close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

VzD - 6.kapitola

1. března 2010 v 13:47 | L!nduš |  Vojvodkyňa z Devonshere (od Cleirdelune)
Čauky! Je tu ďalšia kapča z VzD


Vojvodkyňa z Devonshere
6.kapitola-prekážky

Isabella Mária Swanová vojvodkyňa z Devonshere
21.mája rok pána 1770 za vlády Edwarda I. Masena rodu Cullenovcov

No bola som prekvapená keď nás odprevadili do izieb.
"Isabella, musíme sa porozprávať." Povedala kráľovná a poslala Anabellu a matku preč. S úklonom odišli. Ja som počkala kým nám otvoria dvere. Nechala som vojsť prvú kráľovnu. Milo sa na mňa usmiala. Sadla si na kreslo, ktoré malo výhľad na rozsiahle záhrady. Sledovala som ju. Na anjelskej tvári mala už nejaké tie vrásky. Milo sa usmievala. Po chvíli jej na tvári naskočili chmúry.
"Ach, vidíš? A takto je to asi tri roky. Odkedy som priniesla Elissu sem domov. bola to chudobná šľachtičná. Bola to moja priateľka a teraz toto! Vieš aký to bol šoky pre mňa? Myslela som si, že ma kráľ miluje. Sadni si." Ukázala na miesto vedľa seba. No ja som si kľakla k jej kolenám.
"Isabella, tu nás nikto nevidí." Pokývala som hlavou, no to čo Vám je v hlave zakorenené, nevymažete.
"Počula som Isabella, že sa ideš vydávať." Zamrmlala a zdvihla pohľad od okna.
"Áno, už o dva týždne."
"Milujem tento pohľad, tento výhľad. Vieš o tom keď ma sem priviezli, tak toto bola moja izba? Každé dievča, ktoré v nej bývalo, bolo kráľovnou. Moja matka, moja stará mama. Nech je im zem ľahká."
"áno, ten výhľad je nádherný." Zamrmlala som. Ako to....
"Už si rozmýšľala čo by si spravila ak by si ťa vybral Edward? Opustila by si svojho milého, alebo odmietla princa?" nadhodila túto otázku nevinne, no ku koncu na mňa skúmavo hľadela. Ak by si ma vybral? Čo by som robila? No.....ja neviem! Veď ja mám Jacoba! A on má Anabellu! A to nejde! Spomenula som si na matkine slová.
"Vaše zásnuby neroztrhne ani otec a ani ja. Jediný kto to dokáže je kráľovská rodina. Počkáme s vašimi zásnubami. Ešte pár mesiacov!"
Matka o tomto vedela! Rátala s tým! Ona aj otec dúfali, že si princ vyberie mňa! Preto chceli aby sme s mojimi a Jacobovými
zásnubami! Ona dúfala! Preto otec nerobil až taký problém, lebo vedel, že sa to môže zmeniť! Že.....spaví len nejaké haló aby sa nepovedalo. To preto mi dal ten zámok, ak by si naozaj vybral Anabellu tak to ostane mne! Oni to na mňa našili! Nechceli mať zo mňa chudobnú šlachtičnú. Samozrejme! Preto ma vyučovali všetkými jazykmi, ktoré boli dostupné, viac ma vychovávali a viac ma strážili. Ale stále je tu možnosť, že si vyberie Anabellu. No čo ak...
"Isabella?"
"Ja...neviem...ale veď aj som zasnúbená!"
"Nie, oficiálne, Isabella." Mala pravdu, ak to nepotvrdil kráľ, tak to nebolo platné. Takže ani kráľovská rodina nemusela byť a naše zásnuby by boli k ničomu!
"áno, preto to matka toľko zdržovala." Ona vie, že nepotopím našu rodinu a vezmem si toho, na ktorého mi ukážu za manžela. Musím to spraviť, je to moja povinnosť voči rodine.
"Vzala by si si princa? Či milého?"
Cez zaťaté pery som prehovorila.
"Vzala princa, kráľovná, bez ohľadu na to či ho milujem alebo nie, ale nemôžem preca potopiť rodinu." Stiekla mi pri tejto myšlienke slza. Neuvidieť Jacoba! Odovzdať sa mužovi, ktorého nemilujem. Dať mu deti. To je pre mňa priam až bolestný výhľad do budúcnosti. Kráľovná mi položila ruku na líce.
"Isabella, som tvoja teta. Si nádherná, múdra, milá, srdečná. Takto mi ťa tvoja matka v listoch opisovala, ja viem, že miluješ toho grófa, ale uznaj. Teraz sa s tebou bavím ako teta, nie ako kráľovná. Nemusíš mať úctu. Teraz. Vezmi si to takto. Jacob. Alebo von Black, je to chudobný gróf, nedal by tebe a vašim deťom všetko. Do teraz nemali peniaze. Až teraz sa majú ako tak. Ale ak by si ťa princ vybral, mala by si všetko. Princ nie je zlý. Dokonca nebehá za ženami. Strážime ho. A on nie je zlý! Vieš čo všetko by ti mohol dať?"
"Kráľovná, viem si predstaviť čo všetko by mi mohol, princ venovať, ale lásku nemôžete prinútiť!"
"Ale, Isabella ono to príde, časom!"
"Ale koľko času? a okrem toho princ si určite všimne Anabellu, tá nádherne tancuje, vie nádherne spievať a je prekrásna, ako obrázok!" kráľovná mi prešla po líci a nechala ruku na mojej, ktorú som mala v na jej nádherných šatách.
"Isabella, áno, ale kráľovstvo a možno cisárstvo o chvíľu, bude potrebovať múdru, krásnu a vzdelanú panovníčku. Anabella je krásna, ale bohužiaľ ty si múdrejšia, rozumieš viac jazykom, a si krásna. Ale to ej na princovi, čo vieš možno budeš sestra cisárovnej a len obyčajná vojvodkyňa teda arcivojvodkyňa alebo sama cisárovná, to nechajme na princovi."
"Kráľovná." Sklopila som pohľad keď odchádzala. No medzi dverami prišla ku mne. Chytila mi tvár do dlaní a pobozkala ma na čelo. toto je obrovská pocta! Usmiala som sa aj na priek tomu smútku čo panoval v mojom vnútri.
"Isabella, máš všetko pre post cisárovnej." Zamrmlala a odišla. Ostala som pozerať na zatvorené dvere. Slza sa mi skotúľala po líci. Môj Jacob! Možno s ním nebudem! Zakryla som si dlaňami tvár a plakala. Klesla na studenú zem, ktorá pokrývala moju izbu.(Viem, že šaty mali byť skôr, ale akosi si ich sem zabudla dať. Tak tieto.)

