš čo by sa stalo keby si to prečítal niekto kto nemá?" Gracen ju chytila za ruku jemne stisla. Ich ruky bolo skoro úplne rovnaké.
"Neboj sa, aj ja si píšem denník. Mám už toľko spomienok že by mi z toho praskla hlava. Je to niečo ako terapia" povzbudzovala ju Nicol.
" Ja viem Katherine, máš jeden plný kufor s tými zatuchnutými zošitmi v koži" zasmiala sa. Nicol sa na ňu zaškaredila.
" Povedala som ti že mi tak už nemáš hovoriť"
" No a? Aj tak predsa si nebudem zvykať na to meno čo si si dala tu. Aké je to meno?"
" Nina"
" Jasné, Nina" zabrblali zborovo.
" Každopádne súhlasím s Nicolet, spomienky sú dôležité" pritakala s úsmevom Bella. Gracen odvrátila pohľad a previnilo pozrela na gumené čižmy na jej nohách. Nicol strelila pohľadom na jej posledné premenené "dieťa" a sledovala ju. Neustále sa menila rovno pred jej očami. Odkedy prišla do tejto rodiny, vlasy jej narástli skoro až po lopatky a oči jej vďaka jej prítomnosti nabrali znovu tú sýto zelenú farbu, ktorú mala jarná tráva. Zachichotala sa pri spomienke na návštevu kaderníctva pred dvoma týždňami. Alice sa rozzúrila že Gracen rastú vlasy a tak si dala pár blond prúžkov, ktoré jej ozvláštnili jej havranie vlasy. Grace zmenila farbu vlasov na orieškovú. Pri tej príležitosti si Juliet kúpila žehličku na vlasy a máva ich rovné. Ale nezmenili sa len fyzicky. Aspoň Grace nie. Každým dňom jej schopnosti rástli. Hlavne sa o tom nemôže dozvedieť Aro. Čo by dal za upíra, ktorý vie vymazávať, nahradzovať, premieňať a pozerať si spomienky s myšlienkami druhých? Uf.
" To je úplne fuk, Nina Cullenová je naša sesternica z Bulharska, nezabúdajte"
" Prečo nie z Rumunska? Chápeš, Dracula, nie?"
"Dobre, už o tom nebudeme hovoriť. Jednoducho zajtra nastupujeme a začíname odznova" zašepkala Gracen a všetky štyri odvrátili hlavu k mokrému oknu. A je to tu. Nové miesto, nový čas, nové spomienky a nová spoločnosť. Ďalší začiatok. Tak, a ako sa s tým novým životom naloží? Premýšľala Nicol a prešla pohľadom po jej rodine.
Milý denníček!
Je to tu. Dnes je môj prvý deňv novej škole. No, Alice mi všetko pripravila. Vlasy, make-up, vlasy, oblečenie, proste všetko. Áno, dnes začínam odznova, doslova. Odznova budem opakovaťdruhý ročník. Alice užnetrpezlivo postáva pri svojom novom aute, ktoré patrí vlastne Gracen, dupoce, a čaká na nás. Popravde sa mi nikam nechce. Prečo? Videl si to počasie? Je to hrôza!!! Väčší leják som nevidela ani vo Forks. Ešte raz pripomínamže je to vina môjho otca, Carlisla. Keby sa nechcel vracať"domov" mohli sme zostaťv Amerike. Aspoňna rovnakom kontinente! A všetci radi súhlasili, okrem mňa. Ak tu budeme asi dva roky, znamená tože ma aj premenia. Ok, priznávam, moje myšlienky sa prelínajú jedna cez druhú, preto aj tak nesúvisle píšem, ale nedokážem to, pri tom kriku. Idem sa pozrieťči z Nicolet užurobili "človeka". Cs, akoby to dokázala.
Bella vzdychla, zatvorila zápisník a zasunula ho za obraz. Keď máte veľkého otravného brata, ktorému neujde ani len jedna príležitosť robiť si z nej srandu, treba nájsť nové metódy. Prešla cez dlhú bielu chodbu preplnenú spoločnými fotkami do izby Nicolet a rovno išla do kúpelne, odkiaľ sa ozýval Alicin a Nicin hlas.
