close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

VzD - 9.kapitola

4. března 2010 v 10:57 | L!nduš |  Vojvodkyňa z Devonshere (od Cleirdelune)
Ahooooooooooooooooj
Kapitolu, ktorá sa volá Pípravy, rozhovor máte v celom článku. Enjoy!


Vojvodkyňa z Devonshere
9.kapitola- Prípravy, rozhovor

Isabella Mária Swanová vojvodkyňa z Devonshere
21.jún rok pána 1770 za vlády Edwarda I. Masena rodu Cullenovcov

Konečne! Anabella si vezme princa. A všetci budeme šťastn....
"A tu je moja nočná návšteva. Opäť ste si pomýlili sestrinu izbu?"

-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

Úplne som zmeravela. Zavrela som oči a úpenlivo sa modlila k bohu, aby to bola len nočná mora, aj keď dnes v poradí už druhá. Nevadilo mi to, len aby to nebola pravda. Privinula som si saténový golier viac ku krku a viac som sa do jemného županu zahalila. Oči nechala zavreté. No kroky za mojim telom neutíchali, naopak, naberali na intenzite. Zosilneli. Až zastavili tesne pri mojom chrbte. Prehltla som. Úpenlivé modlitby mi nepomáhali. Počula som zašuchotanie ľahkého saténu. Pravdepodobne mužskej košele. A potom horúcu dlaň na mojom útlom pliecku.
"Ste v poriadku, slečna Isabella?"
"Och." Zaskučala som a skoro som sa mu zviezla do náručia. Mal taký nádherný hlas. Jemné, dlhé prsty, kriedovo bledej pokožky. Keď sa jeho pokožka dotkla tej mojej pocítila som záchvev svojho vnútra. Hlasno som sa nadýchla a aj keď bolo vonku teplo, musela som sa zatriasť. Prebehol mojim telom silný mráz.
"Slečna Isabella?" otočila som sa a poklonila som sa princovi, dala som si záležať na tom, aby mi vlasy dostatočne zakryli tvár.
"Vaša milosť."
"Slečna Isabella, vy máte iste šlachtický titul, ak obývate kráľovské apartmány, alebo sa mýlim?"
"Samozrejme, má vaša milosť pravdu, mám šlachtický titul."
"A ako to, že tu pobehujete skoro nahá? Má slečna Isabella manžela?"
"Nie, vaša milosť, nemám manžela. Ale nečakala som takú významnú návštevu akou ste vy. Inak by som sa pripravila."
"To mám brať, ako iróniu z vašej strany, slečna Isabella?"
"To by som si v živote nedovolila, vaša milosť."
"Smiem vedieť či má slečna Isabella milého?"
"To sú moje súkromné veci, vaša milosť."
"A keď sa vás to, slečna Isabella, opýtam ako princ?"
"Ak by bola vaša milosť všímavá, tak by ste už na začiatku nášho rozhovoru, vedeli, že som slečna."
"Toto môžem brať ako provokáciu, slečna Isabella." Úctivo ale so značnou dávkou irónie som sa uklonila a pobozkala princa na ruku.
"Neberte, princ môj, som Vám oddaná služobná ako aj moja rodina." Prehovorila som statočne naučené vety od mojich vychovávateliek a guvernantiek. A učiteľov. Princ sa zasial. Ale tak, že sa mi skoro podlomili kolená a zamrzol dych. Nevedela som, že princ je taký úchvatný! Ale čo to rozprávam! Mám svojho Jacoba! Zavrtela som hlavou a so sklopeným pohľadom som sa pozrela na svoje nohy.
"Drahá Isabella, ste pozvaná na môj ples?"
"Áno, princ môj, ja i moja rodina."
"Vážne? Mám pocit, že som Vás už niekde videl. Na nejakom obraze. Áno! Myslím, že to bol môj obraz."
"To je dosť možné princ môj." Chcela som ešte niečo dopovedať, ale prerušil ma zvuk od môjho prijímacieho salónika. Bez zaváhanie som sa otočila a skôr ako stihol princ niečo povedať. Bola som vo svojej dočasnej izbe a zatvárala dvere. Slniečko už pomaly vyšlo, ale v mojej izbe bola ešte vďaka závesom tma. Ľahla som si do svojej honosnej postele a župan rýchlo prehodila cez operadlo ležadla pri jednom veľkom okne. Presne som položila svoju hlavu na vankúš keď do mojej izby potichu vstúpila moja dvorná dáma. Slečna Nothodová. Prešla k oknu a rozostrela závesy. Teraz už prudké svetlo mi vošlo priamo do očí. Prekryla som si ich rukou. Slečna podišla k mojej posteli a opatrne si sadla na okraj.
"Dobré ráno, slečna. Arcivojvodkyňa Elena a arcivojvodkyňa Elizabeth Vás i vašu sestru pozývajú na omšu. Mám Vás pripraviť?" omša? No tam musím ísť. Usmiala som sa a zakývala na ňu. Postavila som sa a slúžky okamžite poupratovali posteľ. Vytiahli moja broskyňové šaty. Už keď som videla ten malý korzet, mi stiahlo hrdlo. Posadili ma na stoličku. Okamžite začali pri mne behať. Jedna mi česala vlasy. Druhá mi dávala podkolienky. Potom som odišla k prezlikačiku kde som si natiahla novú košeľu a spodné prádlo. Umyla som sa opäť. Oprela som sa o stenu a slúžka mi zaväzovala korzet. A keď ho zaviazala. Dosť som pochybovala či v ňom vydržím celý deň. Natiahli mi spodničku a kostice. Sukňu. Ľahký kabátec. Cez krk a ramená mi dali benátsku šatku. Zapli mi vojvodovský pás. Dali mi náušničky a šperky. Klobúčik a rukavičky, samozrejme, s maličkým vejárom. Ešte mi obuli nepohodlné, saténové topánky.

