
Tak a aby ste ma spoznali aj z tej druhej stránky, tak pridávam moju poviedku. Páči sa a poprosím komentáre. Čím viac ich bude, tým skôr bude poviedka. Tak a teraz viete, že rada ľudí vydieram :)
Edit, L!nduš
1.kapitola
Ráno sa ma dotko slnko a ja som sa celá natešená zobudila. Nikdy by som nepovedala, že zaspím po včerajšej správe. Ale asi sa mi to podarilo. Ale pekne od začiatku. Volám sa Isabella Volturi ale moje skutočné meno je Isabella Swan. Teraz však som členom veľkej rodiny. Silnej rodiny. Rodiny Volturiovcov. Je to najväčšia a najsilnejšia upíria rodina na svete. Pomaly ale iste sa dostávame k mojej podstate. Aj keď patrím k tejto rodine nie som upír. Som niečo medzi upírom a medzi človekom. Moja mama bola človek keď sa s ňou môj otec vyspal. Otehotnela aj keď to vždy bolo nemožné. Po pôrode zomrela. Môj otec zomrel pri tom ako ma bránil práve pred Volturiovcami. Mala som byť ďalšia v poradí ale keď zistili aká silná som prehodnotili to a vychovali ma. Moje schopnosti sú obrovských rozmerov. Sama neviem koľkými silami ovplývam. Len zopár som si dokázala skrotiť. Medzi nimi je ovládanie svojho tela, čo znamená, že dokážem meniť svoj výzor. Ďalší čo sa mi podarilo úplne zvládnuť je môj štít. Ostatné sa mi zatiaľ nepodarilo zvládnuť úplne. V najbližšej dobe sa ani o to pokúšať nebudem. O týždeň aj niečo odchádzam konečne na svoju prvú poriadnu úlohu. Budem mať na starosti skupinu upírov v malom upršanom mestečku Forks. Samozrejme, že bez ich vedomia. Keď som sa obliekla a umyla, chystala som sa ísť na raňajky ale Markus ma predbehol. Boj jedným s hlavných upírov. Pre mňa bol však niečo viac. Najlepšie som s ním vychádzala. Nie žeby som s ostatnými upírmi vychádzala zle ale on bol niečo viac. Postavil podnos na stôl podišiel ku mne a jemne ma pobozkal. Medzi nami bol taký vzťah ne-vzťah. Boli sme často spolu a každý kto by sa na nás pozrel povedal by, že sme pár. Bozkávali sme sa ale jeden ako aj druhý sme vedeli, že to nieje láska. Tak isto som vedela, že ak by som sa rozhodla pre niekoho iného, jemu by to nevadilo, naopak by ma podporoval. Zvalil ma na postel a ja som sa zachichotala. Pozrel sa na mňa s úsmevom na perách.
"Tak čo, tešíš sa?"
"Veľmi." Odpovedala som a pustila ho. Prešla som ku stolíku a zahryzla som sa do šunkového toustu. Sledoval ma ako to jem.
"Skutočne nerozumiem prečo to ješ." Povedal keď som dojedla.
"Máš pravdu nieje to najlepšie ale stačí mi to a keď mi to donesiete vy, vaše veličenstvo chutí to najlepšie."
Potichu sa zasmial. Keď som dojedla znova si ma stiahol na kolená.
Potichu sa zasmial. Keď som dojedla znova si ma stiahol na kolená.
"Si krásna." Zašepkal mi do ucha. Zasmiala som sa tomu. Vravel mi to každý deň aj keď som v podstate vyzerala každý deň inak. Milovala som meniť sa. Každý deň som mala trošku iné vlasy a oči inej farby. Dnes som mala vlasy aké som mala keď ma našli. Gaštanovo hnedé, ktoré mi v jemných vlnách padali dole. Oči som mala čokoládovo-hnedé také aké som mala pôvodne.
"Ďakujem." Poďakovala som mu a pustila ho. Prešla som cez izbu a otvorila som si svoju skriňu. Z poličky som si vzala kabelku a otočila sa znova na Markusa.
"Chystám sa do Milána nakúpiť všetky potrebné veci. Vrátim sa o dva možno tri dni."
