
Ďalší diel mojej poviedky, dúfam, že poteší. Odpustite chyby :D
Nákupy sme si náramne užili. Alice ma vysadila u mňa a rozlúčili sme sa s tým, že zajtra po škole sa uvidíme, pretože doobeda bude svietiť slnko. Aj keď sa mi absolútne nechcelo donútila som sa ísť do školy. Keď tam nebola Alice, ktorú som pokladala za priateľku, bola som tam akási opustená. Nie akási ale opustená. Odkedy som sa presťahovala mám pocit, že som stále sama. Ale čo už. Po škole som trielila rovno domou a čakala som na Alice. Umyla som si vlasy a poriadne som sa odlíčila ale Alice stále nechodila preto som sa rozhodla zavolať domov do Volterry a zistiť, či sa Dave už vrátil. Dúfala som, že mi zavolá ale keď nezavolá on zavolám teda ja. Chvíľu nik nezdvíhal ale potom to zdvihol Markus.
"Bella. Som rád, že si sa ozvala. Ako sa máš?"
"Mám sa dobre. Markus prišiel už Dave?" spýtala som sa a počula ale počula som len ako zavrčal. "Markus?"
"Vedel som, že skôr či neskôr do toho začneš strkať ten tvoj pekný nos. Dave sa ozval naposledy včera. Má tam isté problémy." Odpovedal zdržanlivo.
"Aké problémy?" vyhrkla som. Odrazu som počula zvonček pri dverách. Kým som otvorila a vpustila Al dovnútra Markus mi to vysvetlil.
"Zistil tam akési nepokoje a snažil sa ich vyriešiť. Ale nepodarilo sa mu to. Čakáme kedy sa ozve a pošleme mu pomoc." Odpovedal. Alice na mňa zvedavo hľadela.
"Prečo ste mu ešte…"
"Nechcel Bella. Vedz, že by sme ho tam nenechali. Teraz to nechaj tak. Budem ťa informovať." Povedal, rozlúčil sa so mnou a položil. Ovládaná hnev som tresla mobil o stenu ale nič vážne sa mu nestalo len sa vypol. Sadla som si na sedačku a skryla som si tvár do dlaní. Alice ku mne podišla a objala ma. Pozrela som sa jej do očí a zotrela si slzy čo mi vybehli z očí.
"To nič." Povedala som. "Dokáže sa o seba postarať. Poď pripravíš ma na ples. Užijeme si to." Povedala som a usmiala som sa na ňu. Bola ticho len prikývla. Po chvíli sa však rozrečnila. Počas toho ako ma maľovala sa rozplývala nad dnešným večerom. Po dlhej pol hodine veselo zvýskla. Prešla som k zrkadlu ale Alice ma zastavila a navliekla najprv na mňa šaty, rukavičky a topánky. Keď som tam tak stála a pozerala sa na seba neverila som, že som to ja. Prekrásne šaty dopĺňal dokonalý make-up. Oči som mala dymové, čierne. Tiahli sa až po spánky a boli na nich nalepené kamienky. Oči som mala výrazné, preto Alice zvolila jemný rúž. Bola som prekrásna. Aj keď to znelo nafúkane.
"Si krásna." Potvrdila moje myšlienky Alice. "Ok. Za chvíľu sa pre teba zastavím aj s Jasperom. Tvoj partner ťa bude čakať na plese." Povedala a kým som sa stihla opýtať sa kto to je objala ma a vybehla von. Ja som si nechcela ani sadnúť aby som ich náhodou nepokrčila. Aj tak sa pokrčia kým prídem na ples. Vonku som o pár minút začula trúbiť auto. Pomaly som vyšla z domu ani som si na to nedala žiaden kabátik. Chcela som ukázať aké sú krásne tie šaty. Jasper mi hneď pochválil vzhľad a mne jemne zružoveli líca. Celú cestu som bola netrpezlivá. Ale je to snáď pochopiteľné nie? Predsa len som nevedela čo mám čakať. S toho vzrušenia som až zabudla na Dava. Ale rozhodla som sa, že to vyriešim potom. Dnešok som si chcela užiť. Keď sme vystúpili práve skončila nejaká pesnička. Chvíľu niekto vravel niečo do mikrofónu keď som vtedy stúpila dovnútra ako na povel sa na mňa všetci pozreli. Muži obdivne a ženská časť závistlivo. A ešte jeden pohľad tam bol. Nebol to síce človek ale jeho mi utkvel najviac v pamäti. Bol to očarovaný pohľad akoby zbadal niečo úžasné. Jeho pery sa roztiahli do krásneho úsmevu, ktorému som nedokázala odolať. Ako zhypnotizovaná som k nemu kráčala a ani som si neuvedomila, že kráčam na rytmus nasledujúcej piesne.