Musela som uznať, že ak som nedýchala vyzerala som celkom k svetu. Postrčili ma von z izby s mojim vernou dvornou dámou. Anabella čakala už upravená pred jedálňou aj s matkou a kráľovnou. Podišla som k nim. Kráľovnú som pobozkala na ruky, matku na líce a s Ann sme sa ľahko objali.
Anabelline šaty
Královnej(zelené) a Bellinej matke šaty

Raňajkách sa princ, kráľ ani náš otec nezúčastnili. Mali nejaké dôležité rokovanie. Kráľovná sa pár krát chytila za srdce. Nemali sme to brať vážne, ale isté obavy o ňu tu boli...

"Dieťa moje, čo ťa trápi." Opýtal sa ma otec predstavený.
"Otče, bojím sa o svoju budúcnosť."
"Musíš sa modliť k Bohu, dieťa."
"Modlím, otče, ale čo ak ma rodičia donútia vydať sa za niekoho koho nechcem a budem nešťastná?"
"Ale bude tvoja rodina šťastná? Nezabudni na desatoro, cti otca i matku svoju. Musíš ich poslúchať dieťa. A ak budeš počúvať a úprimne milovať svojho manžela, Pán Boh sa Ti oplatí pokojom na tvojej duši."
"Ďakujem, otče." Zamrmlala som a otočila sa z kaplnky von. Stretla som Elizabeth sediacu so svojimi dvornými a mojim dvornými dámami. Podišla som k nim. Vediac, že dnes sa rozhodne o mojom osude. Dnes je ples. Dúfam, že Annabelline šaty budú sto krát krajšie ako moje aj keď som svoje videla, Annabelline ešte nie, nechám sa prekvapiť akú krásu si dala na túto príležitosť ušiť. Som si istá, že budú nie budú ony musia byť krajšie ako tie moje, a že princ si vyberie ju. Dnes sa rozhodne či padnem až na úplné dno pekiel alebo až do výšin neba. Či nechám svojho milovaného Jacoba nejakej neurodzenej šlachtičnej, bez vzdelania ale s peniazmi, alebo si ho nechám pre seba. Iba pre seba! A budeme mať deti a šťastný život!

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.