close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

VzD - 7.kapitola

2. března 2010 v 14:52 | L!nduš |  Vojvodkyňa z Devonshere (od Cleirdelune)
Ďalší deň, ďalšie kapitoly. Táto kapča má názov: Nikdy ti muža nevezmem! :P Enjoy!!! :))))


Vojvodkyňa z Devonshere
7.kapitola-Nikdy ti muža nevezmem!

Isabella Mária Swanová vojvodkyňa z Devonshere
21.mája rok pána 1770 za vlády Edwarda I. Masena rodu Cullenovcov

"Bella!" ozvalo sa odo dverí...
-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

Uslzenými očami som sa pozrela na dvere. Stála v nich ustráchaná An. Natiahla som k nej ruku. Okamžite. Bez rozmýšľania dobehla ku mne. Jej šaty sa zatočili ako dopadla rovno ku mne. V jednej ruke som zvierala dopis od Jacoba a v druhej som mala kapesník, ktorý ladil k mojim šatám. Áno, všetko muselo ladiť. Tká bola naša matka, luxus a vkus. Nehľadela na city. Nehľadela ADN nič. Len dúfam, že moje najhoršie nočné mory sa nesplnia.
"Ach, An!"
"Belli! Bellinka! Čo sa stalo?"
"An, nikdy v živote by som Ti neukradla lásku tvojho života, vieš to, že?"
"A...Áno. Bella?"
"A vieš aj to, že moje zásnuby sú asi neplatné? Že princ si môže vybrať aj mňa?"
"Bella?"
"áno, povedala mi to....matka."
"Pane bože na nebi, ale čo Jacob potom?"
"Ja neviem! Ja neviem, ale ja chcem aby si kráľovnou bola ty!"
"Bella, neboj sa! JA už princa okúzlim!" tvrdo zahlásila. Objala ma. Hlavu som si položila do jej lona. Ako kedysi som to robila ja jej. Hladkala ma po vlasoch. Ja som jej už iba ticho plakala do sukne. Ako strašne som si želala aby jej slová boli platné"
"Bella, a čo ti píše Jacob?"
"Neviem, neotvorila som to."
"No tak to otvor!"
"An!"
"Bella!" zavrčala na mňa a usmiala sa. Pretočila som očami. Ona naozaj vedela ako ma rozosmiať. Vždy jej to vyšlo. Vždy keď som bola smutná. usmiala som sa, no smútok a strach aj tak vládli môjmu vnútru. Ja nechcem aby sme sa s An pohádali. A kvôli mužovi. Dobre, je to princ ale aj tak. Takýto vzťah majú málo ktoré sestry a ja ho nechcem stratiť. Ale nestratím! Zavrčala som sama na seba. Keď som kráčala k posteli. Nadvihla som si dlhú a ťažkú sukňu a posadila sa na okraj postele. An dobehla ku mne. Sadla si ku mne. Usmiala som sa na ňu. No to čo som cítila bolo strašné. Nerozhodnosť, zlobu, ale Ann koho zlobu? Nemohla som sa hnevať na matku. Tej vďačím za narodenie. Na otca? Tomu vďačím za to, že má čo do úst, princovi? On je v tom tiež nevinne. Na seba? Nie, viem, že na mňa to nie je. Rozmýšľala som a otvárala som pomaly list. An to asi prestalo baviť a list mi vytrhla z rúk.
"Hej! Ann!"
"Otváraš to ako naša babka!"
"Nech je jej zem ľahká, dáj sem ten list!"
"Nie." Pousmiala sa a list schovala za seba. Nastavila som ruku pred ňu a zatvárila sa znudene.
"Davaj." Ukázala som na ňu prstami. Zakrútila hlavou a usmiala sa na mňa provokatívne.
"Až keď si ho prečítam!" Nie, to nemôže! Veď to sú slová pre mňa! Mne ich Jacob písal. Ona bude chvíľu si pozerať listy od princa! Nie! Chcela som hňapnúť ten list, ale uhla. Ale to je moja chyba som taká predvídavá. Ako otvorená kniha.
"Ann, nie!"
"Ale áno, Bells!" usmiala sa na mňa svojimi zubami. Neboli biele ako moje, alebo princove. Ann, bola moc lenivá si ich čistiť. Radšej žuvala tabak. Je to nebezpečné, vravela som jej, no mala zo mňa zábavu. Vrátila som sa radšej k prítomnosti. Ja sa rada zasnívam. To má na mne Jacob rád, hovorí mi.
Ann, akurát začala čítať môj list.

