
Vojvodkyňa z Devonshere, 17.kapitola
Vojvodkyňa z Devonshere
17.kapitola- Korunný princ, našej ríše. Ale? Naozaj pride?
Isabella Mária Swanová vojvodkyňa z Devonshere
8.júla rok pána 1770 za vlády Edwarda I. Masena rodu Cullenovcov
Bolesť, lebo neviem čo mohla Ann posielať a poznanie, že posielala list k Jacobovi...
.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.
Opäť mi slnečné lúiče zasvietili rovno do očí. Samozrejme, moja komorná a guvernantka už sú v mojej izbe a budia ma do nového rána. Ak to dnes princ stihne, mal by prísť už dnes.
"Slečna arcivojvovodkyňa , dobré ráno." Pozdravila ma slečna Nothordová pri mojom uchu, ale ako som ju volala ja Mária. Odtiahla som pohľad od baldachýnu nad mojou hlavou a pozrela na ňu.
"Dobré ráno, slečna Nothordová."
"Ako ste sa vyspali, vaša výsosť?" opýtala sa ma a kývla na guvertantku v kúte mojej izby. Tá sa rozbehla a odtiahla všetky závesy. Do mojej izby prišli komorné a slúžky. Jedna doniesla moje dnešné šaty, druhá vodu an umývanie, tretia podreby k mojej toalete. A posledná priniesla list na striebornom podnose. Pozrela som sa ešte stale z postele na slúžku s listom.
"Váš snúbenec vám poslal list."
"Ale veď má zajtra alebo dnes prísť!"
"Nie, Isabella, nepríde. Nejaké vážne povinnosti ho prinútili sa vzdialiť na sever. Odkladá sa aj svadba. Aby si mohla lepšie spoznať všetkých v krajine. Tvoj manžel sa k tebe pripojí pri Glasgowe. Prikázala to tak politická situácia. Máš šťastie, že sa nedá z tohoto zväzku vyviaznuť."
"Matka, dobré ráno." Poklonila som sa pri posteli. Slúžka prišla ku mne a podala mi list.
S miernym úsmevom som si ho zobrala. Ani neviem prečo. Možno preto, lebo som už dospelá a mám rozum, že ak sa budem vzpierať rodičom, tak mi nič nedovolia, ale možno keď im ukážem ako vážne a s radosťou sa pripravujem na budúcu kráľovskú rolu, možno mi bude dovolené vidieť Jacoba . a opýtam sa ho prečo si s Ann dopisujú. Možno? Nie, to je blbosť! To by nikdy mne Ann neurobila! Nechcela by sa teraz vydať za Jacoba! Nie, veď vie, že ho mám rada! To proste nejde! Nie, ona taká nie je. Pomstychtivá.
"No, Isabella, otvor to!" povedala matka a ja som opatrne roztrhala voskové uzavretie.
"Matka, ale je to list adresovaný mne, bola by som rada ak by som si ho smela prečítať o samote."
"Ale, Isabella!"
"Matka, ej to list pre mňa."
"Máš pravdu. Fajn, ja sa aj tak dozviem čo v ňom je." Zamrmlala a odišla. S ňou odišli aj jej dvorné dámy a aj nejaké služobné a komorníčky. Dali mi broskyňobé šaty s kvetinovou potlačou. Nočná košeľa mi prevýsala cez okraj. Cez pás mi obmotali tmavomodrý pás.

Vyčesali vlasy dohora. Pár pramienkov mi spustili po tvári. Ľahko navoňali moje ruky i krk. Ozdobili šperkmi. Natiahli na mňa pančušky a saténové zaviazovačky(Pozn. Aut. Zaviazovačky- boli to topánky s tvrdou podrážkou bez opätku, niečo ako dnešné baleríny a šnúrky& siahali až po zapínanie pančušiek k spodničke.) prišla som dole na raňajky. Za vrchom stola sedel otec. Thomas po jeho pravici matka po lavici. Thomasova rodina sedela vedľa neho. Ja ako staršia dcéra som si sadla k matke po jej ľavú ruku. Mala tam sedieť Thomasova žena, ale asi jej to matka opäť nedovolila. Bola to jej prvá nevesta a stále sa na ňu sťažovala. Bolo to tiché dievča. Vlastne bola ešte dieťa. Malo iba šestnásť. Tri potraty v priebehu roka. Ale potom sa im podarilo. Až na to, že Thomas mal tiež rád spoločnosť iných dám ako vlastnej ženy. Ako aj náš otec. Boli s otcom v mnohom podobní a nie len v tomto. Aj ignorácii a ľahostajnosti k deťom. V našej výchove položil ruku k dielu otec, len vtedy keď rozhodovali o našej budúcnosti. Inak sa staral o poľovačky, politiku, ženy. Vlastne preto sme iba traja. A ešte štyria starší súrodenci, ktorý zomreli. Len pred dvoma rokmi mi zomrela moja sestra. V šestonedelí. A najhoršie na tom bolo, že neostalo ani to maličké. Odletelo do nebíčka asi dve hodiny po svojej mamičke. Chúďa Sebastián. Mal moju sestru veľmi rád. Jedli sme sladké pečivo a kávu. Keď som si pochutila na dobrých raňajkách, odišla som do svojej izby. Prečítať si list od môjho snúbenca. Podlo ma pri srdci, že to nebol Jacob, už ho tak nemôžem titulovať. Nikdy! On už nie je môj snúbenec a nikdy nebude, lebo nemá titul a je to špina. Ako s obľubou vravela moja matka na neho. Pre ňu nikdy nebol niekto kto bol vhodný mňa. Pre ňu to bola špina ako mnoho ľudí bez titulu a majetku. Dokonca aj ľudia s titulom, ale bez majetku jej neboli po chuti. Na jej honosných báloch. Sadla som si do odpočívadla. Zobrala som si hrozno.
