close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

How I live my life- 5. kapitola

4. dubna 2010 v 21:05 | VampireGirl |  How I live my life (VampireGirl)
poviedky - 3
Aha, áno hlásim sa ešte dnes. Pridávam ďalšiu časť mojej poviedky. Ďakujem za komentáre. Potešili :)

5. kapitola
Keď sme prišli na parkovisko okamžite som zbadala Cullenovcov a hlavne Edwarda. Znova som sa na neho pozerala tými druhými očami a povzdychla si. David si okamžite všimol môjho pohľadu.
"To sú oni však?"
"Hej." Odsekla som a začervenala sa.
"Hej. Nemusíš sa tak tváriť. Viem ako si sa na neho pozerala." Povedal.
"Ako?" robila som sa hlúpou.
"Tak ako som kedysi pozeral ja na svoju lásku." Odpovedal. K tomuto som nechcela nič hovoriť. Keďže použil minulí čas nechcela som sa v tom babrať. Chytila som ho za ruku a potiahla som ho.
"Ja mám teraz hodinu s Alice a to dejepis ty máš biológiu. Veľa šťastia." Zapriala som mu. Pustila som ho a sledovala ako odchádza. Ja som sa vybrala na svoju hodinu a sadla si k Alice tá sa však nič nepýtala a mne to pripadalo čudné. Jediné čo sa ma na konci spýtala, že či idem v piatok na ples a keďže som nevedela o čom je reč tak mi to vysvetlila a ešte ma poprosila či by som dnes aj s priateľom (myslela asi Davida) neprišli k nim. Viac so mnou nerozprávala. Zdalo sa mi to divné a jediné na čo som prišla bolo, že asi im to doplo ako ma videli s upírom. Po hodine som bežala skontrolovať Davida. Nie žeby som mu neverila ale istota je prosto istota. Práve vychádzal s triedy a usmial sa na mňa. Odprevadila som ho na ďalšiu hodinu a takto to šlo celý deň. Bolo obdivuhodné ako sa snažil nezabiť tu niekoho. 2 hodiny vydržal bez môjho štítu a nikoho nezabil. Bola som na neho hrdá. Na parkovisku mi ešte Alice pripomenula, aby sme k nim prišli. Divne sa pozrela na Davida a odišla. Pokrčila som plecami a išla som teda za nimi. Predtým som sa však zašla prezliecť.
"Bells? Mohla by si mi vrátiť moje oči?" spýtal sa a ja som vybuchla do smiechu. Zbehla som dole.
"Vyzeráš prekrásne."zložil mi poklonu. Usmiala som sa na neho a vrátila som mu jeho krvavočervené oči.
"Čo od nás môžu chcieť?" spýtala som sa kým sme išli ku Cullenovcom.
"Neviem. Myslím si, že už vedia o tom. Budeš musieť vyrukovať s pravdou von."
Povzdychla som si. Paráda. Bolo mi jasné, že si niečo všimnú ale nie, že s to všimnú tak skoro. Po v podstate dvoch dňoch. A to som si dávala pozor aspoň som si myslela.(Asi bol ten Dave až do očí bijúci) Zaparkovala som hneď na začiatku lúky a v okamžiku stáli na verande. Vystúpili sme a David sa ochraniteľsky predo mňa postavil. Obišla som ho a kráčala som k nim.
"Pravdu?" spýtala som sa.
"Boli by sme radi." Odpovedal Edward. Zahľadela som sa mu do očí. Držal ma svojím pohľadom ale ja som sa odvrátila.
"Som Isabella Marie Swanová Volturiová." Zašepkala som. "Členka Volturiovskej gardy a poloupírka." Ostalo ticho. Nikto sa nehýbal, všetci len na mňa pozerali.
"A on?"spýtal sa pokojne Carlisle.
"Nieje nebezpečný ak chcete počuť to. Je tu aby na mňa dal pár dní pozor."
"To vysvetľuje ako si ma porazila." Zo smiechom povedal Emmett a tým odľahčil situáciu.
"Dave pokojne. Nie sú to nepriatelia." Otočila som sa na Davida, ktorý ešte stále zotrvával v bojovom postoji.
"Ako si želáte moja pani." Povedal.
"Prestaň mi tak hovoriť." Sykla som. Často mi tak vravel. Prikývol a ja som sa znova pozrela na Cullenovcov. Videla som, že sa chcú so mnou ešte rozprávať. Pokrčila som plecami a kráčala k nim ale Dave mi zatarasil cestu.
"Nedôverujem im." Zašepkal naliehavo.