Drahá Isabella!

Strašne mi chýbaš! Otec sa potešil, že si Vojvodkyňa, ale aj nie! Len to dokazuje hlbokú priepasť medzi nami. Otec mi stále tlčie do hlavy, aby som sa poobzeral po inej neveste, lebo ti ma že vraj opustíš. Mám si vybrať nejakú z mojich kruhov, ale tomu neverím! To by si mi nikdy neurobila!
Prosím už sa mi vráť! Nemôžem na všetko zabudnúť! Tá básnička...
ako keby sa z niečoho spamätala a vystrašene na mňa pozrela.
"Bells, vy dvaja ste..." podvihla obočie. Musela som sklopiť pohľad. Vedela som čo tým myslela. Či som sa mu odovzdala. Začervenela som sa. Nikdy som nebola s mužom sama v jednej miestnosti a nikdy som nevidela muža bez kabáta. Na to matka dohliadala osobne.
"Bella?"
"Ann! Ty vieš, že som nikdy nebola sama s mužom v jednej miestnosti, matka by mi to nikdy nedovolila." Pozrela som sa na ňu nanajvýš absorudne.
"Máš pravdu, tak na čo spomína?" opýtala sa a ja som ju zatiahla na posteľ...

"Takže on ti dal pusu na líce?"
"Ann! Pšššt! To nesmie matka vedieť!"
"Aha, samozrejme, ale povedz, aké to je?"
"Ann, ale veď ti to vieš nie?"
"Nevie..." náš spoločný smiech prerušilo klopanie...
"Ďalej!" zakričala som. Dvere sa otvorili a dnu nakukli dve hlavy. Dievčat. Viem, ktoré to boli, boli to tie čo prišli pred nami do jedálne. Obe sa usmiali žiarivými úsmevmi.
"Elena, poď!"
"Už idem, Beth!" povedali si a obidvoje vošli ku mne do izby. Jedna sa okamžite rozbehla k nám a skočila medzi nás na posteľ. Vykoľajene sme sa s Ann na seba pozreli. Jedna, ktorá k nám išla pomaly sa zasmiala.
"Elena, zaskočila si ich, musíš pomalšie, nechceme aby naša budúca kráľovná, mala infarkt!"
"Máš pravdu, Beth! Zdravím Vás! Volám sa Elena a som princova sestra." Okamžite som sa postavila a predviedla poriadny úklon. Ann ma po chvíľke napodobnila. Obe sa krásne zasmiali.
"Nemusíte sa klaňať. To budeme o chvíľu robiť mi, som Elizabeth." Podišla ku mne. Podali sme si ruky. Chcela som jej ju pobozkať ako sa patrí, ale ona mi ruku zdvihla. Vlastne celú ma vytiahla hore. Pobozkala ma na líce.
"Budeme dobré kamarátky, áno?"
"Samozrejme, paní!"
"Nehovor mi paní, som Beth a to je El. Ahoj Ann, som rada, že ťa poznávam, budeme kamarátky, dobre?"
"áno, Beth."
"To som rada. Je škoda, že sa ples musí odložiť na zajtra, mohol byť už dnes, že El?"
"Ja som sa tak tešila, ale Papá povedal, že bude so mnou tancovať." Zaradovala sa. Musela som sa usmiať. Bola ešte celkom dieťa.
"No tak mi povedzte niečo o sebe, chceme o Vás vedieť čo najviac, že El?"
"Samozrejme, Beth! Obľúbené jedlo!" usmiala sa na mňa a ja som jej pokojne odpovedala...

Musím uznať, že som zabudla na všetko okolo mňa. No iba na chvíľu. Ako náhle som si sama ľahla do nadýchaných perín, padlo to na mňa opäť...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.