moja červeno-žlté šaty dotkli zeme spolu so mnou. Ako na povel sa zatiahlo a začalo popŕchať. Ako keby moje vnútro bolo prepojené s dažďom. A veru byť dažďom by bolo výhodné! Isť si kam chcem, kedy chcem a vziať si toho koho chcem! Húpala som sa z jedného boku k druhému. Cítila som ako sa mi rozpadol už skoro účes. Pozbierala som sa zo zeme. veď je tu nádej! Možno, že....
No v hlave mi zneli kráľovnine slová.
"Isabella, máš všetko pre post cisárovnej."
Prišla som k stolu. Videla som na ňom list, na striebornej tácke. Videla som ten čierny rukopis. To nezakončené s to pretiahnuté I. tie oblúčky, ktoré som toľko milovala. Kapesníčkom som si utrela nos a slzy. Odstránila červený vosk s pečaťou vlka. No nedokázala som to prečítať. Nemohla som. Rozplakala som sa znova. S buchotom som spadla na zem a svojimi drobnými pästičkami som búchala o zem. Bola som taká smutná a taká zničená. Viem, mala som nádej, no kráľovnine ma strašili v hlave. Neustále som si tie slová opakovala. Už som nevládala, bezmocne som ležala na zemi.
"Bella!" ozvalo sa odo dverí...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 2. března 2010 v 9:15 | Reagovat

super:-)táto poviedka je úžasná

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.