"Ja ale áno. Nič mi neurobia. Ak nechceš nemusíš ísť so mnou." Povedala som a objala ho. Podala som mu kľúče od auta ale neprijal ich.
"Mám na teba dávať pozor. Idem s tebou." Povedal odhodlane, chytil ma za ruku a vykročil. Nechápala som o čo mu ide. Vždy bol veľmi rezervovaný ale odkedy som s ním teraz trénovala je ku mne iný. Milší a ochraniteľskejší. Keď som si sadala stiahol si ma na kolená a majetnícky ma objal. Nechápavo som sa na neho zahľadela. Potom Carlisle spustil príval otázok a ja som na každú odpovedala. Neskoro večer keď sme odchádzali som sa chcela opýtať povedal mi, že mi to vysvetlí neskôr. Večer som sa však vysvetlenia nedočkala a zaspávala som s rôznymi myšlienkami.
Ráno som čakala, že mi to vysvetlí ale nenašla som ho. Neviem kam zmizol. Prehľadala som celý dom a jeho nikde. Keď som sa vrátila do izby na posteli ležala obálka s mojím menom. Otvorila som ju a čítala.
Milá Bella, budeš si musieť poradiť sama. Aro ma potrebuje na inom mieste. Si silná a verím, že to dokážeš. Dávaj si pozor.    DAVE
David: v noci
Bella si šla ľahnúť a ja som si vybehol vybaviť odchod odtiaľto.  Nepriznával som si to, ale bolelo ma pozerať sa ako hľadí na Edwarda. Presne tak ako ja na ňu. Ale ona to nevidí. Vytočil som Arovo číslo a rýchlo som sa s ním dohodol. Poslal ma do Južnej Ameriky skontrolovať to tam a potom nech sa teda vrátim. Zalovil som si ešte a odišiel späť k Belle. Potichu a najrýchlejšie ako som vedel som sa zbalil. Zavolal som do taxi služby aby ma ráno čakalo auto. Potom som vyšiel hore k Belle. Spala ako zabitá. A pritom bola taká prekrásna. Poriadne som ju prikryl a sadol si na posteľ. Pohladil som ju po tvári a nechal som jej list na posteli. Zbehol som dole a ostal tam. Ráno som potichu zmizol a nechal ju samu.
Bella:
Ostala som trochu vykoľajená ale okamžite som sa vrátila späť do svojich koľají. Obliekla som sa a odišla som do školy. Na parkovisku ma čakala Alice.
"Tak kde máš priateľa?" spýtala sa a odlepila sa od stĺpa o ktorí sa opierala. Kráčala rovno ku mne a objala ma. Prekvapila som sa ale objala som ju tiež. Asi sa už cez to preniesla.
"Nieje to môj priateľ. A musel odísť. Aro mal niečo dôležité."
"Aro… nedokážem tomu stále uveriť. Ty a Volturiovci." Povzdychla si.
"Hej to je k neuvereniu." Povedala som a vykročila som na hodinu. Alice kráčala vedľa mňa. Na hodine sme mali písomku takže som nemohla moc rozprávať. Len veľmi potichučky. A to si taktiež učiteľ všimol. Na obede sme si sadli spolu s Alice.
"Ideš na ten ples?"
"Uhmmm?"
"Ples? Halo? Bella včera som ho spomínala."
"Aha. No ja neviem. Keby tu ostal Dave tak by sme mohli ísť aj spolu ale takto… nemám s kým. A tiež nemám žiadne šaty."
"Okej. Tak po prvé. Akýkoľvek chalan by s tebou išiel. Po druhé šaty nebudú problém zájdeme si na nákupy. Tak či tak som už potrebovala aj ja nové. Takže…"
"Čo ja viem? Dobre nákupy si môžeme dať. A toho partnera tiež nechám na tebe. Nemám chuť si niekoho zháňať. Koho uznáš za vhodné a bude chcieť ísť so mnou tak s tým pôjdem."
"Super."
"Som rada, že si spokojná."
"To budeš aj ty." Povedala tajomne a vyskočila pol sekundy predtým  než zazvonilo. Pozerala som za ňou a potom sa zdvihla a išla na ďalšiu hodinu.
