close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Vojvodkyňa z Devonshere - 15.kapitola

13. dubna 2010 v 20:14 | L!nduš |  Vojvodkyňa z Devonshere (od Cleirdelune)
Poviedky - 4






Dnes je tu Vojvodkyňa z Devonshere od Cleirdelune - nádherná kapitolka :) Dúfam že sa vám bude páčiť tak ako mne a zanecháte komentárik :) Enjoy!!! :)))


Vojvodkyňa z Devonshere
15.kapitola- A posledná časť, Vitaj v peklo!

Isabella Mária Swanová vojvodkyňa z Devonshere
6.júla rok pána 1770 za vlády Edwarda I. Masena rodu Cullenovcov

Ale ani to som mu nemohla povedať. Ani tie to slová. Muselo mu to čo som mu povedala, v salóne stačiť. Je mi to naozaj veľmi ľúto...

.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

Zosunula som sa vo svojej izbe po dverách dole. plakala som. Slzy sa mi samé spustili po mojej tvári. Dlane som si pritláčala na moju bolesťou stiahnutú tvár. Je to hrozné. Čo som spravila. Uprednostnila som rodinu pred láskou. Ale to som chcela nie? To som mala urobiť! Tak prečo plačem? Veď....rodina....je.....základ! musí sa chrániť. A ako povedala moja stará mama. Toto je moje poslanie. Nebolo iné východisko. Ale? Stálo mi to za tú dieru v hrudi? A tú priepasť v srdci? Stálo mi to za to? Veď to bol len chlapec! Z nízkej šľachty, ktorý nemal vzdelanie, peniaze, titul. A ja? Dedička veľkého impéria Devonshere a Augenfest. Skoro polku južného Anglicka. Nemohla som si ho zobrať! Tu nejde o city! Tu ide o česť, titul, moc a peniaze. O nič iné. Sem city nepatria.
"Bella?" nepozrela som sa na ňu. Na zradkyňu, ale v živote by som jej si to nedovolila povedať do očí. Veď je to moja matka! Pre Boha! Ale veľmi ma prekvapilo, že mi povedala mojou detskou prezývkou Bella, tak mi už dlho nepovedala. Dlho. Stále som kľačala na kolenách a dlane si pritláčala na uslzenú tvár. Matka ku mne podišla. Chytila ma za rameno a jemne ním trhla.
"Bella, zlatko, veľmi ma mrzí, ale nemohli sme inak." Povedala ľútostivo. Hneď v tom momente, ani neviem ako ma to napadlo, ma popadol hnev. Strašný hnev. Asi to bolo tým čo mi spravila. Ale mohla som si na ňu otvoriť ústa? Nemohla. Nemohla som sa postaviť rodičovi a ich vôli. Matka si povzdychla a kľakla si ku mne.
"Bella, ja viem, že máš Jacoba rada, ale ten ti moc k životu nepridá, akurát tak ochudobnieš. Nerozprávam sa s tebou teraz ako matka s dcérou, ale ako priateľka. Porzi princ chce od teba len dediča. No samozrejme, aj lásku, ale časom pochopí, že u teba láska nebude, len dediča."
"Matka, to hovoríte vy?" hlasno som sa na ňu oborila. Prekvapene na mňa pozrela.
"Vy ste sa vydávali z lásky!" zakričala som na ňu a utiekla k oknu. Schúlila som sa na parapete a pozrela sa do popoludňajšieho slnka. Matka si vzdychla prekvapením a vstala.
"Bella, to máš odkiaľ, že som sa vydávala z lásky?" povedala matka a troška naklonila hlavu. To som robievala ja ak som čítala nejakú zaujímavú knihu.
"Povedala mi to stará mama, kráľovná Isabella." Prežehnala som sa.
"Nech jej je zem ľahká." Zamrmlala som a otvorila som svoje oči. Uslzené na matku. Tá sa tvárila veľmi prekvapene. Ale až moc som ju poznala. Ona veľmi dobre vie hrať. A nie je ničím neznáme, že vie sa aj výborne pretvarovať.
"Bella, zlatko, keď som si brala tvojho otca. Nemilovala som ho. Ona tá láska prišla neskôr. Vlastne to ani nie je láska. Spravili sme si povinnosť a mohli ísť každý inou cestou. V tom našom sobáši neboli city. To bola len vysoká politika."
"Vysoká politika?" zhrozila som sa a na tvári mi to bolo určite vidieť. Skrčila som ju do bolestnej masky. Matka podišla ku mne.