http://www.youtube.com/watch?v=-AWoZmAxKxg (Pieseň aj Belliné oblečenie-tie šaty v ktorých spev. Nastupuje, topánky, rukavičky aj make-up)
Keď som od neho bola len niekoľko krokov natiahol ku mne ruku a strhol si ma k sebe. Začal so mnou tancovať a akoby zvyšok vesmíru práve zmizol. Proste som tu bola len ja a on. Ale ako to býva všetky rozprávky a krásne chvíle rýchlo skončia. Presne ako táto. Alebo možno …
"Som rád, že ťa dnes môžem sprevádzať." Povedal a odviedol ma k stolu s občerstvením a podal mi pohár šampanského. Usmiala sa na mňa a symbolicky mi doň ťukol ale iba rukou. Ja som mu úsmev oplatila a napila sa.
"Vyzeráš krásne. Veľmi ti slušia tie šaty." Povedal a ja som sa znova len usmiala. Nezmohla som sa na žiadne slová. Natiahol ku mne ruku a stiahol ma do víru tanca, smiechu a dobrej nálady. Tak ako som pri ňom slová strácala, nachádzala som niečo nové. Akoby bol môj prístav. Akoby bol svetlo v diaľke, ktoré symbolizovalo domov, teplo krbu a objatie manžela. Manžela… nikdy som nepremýšľala nad stálym vzťahom. Neviem, akosi ma to nelákalo. Ale teraz keď som sa na Edwarda doslova lepila dokázala by som si to veľmi ľahko predstaviť. Niekedy po polnoci sme odchádzali Edward ma odviezol domov a mne sa ani za svet nechcelo odísť. Chcela som tam sedieť až do skonania sveta. Potom akoby som ešte chvíľku aspoň pár minút nemohla s ním ostať som si spomenula na Dava a zrovna v tej najhoršej chvíli. Edward sa ku mne nakláňal keď ja som odrazu plná strachu o svojho "učiteľa" vydýchal jeho meno. Edward sa okamžite odklonil a uprel svoj pohľad dopredu. A bolo po čarovnej chvíli. Musela som mu to však vysvetliť.
"Edward zažila som najkrajšiu noc svojej existencie ale,…ja musím… ja proste niečo musím vyriešiť. Niekto koho mám veľmi rada je v nebezpečenstve a ja…"
"Nemusíš sa ospravedlňovať, Isabella." Zavrčal. Troška som sa odtiahla.
"Edward mne bolo s tebou skutočne krásne a ja… no… rada by som si to aj zopakovala." Zašepotala som skľúčene. Edwardova tvár však zmäkla a usmial sa na mňa.
"Aj ja by som si to zopakoval." Povedal. "Mala by si ísť." Dodal ešte a ja som mu jemne stisla ruku. Stisk mi opätoval a potom som vystúpila. Rada by som ešte stála a sledovala ako mi mizne spred očí ale nemohla som. Čaká ma Dave. A ak sa o neho nikto nezaujíma a nechá ho napospas osudu ja to tak nenechám. Dave idem za tebou!
Troška kratšie ale dúfam, že sa vám to aj tak páčilo :)

%20%E2%80%93%20okraj.png)





ooo veľmi si ma potešila novým dielom
super to bolo
snáď sa jej podarí Dave zachrániť
teším sa na pokračko
