close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

VzD - 13.kapitola

2. dubna 2010 v 16:03 | L!nduš |  Vojvodkyňa z Devonshere (od Cleirdelune)
poviedky - 3





Budete veľmi prekvapení keď vám poviem že pridávam novú kapitolu? Áno, je to tak :) 13.kapitola Vojvodkyne z Devonshere. Enjoy!!! :)

PS: Vážne dúfam že sa polepším :D


Vojvodkyňa z Devonshere
13.kapitola- Zbohom šťastie, vítaj peklo!

Isabella Mária Swanová vojvodkyňa z Devonshere
6.júla rok pána 1770 za vlády Edwarda I. Masena rodu Cullenovcov

Zamávala som služobníctvu, princovi, kráľovne a kráľovi a potom som si už len užívala cestu domov...

.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

Po dvoch týždňoch

Matkina dvorná dáma slečna Lady Ermellsová zomrela. Bolo mi to ľúto. Aj keď som nemala s ňou nejaké hlboké puto. Zomrela asi po dvoch dňoch od princovho plesu. Zišli sme sa v jej komnate nášho zámku. Celá jej rodina. Bola vdova, ale mala od Boha požehnaných desať detí a tí mali manželky a každý mal zo päť detí. Takže nás tam bolo naozaj veľa. Zomrela na starobu. Matka jej dala spraviť úctyhodný pohreb. Chvíľku sa trápila, ale nakoniec prijala jednu chudobnú šľachtičnú menom Lady Bouwerová. Mladá, krásna. No chudobná. O štyri dni bola v otcovej posteli. Neuskutočniteľné! Hovorila som si. Ale je to pravda. Matka ju ani nemohla vykázať z dvora, lebo to otec nechcel a ešte k tomu bola na matku drzá! Prisahala som, že keď bude Ann, kráľovnou, nanútim ju aby ju vyhodila. Otec sa bude musieť kráľovnej podriadiť. Otec nenechá na pokoji žiadnu sukňu. Po týždni odkedy sme prišli som nemohla ísť za Jacobom. Matka mi povedala, že musím počkať. Ani na listy mi neodpovedal. Neviem prečo. Určite sa na mňa nehnevá poslal mi kyticu ruží. Bol tam aj lístok.
Prišla som do izba a na posteli ležala pekná, čerstvá kytica ruží s lístočkom. Zdvihla som si sukňu a podišla k nej. netrpezlivo som sa k nim naklonila.
Pre moju milovanú, ktorá je mne mňa ružou. Tvoj Jacob
Musela som sa usmiať. Okamžite som naliala do vázy vodu a kyticu tam dala. Za pár chvíľ mi pre voňala nádherne izbu. Takže sa Jacob na mňa nehnevá. Len prečo mi neodpisuje?
Keď som išla v tú noc spať. Nesnívalo sa mi o Jacobovi, ale o princovi. Sen bol nádherný, ale ja som ho tak považovať nesmela. Ann, by to zlomilo srdce. Zajtra sú dva týždne a mal by prísť list, v ktorom bude napísané, že si berie Ann. Už teraz sme na seba žmurkali. Včera sme sa dohadovali aké šaty si na korunováciu oblečieme.

"Ja si dám ušiť šaty z pravého hodvábu, veď z iného ani nemôžu byť! Bude to korzet prešívaný zlatom, kabátec bude smotanovo biely so zlatými kvetinkami. Vlečka mi bude siahať z koruny a bude dlhá štyri metre!"
"To bude pekné Ann!"
"Teraz ty, Bells!"
"No takže na tvoju korunováciu si ušijem šaty. Také šedý korzet. Už budem vydatá, takže si vezmem iba cez plecia benátsku šatku čiernej farby! Budem mať slabučko hnedej sukňu a strieborné šperky!"
"A nemôžem si ich zobrať ja?" opýtala sa ma nesmelo Ann. Hodila som po nej klbko odkiaľ sme my brali nitky na vyšívanie. Sedeli sme pred krbom a vyšívali.
"Nie, tie sú moje!"
"A potom mi ich požičiaš?"
"No?? To neviem!" spoločne sme sa zasmiali...

"Bella! Bella! Vstávaj! Pozri!" skočila mi do postele Ann. Mala na sebe nočnú košeľu a župan. Zmätene a rozospalo som sa poobzerala po izbe. Všade kde som videla boli červené ruže. Okná, stôl, posteľ, zem. Zmätene som sa posadila. Ešte aj na posteli boli.
"To je nádhera!"
"Toto muselo Jacoba poriadne stáť. Ale asi ťa miluje." Zašepkala Ann. Podišla som k stolíku, kde bola položená obálka. Ann, ešte stále obdivovala ruže na posteli, netrpezlivo som to otvorila.