"Lenže, Bella, v tomto zväzku je láska. Aspoň z jednej strany. Princ ťa miluje a to je hlavné. Aj keď ho nemiluješ. Určite k nemu cítiš niečo. veď je taký pekný a milý a vychovaný a vzdelaný." Vznášala sa matka v oblakoch. Nedivila by som sa ak na nejakom obláčiku spoločne s princom.
"A bohatý." Zamrmlala som znechutene. Vlastne. Jacob mal pravdu. Nikdy mi nezáležalo na kráse, bohatstve, ale na duši človeka. To bolo dôležité. Nie to ostatné. Samozrejme, pre život áno, ale pre lásku...
"A bohatý." Prikývla mi matka.
"Bella, čakajú od teba iba dediča. Nič viac. Chlapca. Rozumieš?"
"Ale ,mama, ja sa bojím, čo ak mu poviem omylom Jacob, alebo niečo pokazím, čo ak..."
"To nikdy nespravíš!" zavrčala hrozivo. Vyľakane som sa na ňu pozrela. Vyzerala nahnevane.
"Ty na Jcoba Blacka zabudne, rozumieš?" chytila ma za ramená triasla nimi. Pokývala som hlavou.
"Dobre, Isabella. Prišla som Ti oznámiť podrobnosti a veci, ktoré sa udejú v najbližšom čase. Takže dobre počúvaj." Povedala tvrdo, autoritatívne. Vzlykla som, ale matka ma nenechala. Zdvihla mi kapesník na mojom toaletnom stole a utrela mi slzy. Pobozkala ma na čelo a chytila mi tvár do dlaní.
"Bella, je to pre tvoje dobro."
"matka, ja..."
"Počúvaj, už sme poslali list, že prijímaš jeho ponuku." Možno by pokračovala, ale to by si nemala potom všimnúť môj výraz.
"Isabella, nemohli sme na teba čakať dlho, kým sa vyplačeš a pošleš toho do...preč. takže počúvaš ma?"
Nemo som prikývla a matka sa zhlboka nadýchla. Apatický pocit v mojom vnútri sa zväčšoval. Nechcela som ju počúvať, ale musela som.
"Takže, zrejme za dva dni príde korunní princ. Privítaš ho. Budete mať chvíľku o samote. Samozrejme, s dozorom. Potom odíde. My vystrojíme svadbu, ktorá sa bude konať na zámku Devonshere. Pred tým ako prídeš na sobáš. Pôjdeš do Londýna, Leicestru, Oxfordu a Cambridgu a nakoniec sa privezú späť. Bude to o tom, aby ťa ľud spoznal ako novú kráľovnú. Ako náhle. Prejdeš tieto mestá. Privezú ťa sem. Kde bude svadba. Následne ako nový kráľovský pár pôjdete do Londýna a Edward ako spolu regent zasadne na trón. Upozorňujem, že sobáš bude okolo jedenástej, aby o dvanástej bola hostina a potom aby ste vycestovali, lebo okolo piatej je korunovácia. V Londýne strávite aj svadobnú noc." Povedala matka. A ja som sa zhrozila. Svadobná noc? Áno, veď deti nenosí bocian ako nám mama hovorievala keď sme boli malí. Prehltla som asi dosť na hlas.
"O tej Ti poviem neskôr. Dôležité je aby ste stihli svadobnú cestu!" zaradovala sa matka a ja som upadla asi do najväčšej apatie, akú som si mohla dovoliť. Samozrejme, manželské povinnosti. Ale, svadobná cesta? Matka sa na mňa očakávajúco pozrela. Asi si myslela, že budem po tom všetko čo mi povedala, čo mi spravila súhlasiť a radovať sa. No bola na omyle. Ledva som dýchala. Korzet ma nemilosrdne bolestivo sťahoval. Pot mi vyrazil na čele a aj na chrbte.
"No a potom už len dedič!" vyhŕkla matka a moja apatia stúpla do abnormálnych rozmerov. Dýchať som nemohla, srdce tĺklo. Hodilo to so mnou o zem...
Vitaj peklo!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 NeSsCulLeNkA.....twoje milované Aff NeSsCulLeNkA.....twoje milované Aff | Web | 13. dubna 2010 v 22:17 | Reagovat

Velmi pěkné :-)

2 lucik lucik | 14. dubna 2010 v 17:19 | Reagovat

chudák Bells nechtěla bych bý v její kůží ale jinak vážně nádherný díl moc se to povedl těším se na další:) :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.