" Takže, ešteže vidím do budúcnosti a kúpila som tú žehličku na vlasy. Prečo ich máš tak odporne kučeravé?!" prebetila.
" Už ideme?" opýtala sa Bella otrávene a zastrčila si za ucho prameň bronzových vyfúkaných vlasov.
"Á, teba som tu potrebovala. Čo na ňu hovoríš?" usmiala sa radostne, zatlieskala drobnými ručkami. Nadhodila si na plece školskú tašku a silnejšie stisla plece. Musela uznať, vyzerala...ľudsky. Rovné, vyžehlené vlasy jej splývali do pol pása a tak orámovali jej dokonalú tvár. Na sebe mala tmavé tričko, tmavé rifle a na to štýlovú koženú bundu. Už sa konečne prispôsobila dobe.
" Dobre" zabrblala.
" Ok, ideme"
"Hej, a čo ja?!" zakričal niekto za Belliným chrbtom. Bolo jasné kto to je. Juliet. Bella schmatla peniaze na obed, pobozkala Esme na líce a bežala k autu nech ju tam nenechajú. To viete, život s upírmi.
V škole to bolo...ako v škole. Za ten rok čo Bellu učila Juliet a Gracen vedela všetko čo potrebovala. No a vďaka Nicolet, vedela celú históriu od starovekého Grécka až po dnešok. Celkom ju desilo, ako je vlastne stará, určite toho veľa prežila. Cisári, krály, objavenie Ameriky, Napoleon....ou, pokrútila hlavou a obrátila pozornosť na školskú chodbu. Toľko vecí jej pripomínalo Forks. Prostredie, počasie...zvláštne. Táto škola bola jedna z najlepších v celom Londýne. Obrovská, elegantná, s vysadeným trávnikom na ktorý nikto nemohol ani len stúpiť a perfektne zarovnanými kríkmi. Vrátila sa späť do reality. To asi nemala robiť, uchechtla sa Nicol. V živote nevidela že by sa na ňu upierali pohľady toľkých zvedavých očí...možno len na plesoch, ale to je detail. Pre tých mužov, ktorý na ňu hľadievali so zbožným pohľadom to asi jedno nebolo. Potichu sa zachichotala. Ten úsmev jej rýchlo zmrzol. Zarazila sa. Jeden človek sa na nich predsa nepozeral skúmavým pohľadom plným záujmu a zvedavosti. Stál pri jednej zo skriniek, okolo neho postávali jeho zjavní "stúpenci". Zrejme školská celebrita, no nečudovala sa. Zo všetkých ľudských chlapcov ,ktorých videla bol jeden z najkrajších...a bol aj najsladší. Ten výraz počula v päťdesiatych rokoch a odvtedy ho používala. Mal nádherné, jasné modré oči mandľového tvaru. Blond vlasy boli upravené do moderného účesu. Na sebe mal vyprané rifle, červené tričko a na tom určite veľmi drahá, kožená bunda.
Takže, jej odhad bol úplne správny. Práve keď si ho premeriavala, stočil svoj pohľad presne na ňu. Keby bola človek, určite by jej skolabovalo srdce. Premeral si ju rovnakým pohľadom ako ona jeho a potom na ňu uznanlivo žmurkol. Samozrejme, jeho "stúpenci" hneď začali vysvetľovať keď ich kráľ vyslovil svoju požiadavku a to nemusela mať perfektný sluch. Gracen do nej mierne buchla, no stačilo to na to aby nadskočila. Začína sa chovať ako človek.
" Bella, hodinu máme spolu" usmiala sa na ňu aby sa vyhla aj jeho aj Graceninho pohľadu. Vybavovali sa jej spomienky z minulosti, ktoré boli uzavreté hlboko v nej, ktoré v sebe potlačovala. Bolo ich toľko...toľko rokov, ktoré prežila...
