close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

VzD - 11.kapitola

6. března 2010 v 12:03 | L!nduš |  Vojvodkyňa z Devonshere (od Cleirdelune)






jedenásta kapitola s názvom ples je už na sklade. Dnes je posledný deň môjho pobytu takže sa vrátim zajtra! :)


Vojvodkyňa z Devonshere
11.kapitola- ples

Isabella Mária Swanová vojvodkyňa z Devonshere
22.jún rok pána 1770 za vlády Edwarda I. Masena rodu Cullenovcov

Nevidela som toho mnoho, lebo mi otec s matkou zacláňali ale s istotou som vedela, že je to tam fenomenálne!

.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

Pozrela som sa na nejakého hosťa a úctivo sklopila pohľad. Na čo som dostala rovnakú odozvu. Niektorí ľudia sa na mňa ešte aj usmiali. Paní Brigita sa na mňa vrelo usmiala a spoločne s jej mužom. Jej šaty boli bezkonkurenčné. Žltej látky.

Pravdepodobne hodváb. S bielym vysokým límcom. Klasická anglická móda. Uklonila som sa pred ňou. Pomaly sme prišli pred pódiom kde sedela kráľovná v nádherných modrých šatách. Elizabeth a Elena. Elizabeth

mala ružové šaty s bielou čipkou a odhalenými ramenami. Elena kvetinkové šaty. Vanilkovej farby a na hlave čepiec. Po prvý krát som videla upraveného princa. Mal vysokú bielu košeľu, cez ktorú mal previazanú zelenú šatku. Zelenú vestu, čierne sako. Tmavohnedé nohavice a vysoké kožené čižmy. Kým sme prišli, začal sa na svoju matku mračiť a potom ako sme pred nich prišli sa falošne usmial aj na kráľovnú a kráľa. Elena, ktorá mu stála po pravici ho buchla nenápadne do lakťa. Aj keď sa mračil, vyzeral jednoducho úžasne a neodolateľne. Ak mu ešte žiadna žena nepodľahla tak potom ho asi držali v klietke. Isabella! Okamžite na niečo také prestaň myslieť! Hneď! Keď sme zastavili pred nimi. Usmial sa úprimnejšie.
"Vojvoda z Augenfestu so svojou manželkou Vojvodkyňou. S Dcérami arcivojvodkyňou Isabellou vojvodkyňou z Devonshere, arcivojvodkyňou Anabellou, Arcivojvodom Thomasom Walsu so svojou manželkou Máriou Katarínou a ich dcérami, arcivojvodkyňou Máriou, arcivojvodkyňou Leopoldínou a arcivojvodom Jozefom." Uklonili sme sa. Kráľovná naznačila Edwardovi nech k nám príde. Prišiel k môjmu otcovi. Potriasli si rukami. Prišiel k mojej matke.
"Vitaj, teta som rád, že si prišla."
"Aj ja som rada, milý Edward, želám Ti všetko najlepšie k tvojim narodeninám." Podišiel ku mne s prekvapeným a okúzleným výrazom. Nie, nie! To ešte nevidel Ann!
"Vitaj, Isabella."
"Edward."
"Som poctený tvojou návštevou."
"Aj mne je cťou." Vyvliekla som si svoju ruku a podišla k matke, ktorá už živo rozprávala pri stole. Podišla som k nej. moja dvorná dáma si sadla po mojej pravici. No usmievala som sa skôr falošne. Až keď princ priviedol Ann k stolu a usadil ju po svojej pravici. Žmurkla som na ňu. Začína mi všetko vychádzať!