Po celý čas som musela rozmýšľať čo má Alice za lubom. A aj keď som to možno nebrala tak tragicky Dave mi chýbal. Chýbalo mi jeho milé správanie. Cítila som sa tak, akoby mu na mne záležalo. A ten pocit sa mi páčil. Snažila som sa na to nemyslieť a namiesto toho som myslela na ten ples. Som zvedavá koho mi Alice tak rýchlo zoženie. Ale bolo mi to jedno. Ak to niekomu urobí radosť, že si so mnou zatancuje nech sa páči. Mne to vadiť nebude. Na chvíľu som vypustila s hlavy svojho tajomného partnera a snažila som sa rozmyslieť si aké šaty si oblečiem. Chcela by som niečo veľmi netradičné, pritom pekné a ešte k tomu by to mohlo byť čierne. Áno to by sa mi páčilo. Zvyšok školy prebehol tak rýchlo, že som to akosi nestihla zaregistrovať. Po škole mi Alice prikázala len si odviesť auto a hneď sme mali vyraziť. Dokonca sa k nám pridala aj Rose. Vyzerá to, že ma má aspoň o niečo radšej. Aspoň dúfam. Celú cestu tam sme sa rozprávali. Alice zastavila pred nejakým obchodom, niekde v centre mesta a povedala, že tu si každá nájdeme to, po čom túžime. Najprv sme sa pustili do hľadania šiat pre Esme, ktorá na tom plese mala robiť dozor aj s Carlislom a ešte ostatnými dospelými. Esme sme vybrali, veľmi pekné a pritom decentné šaty. Boli čierne a siahali pod kolená. Boli jemne nazbierané a vedela som, že Esme v nich bude vyzerať nádherne. Vybrali sme jej k tomu ešte náramok a pekné náhrdelníky. Nakoniec sme ešte k tomu pridali jemné topánky na vysokom opätku. Potom sme sa začali sústrediť na Rosalie. Rosalie tentoraz nechcela príliš sexi šaty. Preto si zvolila tmavo modré dlhé šaty. Mali na sebe našité koráliky a boli veľmi pekné. Boli korzetové a pod korzetom padala ďalšia látka. Proste krásne. Rose si k tomu vybrala doplnky a my sme jej to len odobrili. Výber zahŕňal rukavičky, náramok a náhrdelník, korunku a štólu. K tomu si ešte pekné strieborné topánky vybrala a bola hotová. Potom prešla pozornosť na Alice. Alice už vedela čo chce našla tie šaty už minule. Boli dlhé a šedé. Okolo hlbšieho výstrihu mali našité koráliky a také isté boli aj na páse. Odtiaľ sa rozchádzali. K tomu si vybrala veľmi dlhé náušnice a topánky rovnakej farby ako náramok. Vedela som si predstaviť ako perfektne budú vyzerať. Nakoniec ja. Mala som istú predstavu ale nebola úplná. Nakoniec som nenašla nič čo by jej zodpovedalo a nechcela som ju nahrádzať niečim iným. Tak sme sa teda vybrali do ďalšieho obchodu. Hneď ako som ich zbadala som vedela, že to sú ony. Boli nádherné. Boli čierne, netradičné a presne také aké som chcela. Vpredu boli krátke. Sukňa mi sotva siahala do polovice stehien. Navrchu úplne hladké a ramienka mali okolo krku. Na páse boli vybíjané. Sukňa vzadu bola zložená z volánov. Dohromady to dávalo úžasný výsledok. K tomu som si vybrala kotníkové čierne čižmičky. Na ruky som si kúpila čierne, taktiež vybíjané rukavice až po lakeť. Alice ani Rose si šaty neskúšali, ja som však neodolala. Chcela som ich vidieť. Padli mi úžasne. Alice podišla ku mne a vlasy mi zdvihla do provizórneho drdola.
"A na oči komplikované tiene. Nikto ti neodolá." Zašeptala a Rose za mnou prikývla. Bola som veľmi šťastná. Ak už aj nebudem mať partnera budem sa aj tak cítiť skvelo. Z nákupov som odchádzala šťastná a spokojná. A myslím, že aj Al a Rose.
Skutočne mi odpustite tie chyby už sa mi to nechcelo kontrolovať. Pls zanechajte komentár :) Ľúbim vás :*
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 4. dubna 2010 v 21:54 | Reagovat

ako si mna potešila ďalšou kapitolou:-) neviem sa dočať tých Belliných šiat ;-)...tak David sa do nej zamiloval :-)no toto :-)...dúfam,že ďalší diel bude čoskoro ;-)  :-)

2 Angel Angel | 5. dubna 2010 v 11:42 | Reagovat

tato poviedka si ma ziskala, tesim sa moc na dalsi dielik ;-)

3 kikinka kikinka | 7. dubna 2010 v 19:40 | Reagovat

super kapitolka :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.