Drahá Isabella,
Už keď som Vás prvý krát uvidel, vedel som, že ste krajšia ako tieto ruže. Vy ste ešte krajšia, nemohol som to už držať v sebe. Ste najkrajšia žena na svete, drahá Isabella. Ani tieto ruže Vám nemôžu konkurovať.
Váš korunný princ Edward.

"Je to od Jacoba, že?" bola som zmätená. Ak poviem, že nie zlomím Ann, srdce. A ak poviem, že áno, zlomím jej ho neskôr, lebo som jej klamala?
"Áno." Zašepkala som.
"A! slečna Anabella, matka Vás chce vidieť. Aj Vás ,slečna Isabella, prišiel kráľovský list. Slečna Anabella, u Vás v izbe už sú komorné. Mali by ste tam ísť. Sa prezliecť. Slečna Isabella?"
"Áno." Zašepkala som ešte len tak mimochodom. Stále som rozmýšľala nad princovými slovami. A pozerala nevedno kam, von z okna. Slúžka podišla ku mne. Otvorila šatník a ukázala na nejaké šaty. Ja som ukázala na béžové s kvetinkami. Zloženým korzetom a prepletanou spodničkou. Boli krásne. Bez slova i pohybu som sa nechala obliecť. Učesať si zložitý drdol. Dať svoje šperky. Umyť sa.

"Vaše veličenstvo, ste pripravená." Falošne som sa usmiala. Nechala som si navliecť rukavičky a vyšla von. Pred matkiným salónikom ma čakala Ann, mala šťastnú tváričku.
"Bella! Bella! Korunný princ mi poslal ruže!"
"Vážne?"
"Áno!" veselo sme sa objali. Predsa len by sa na mňa usmiala šťastie? Ann tiež dostala kvety a možno s väčším vyznaním lásky ako ja.
"Gratulujem už aby som si cvičila poklonu." Ann ma s úsmevom pleskla po pleci.
"Vaše veličenstvo Isabella?"
"Áno, gróf Erbsten?"
"Gróf Jacob Black si žiada o urýchlenú audienciu u vášho veličenstvo, slečna Isabella."
"Gróf Jacob Black počká, gróf Erbsten, mám s mojimi dcérami a ich veličenstvami dôležitý rozhovor. Povedz jeho maličkosti, nech počká. Dcéry moje? Vstúpte." Matka sa zjavila vo svojich dverách. Ukázala nám cestičku po pri nej. Zdvihla som si spodničku a podišla popri nej. Ann bola hneď za mnou. Matka nám ukázala na dvojité odpočívadlo. Usmiali sme sa na seba. Chytili si dlane do svojich rúk. Vedeli sme obe čo bude nasledovať. Matka povie, že Ann bude kráľovnou. Matka sa postavila dôležito k oknu a začala svoju reč.
"Dcéry moje, už keď som Vás porodila, vedela som, že jedna alebo obe sa vyšvihnete veľmi vysoko. No keď si Isabella vybrala toho svojho grófa. Nebola som rada. Vzala som aj ju na ples aby a porozhliadla po vhodnejšom ženíchovi. Ale nestalo sa tak Anabella si naozaj vybrala veľmi dobrú partiu. Všetci si všimli, že má Anabella otvorenú cestu na trón." Skončila aby sa nadýchla a ja som sa na Ann usmiala. Ona mi to oplatila žmurknutím. Zavrtela som sa na stoličke. Už o pár chvíľ budem s Jacobom! Ann sa vydá a aj sa vydám potom! Za môjho Jacoba. Budeme spolu. Len my dvaja na našom panstve! Už len predstava ma rozochvela. Matka sa otočila na nás. Položila si ruky na svoju spodničku. Dôležito sa zapozerala do Anninej tváre a neskôr do mojej. Začala som byť nervózna. Jacob ma čaká.
"Matka?" spýtali sme sa naraz. Usmiala sa. Zakývala na sluhu, ktorý podišiel k nám a posunul jej stoličku. Prisadla si k nám a položila nám svoju dlaň na naše prepletené ruky.
"Je mi cťou, že svoju dcéru budem oslovovať, vaša milosť, vaša výsosť. Isabella ja som vedela, že to bude dobrá voľba." Dopovedala a ja som stuhla. Nedokázala som so sebou spraviť nič. Úplne nič...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.