Najdrahšia, najmilovanejšie Isabella.
Už keď som Vás videl prvý krát v mojej izbe som vedel, že ak by ste ani nemali titul, musel som Vás mať. Boli ste prekrásny anjel, ktorý mi nedal spávať. Je mi veľmi ľúto, že nemôžem byť teraz pri vás osobne, ale len takto. Bohužiaľ, politická správa zasiahli náš zámok a musel som urýchlene sa deportovať na sever. Ale pri vašej ceste aby ste spoznali svoju budúcu krajinu si na vás počkám v Glasgowe. Počkám si na Vás tam. Budem veľmi rád ak mi odpíšete a dúfam, že vás môj dar poteší.
Už keď som Vás videl prvý krát v mojej izbe som vedel, že ak by ste ani nemali titul, musel som Vás mať. Boli ste prekrásny anjel, ktorý mi nedal spávať. Je mi veľmi ľúto, že nemôžem byť teraz pri vás osobne, ale len takto. Bohužiaľ, politická správa zasiahli náš zámok a musel som urýchlene sa deportovať na sever. Ale pri vašej ceste aby ste spoznali svoju budúcu krajinu si na vás počkám v Glasgowe. Počkám si na Vás tam. Budem veľmi rád ak mi odpíšete a dúfam, že vás môj dar poteší.
S vernou a úprimnou láskou, korunný princ Edward.
Veľmi krátky list, ale veľmi emocionálny. Nemohla som uveriť ako ma to zasiahlo. Tá úcta akou mi písal. Oslovoval ma vždy Vás a vy. Vykal mi. Spomenula som si an prvý list od Jacoba.
Milovaná Bella, som rád, že si ma bola navštíviť.
Nie, určite mi tykal. Ale Edward? Prepáčte, korunný princ? Ale veď ho môžem volať Edward. Aspoň v mojej hlave. Úctivo ma oslovil a vyslovil mi úprimnú lásku. Bolo to také iné. Bolo to ako...
Ako som to čítala v knihách! Rytiersky princ ma prišiel navštíviť. Ale počkať! Aký dar? On mi poslal dar? Ale...to mohol? Ak nie sme manželia? Poobzerala som sa po izbe. Musel tu byť. A nemýlila som sa. Na mojom toaletnom stolíku pred veľkým oknom s výhľadom na záhradu. Bola krásne vyrezávaná šperkovnica. Pozrela som sa na druhý bok stolu a tam bola moja zeleno-modrá šperkovnica. Podišla som k nej. Opatrne ako keby bola z číreho ľadu, som dala dole červenú mašľu. Na nej bola menšia obálka.
Pre moju milovanú snúbenicu.
Krátke a výstižné. Opatrne som ju otvorila. Skoro som onemela úžasom keď som ju otvorila. Na dne ležal nádherný náhrelník. Chytila som ho opatrne do rúk. Bol ľahký. Ale zároveň ťažký. Ani to neviem povedať. Diamanty sa okolo seba ovíjali ako v striebornej nite. Bol jednoducho nádherný. Bolo to viac retiazok pri sebe a pomedzi ne sa preplietala jedna hlavná strieborná niť a to, posiata s diamantmi. Bolo to naozaj nádherne. Nemohla som prerieknuť jediné slovíčko. Onemela som nádherou môjho daru. Krásou a lesku som úplne podľahla. Spomenula som si na náhrdelník od Jacoba. Boli to posplietane kvietky. Ale! Nesmiem predsa korunného princa prirovnávať k Jacobovi. Jacob mi nepreukazoval toľko úcty. Nemala som možnosť sa s Edwardom ani poriadne porozprávať. Ani neviem aký bude spoločník, ale či si vary môžem vyberať? To by boli pletky. Dala košom korunnému princovi a zobrala si nejakého bez titulového sedliaka! Už vidím tie pohľady. matka by si pravde podobne siahla od hanby na život. A otec? To nechcem vedieť. Položila som náhrdelník naspäť. A otočila som sa. Moja matka bez zaklopanie prišla do mojej izby...

%20%E2%80%93%20okraj.png)