Prikývol a odišiel. Toto bolo u nás najzvláštnejšie. Niekedy sme sa vôbec nerozprávali, ako napríklad teraz. Občas sme zas boli stále spolu ako pár, inokedy sme boli skôr otec a dcéra a niekedy najlepší priatelia. Prebehla som hradom, nastúpila som do auta a vyrazila. O 4 hodiny som vchádzala do Milána. Zaparkovala som pred jedným z drahých obchodných domov a pustila som sa do nákupov. Najprv som prešla do oblečenia. Nakúpila som si potrebné veci do upršaného mesta. Neodolala som ale aj nepraktickým veciam. Po tom čo som nakúpila oblečenie som sa vydala nakúpiť obuv. Zopár čižiem ale aj topánok na vysokom opätku, balerín, tenisiek a ostatnej obuvy. Zašla som ešte do doplnkov a dokúpila si šperky a bižutériu. Veci som si odniesla do môjho auta. Bol už podvečer tak som sa rozhodla zájsť do jednej dobrej reštaurácie. Objednala som si špagety a pohár vína. Po večery som si išla vybaviť hotel. Nebola som síce unavená a ani som spánok denno denne nepotrebovala ale išla som si ľahnúť. Pred spánkom som poslala Markusovi SMS len aby vedel, že som v poriadku. Odpísal mi skoro hneď. Zaželal mi dobrú noc a aby som si dávala pozor. Odložila som mobil a otočila som sa na druhý stranu a zaspala.
Ráno som sa zobudila dosť neskoro. Zašla som rovno na obed a ešte dokončila svoje nákupy. Chcela som sa zastaviť ešte v kníchkupectve a v hudobninách. Potom som sa vydala späť do Volterry.
Večer keď som sa vrátila ma už čakala večera na stolíku v mojej izbe a jedna zložka o upíroch na ktorých som mala dávať pozor. Je to druhá najväčšia rodina čo žije spolu a aj keď ich Aro, Markus a Caius poznajú majú isté obavy. Ja som bola určená na ich sledovanie. Zobrala som si tanier na postel aj so zložkou. Ako som jedla prechádzala som si ich informáciami. Boli tam informácie o ich veku, schopnostiach, vzťahu. Každého som si podrobne prehliadla, snažila som sa zistiť o nich čo najviac. Na konci boli fotografie. Neviem ako sa k nim Volturiovci dostali ale mali ich. Prehliadla som si ich spoločnú fotku. Bola urobená v nejakej obývačke. Na sedačke sedeli 4 upíri pod nimi ďalší traja. Poriadne som si ich prehliadla. Na sedačke sedel rozhodne Carlisle, blond upír ktorý držal za ruku milo sa tváriacu upírku zo srdcovitou tvárou, hnedými vlasmi a príjemným úsmevom. To bola Esme. Vedľa nich sedel ďalší pár. Prekrásna blondína musela byť jedine Rosalie a vedľa nej sedel jej svalnatý, milo vyzerajúci manžel Emmett. Pod nimi sedeli ešte traja a ja som v nich spoznala schopnosťami obdarených. Edward sedel na kraji, bronzové vlasy mal rozcuchané a na perách mal úsmev. Vedľa neho sedela jeho sestra Alice o ktorú mal záujem hlavne Aro. Usmievala sa ako slniečko, vlasy jej odstávali od hlavy a opierala sa o Jaspera, blond upíra, ktorý bol posledným členom tejto rodiny. Prvý krát za tie roky čo tu žijem som pocítila bodnutie závisti. Vyzerali ako skutočná rodina a aj keď to bola len fotografia bolo cítiť ich lásku. Chcela by som raz patriť do rodiny ktorá by bola ako je táto. Keď som sa bližšie pozrela uvidela som ich oči. Boli krásne, ako tekuté zlato. Vegetariánska rodina, prebleslo mi hlavou.
***
"Daj na seba pozor." Šepkal mi do uší Markus keď sme sa lúčili na letisku. Dnes som mala odísť. Držal ma okolo pása a bozkával ma na krk.
***
"Daj na seba pozor." Šepkal mi do uší Markus keď sme sa lúčili na letisku. Dnes som mala odísť. Držal ma okolo pása a bozkával ma na krk.
"Dám." Zašepkala som. Cítila som sa zvláštne. Smutno aj šťastne zároveň. Posledný krát som ho pobozkala a odišla som.

%20%E2%80%93%20okraj.png)





super,teším sa na pokračovanie
