
Už týždeň som mala dilemu...ísť na výlet s kamarátkami alebo nie...na jednej strane som si kvôli tomu pripadala príšerne otrávená, ale na druhú stranu...možno by to boli s nimi posledné šťastné chvíľe...aspoň myslím. Rozhodol za mňa...neviem kto pretože som zaspala...nedala som si budík :P A čo teraz? No, už asi nič. Chcem povedať, v poslednej dobe je to s nimi oveľa viac starostí a radostí. Viac problémov, nedorozumení...a v ich, teraz už JEJ spoločnosti sa už necítim príjemne a beztarostne ako predtým. Prídem k jej lavici a premýšľam: čo to zase bude. Moje úvahy a myšlienky ma v hlave žerú a nemôžem ich vypudiť. Môj talisman, prívesok pre šťastie je preč, nedokážem ho nosiť pretože vždy keď sa naňho pozriem, nevidím to čo mal pre mňa znamenať ale vidím moju kamarátku, ktorá to vôbec nepochopila a kúpila si rovnaký aj pre jej ďalšiu kamarátku. Priznávam sa, vyhodila som ho, no potom som sa pre neho vrátila...a zavrela do krabičky odkiaľ sa nemôžem prinútiť ho vybrať. Bola to síce maličkosť...ale pre mňa to bolo príšerne dôležité. A v rodine to tiež nie je vždy ideálne. Tak kde môžem byť vážne šťastná, kde neriešim svoje problémy? U babky. Čo by som bez nej robila...škoda že som kvôli tomu výletu na ktorom teraz nie som, odmietla ísť k nej... :(

%20%E2%80%93%20okraj.png)





uvidis vsetko sa da doporiadku...som si ista...