Po výdatnej večeri. Nie moc ťažkej, celkom ľahkej. Koláč. Po mojej lavici sedel mladý pán. Ak sa nemýlim tak to bol manžel pani Brigity. Kedykoľvek sa pozrel na kráľovú kurtizánu. Pani Brigita mu položila nenápadne dlaň na jeho ruku. Jeho výraz plný bolesti sa nedal prehliadnuť. Musela som sa usmiať. Keď sme dovečerali. A ako bolo zvykom. Páni prídu k nejakej dáme a vyzvú ju do tanca. Princ sa utiahol do kúta so svojimi priateľmi. Pre Ann, chodili mnohí páni. Najprv sme si však pozreli tanec kráľovnej a kráľa. Potom paní Brigity a jej manžela. Ladne sa točili po strede. A nakoniec tanec mojej matky a môjho otca. Potom sme sa mohli pridať všetci. Prišiel medzi prvými jeden diplomat z Neapolu. Obyčajný mladý muž. Ničím výnimočným. Aspoň pre mňa. Predstavil sa ako gróf Fridrich Glubell. Ale vedel veľmi pekne tancovať. Aj pre moje nešikovné nohy. Po asi šiestom tanci s mojim posledným spoločníkom. Vojvodom z Toskánska. Som sa zahľadela na princa. Stále stál v rohu s nejakými priateľmi. Nechápala som to. Podišla som si sadnúť na balkón. Bola teplá noc a s vínom mi bolo veľmi dobre. Pozerala som sa na hviezdy. Každým dúškom vína mi začal viac a viac vadiť ten odporný korzet. Účes mi držal a nemilosrdne mi trhal vlasy. Parfém, ktorý som mala rada, mi pripadal moc ťažký. A sukňa bola oveľa ťažšia ako inokedy. Len neviem či je to naozaj alebo len tým vínom. Už už som rozmýšľala, že si dám tú benátsku šatku dole. napravila som si vojvodovský pás a šperk na krku.
"Isabella, moja milovaná!" zašepkal niekto za mojim chrbtom. Hneď. Okamžite som vedela kto to je. Ten hrubý ale saténový hlas. Tá tmavá pokožka. Ten lahodný dych. Ten očarujúci úsmev. Ihneď som sa usmiala ale neotočila som sa.
"Áno?"
"Prišiel som."
"Ja viem." Otočila som sa a pozrela do tých tmavých očí. Začervenala som sa prišla som úplne k nemu. Mal tmavohnedý kabát a nohavice. Kožené čižmy a bielu košeľu. Dlhé, čierne vlasy mal zopnuté sponkou.
"Jacob."
"Isabella!" zasmiali sme sa spoločne a skoro sme si padli do náručia. Jacob podišiel k dverám. Videla som, že na niekoho kývol. Pozrela som sa lepšie. Všetci boli ponorený do víru tanca. Iba jediný princ sa práve otočil. Iba princ!
"Som taký šťastný, drahá Isabella, že tu smiem byť s vami!"
"Aj ja milý, Jacob, som šťastná!"
"A keď pomyslím, že skoro o dva mesiace budete moja. Celý sa roztrasiem."
"Dva mesiace?!" prekvapene som sa na neho pozrela. Celá zhrozená! Dva mesiace? Bolo to menej! Že by aj v tomto mala moja matka prsty? Nie, tomu neverím.
"áno, vaša matka mi povedala, že až po princovej svadbe. Ale bude to skôr, lebo môj otec povedal, že ak sa s tebou do mesiaca neožením, ožením ma s barónkou DeChevovou."
"Nebojte sa, môj milovaný, to nedovolím!" poláskala som ho po líci. Keď sa dvere na balkóne tvorili. A von prišla moja matka. Obaja sme zamrzli. Bola až neprirodzene usmiata. Tak blažene, ako keby niečo vyhrala. Bolo to zlé tušenie. No to sa stihlo rozplynúť ako vánok, keď otvorila ústa.
"Isabella? Už sa ide tancovať kotilion, tak pro...." vydesene, naštvane, neveriaco sa pozerala na Jacoba, ako predo mnou kľačí, drží moju ruku v jeho dlaniach a má naše prepletené prsty pri svojej tvári. Blažený úsmev jej zmizol. Podišla nazúrené k nám. Vytiahla Jacoba za límec. Nasupene mu zapichla prst do hrude.
"Ty sa mi najbližšie dva mesiace neukazuj na oči!" zavrčala a posotila ho k dverám. Jacob sa na mňa smutne pozrel a odišiel ako duch otvorenými dverami.
"Sklamala si ma, Isabella, sklamala. Choď dnu!" vystrela matka prst k dverám, ale na mňa sa nepozrela. Podišla som okolo nej. s úsmevom na tvári. Videla som ho skôr ako som si myslela. A keď som prišla do sálu, moje šťastie sa ešte znásobilo. Ku mne pribehol môj bratranec a poprosil ma o kotilion. A keď som videla ako princ ladne tancuje s Ann, moja nálada bola neustrážiteľná. Unavene som si sadla pri svoju dvornú dámu. Tá sa na mňa potešene usmiala.
"Gratulujem, slečna, gratulujem."
"K čomu?"
"No predsa k zásnubám." Nechápavo sa na mňa zahľadela. Áno, moja dvorná dáma vedela, že si plánujem vziať Jacoba, takže ak mi gratuluje. Je možné, že už to matka uznala? Usmiala som sa.
"Ďakujem."
"Smiem poprosiť o jeden tanec? Slečna Isabella?" objavila sa predo mnou mužská ruka odetá v čiernom zamate. Nechápavo som sa pozrela hore. Skláňala sa nado mnou princova tvár.
"S-samozrejme." Podala som mu ruky. Chytil ma za pás a jednou rukou mi tú moju zdvihol do výšky. Roztočili sme sa po parkete. Ann, na mňa opäť žmurkla. Nesmelo som sa na ňu usmiala.
"Takže moja tajná návšteva je moja sesternica. Zaujímavé."
"Mám to brať ako lichôtku, princ?"
"Ste nádherná, Isabella, vaše modré šaty sú nádherné. Celá ste dnes veľmi krásna. Určite na Vás môžu muži oči nechať."
"To som si nedovolila všimnúť, princ."
"Vážne? Mali by ste sa viac pozerať do zrkadla, slečna Isabella, ste veľmi krásna žena."
"Ďakujem, princ."
S ním tancovať. Bolo niečo ako sa vznášať. Zabudla som na všetko keď sa jeho ruka kĺzala -vrámci slušnosti- po mojom páse. Jeho hebká, dokonalá dlaň držala pevne tú moju. A jeho zelené oči ma prinútili sa pozerať len do nich. Nikam inam. Všetky moje myšlienky sa rozutekali. Keď sme skončili, rozozvučal sa potlesk. Úctivo sme sa k sebe navzájom poklonili ako aj obecenstvu. Matka žiarila šťastím, Ann, trošku smutnejšie, ale sa usmievala. Podišla som k matke.

Potom som už nemala možnosť s ním tancovať. Po oficiálnom ukončení plesu sme sa rozišli do izieb. Čakala som, že princ alebo niekto z kráľovskej rodiny povie o Annabellinom a princovom zasnúbení, ale nič. Ani jedna jediná zmienka. Keď sme sa rozišli do izieb, kde ma slúžky prezliekli, odmalovali a obliekli do nočnej košele. Len čo dopadla moja hlava do nadýchaných perín. Zaspala som. Ale nie myšlienkou na Jacoba, Princa, ale s divným pocitom, že mi každý niečo tají. Len ostáva otázka...
Čo?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 dada dada | 6. března 2010 v 14:26 | Reagovat

pokracovaniee

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.