Christopher Night povrchne počúval svojich spolužiakov a zástupy zvedavcov, ktorý sa aspoň trošku chceli ohriať pri hviezde školy. Presne tak, bol niečo ako kráľ školy, každí sa chcel ohriať v jeho prítomnosti, chcel ho poznať alebo chcel aby ho on poznal. Po celom lete strávenom vo Francúzsku s rodinou musel ísť znovu do školy. Popravde, ani sa mu veľmi nechcelo. Nevedel prečo...jednoducho v tom nevidel žiadny hlbší zmysel. Mal pocit že je...ticho pred búrkou. Mal nepríjemný pocit že sa niečo zmení...niečo bude iné. No keď zastavil pred udržovanou, veľmi známou školou v celom Londýne, pocit sa stratil. Všetko bolo rovnaké. Škola tu stála, parkovisko bolo plné aut a študentov, ktorý sa po prázdninách nadšene vítali a učiteľov, ktorý na tento chaos takpovediac dozerali. Rovnako ako minulý rok. Prechádzal školou, ale nenašiel nič. Chodby i jeho skrinka boli rovnaké. Ako každý deň k nej prišiel a počkal kým sa k nemu začnú schádzať jeho kamaráti a iní študenti. Vyšiel zo svojej osobnej bubliny a začal sa venovať hlasom, ktoré si niečo nadšene šepkali. Započúval sa. Hovorili o nejakých nových študentov. Boli to piati súrodenci a práve prechádzali chodbou kde stáli. Zdvihol zrak. Okamžite ich v tom dave spoznal. Bolo to päť sestier. Tri z nich boli biele ako stena, ešte bledšie ako bolo na toto miesto zvyčajné s zvláštnymi zlatými očami. Jedna vysoká blondína, dve malé, jedna čiernovláska a druhá hnedovláska. Za tými tromi stáli dve posledné. Dievča so zvláštnymi prirodzene hnedo-červenými strapatými vlasmi študovalo mapu školy, ale najviac ho zaujalo posledné dievča, ktoré si ho meralo s veľkými tmavými kukadlami. Širšia tvár s prirodzene tmavšou pokožkou. Na rozdiel od väčšiny študentiek, neprirodzených blondínok, ona mala hebké, rovné, asi vyžehlené, až do pol pása dlhé, gaštanové vlasy. Keď si všimla ako si ju obzerá, rýchlo odvrátila pohľad a začala sa venovať sestrám. Všimol si že študenti okolo čakajú na jeho reakciu.
" Kto je to?" opýtal sa hneď.
" Cullenovci, aspoň som to počul. Sú siedmy, ešte k nim patrí taký veľký a strašidelný svalovec a nádherná blondína, no tí sú na vysokej ako môj brat, viem to od neho. Presťahovali sa pred pár týždňami" vysvetľoval jeho najlepší kamarát, Matt.
" A tá posledná? Vôbec sa nepodobá na zbytok"
" No, všetky deti pána a pani Cullenovcov sú adoptované, vyrastali spolu. No ju adoptovali nedávno, že vraj je to ich sesternica. Volá sa Nina Cullenová, je z Bulharska. Jej rodičia pred nedávnom zomreli, veľká tragédia a ona bola pri tom. Sú...divní..." zakončil a poslednú vetu nechal nedokončenú.
Ešte raz sa im stretli pohľady. Sledovala ho zvláštnym výrazom zaujatia a skúmania, pevne k sebe tisla učebnice a nad niečím hlboko premýšľala. Chcel zistiť viac, no to už Nina, ako sa dozvedel, zašla za roh.
Škoda. Neveriacky pokrútil hlavou, spolužiakom naznačil no comment, a ponáhľal sa na ďalšiu hodinu. Okrem toho, má čas o nej zistiť viac...veľmi veľa času, uškrnul sa a posadil sa tak ako presne pred rokom do lavice. Vyzerá to tak že tento ročník bude predsa len iný.
Komentáře
1NeSsCulLeNkA | Web | 16. dubna 2010 v 22:33 | Reagovat
aaaaa paradne, uzasne ... nemam dost slov ako by som mohla dostatocne vyjadrit radost a uzas nad tymto dielikom - velmi sa mi pacila ta hudba a aj tie fotky (lepsie sa to predstavovalo) ... a pokial som to pochopila dobre Nina je Nicol
Uzasne... aj ked mi chyba edik... kde je? lasko kde si skutocne super celkom som aj pochopila suvislosti :))) Teraz len chcem dalsiu kapitolku nech vieme kdo je to ten christopher a ako to s nimi dopadne :) tesim sa :)
Ale pořád nevím, kdo ta Nina je.
