close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

VzD - 4.kapitola

28. února 2010 v 13:00 | L!nduš |  Vojvodkyňa z Devonshere (od Cleirdelune)
Ideme na poviedkový maratón! :D Ako prvú mám sem určite pridávam Vojvodkyňu z Devonshere :)


Isabella Mária Swanová 1.dcéra vojvodu z Augenfestu
20.mája rok pána 1770 za vlády Edwarda I. Masena rodu Cullenovcov

Po večeri sme sa rozišli do izieb. Anabella, mala asi zlú náladu a tak išla aj ona do svojej. Smutne som sa usmiala. Nechcem jej prebrať muža jej snov, veď ja už svojho mám. Jacoba! Áno, musím mu napísať! Vybalila som si knihy, umyla sa, rozčesali mi dlhé po pás vlasy. Dali preč aj ten hnusný korzet. Dala som im vyprať košele. Prehodila som cez seba župan. Zapálila sviečku a začala písať. Sviečka sa mi odrážala od papiera a aj od dreva. Bol biely a veľmi sa leskol. Svieca dohárala a ja som stále nič nenapísala. Myslela som na to čo povedal kráľ.
"Som zvedavý, ktorú si Edward vyberie." Bála som sa toho. Ale nemôže si vybrať mňa! Veď ja som zasnúbená. Ohriakla som sa v duchu. Matka mi sľúbila, že si budem môcť Jacoba zobrať! Nebude ma nútiť. Ako otec. Podišla som k posteli. Odpálila aj tam sviečku. Pri stole som ju radšej zhasla. Zamuchlala som sa do perín. List s knihou na kolenách a kadičku s atramentom som držala v ruke. Pomaly som začala písať.

Drahý Jacob,
Je neuveriteľné ako na teba stále myslím. Chýbaš mi. Ten tvoj krásny úsmev, ten humor, ktorým ma zahŕňaš.

A koniec. Nič iné ma nenapadlo. Čo mu mám napísať? Že stále rozmýšľam nad tou vetou? Alebo ako asi vyzerá princ? Či je rozmaznané princátko, ale či je normálny, vzdelaný a gentleman? Toto? Nie, to ba ho asi nepotešilo. Tak mu to tu troška opíšem

Mám nádhernú izbu! S výhľadom na záhradu. Slečna Northodová hovorí, že by sme tu mali ostať asi týždeň, ani o deň viac. Mamá mi kúpila nové šaty ani nevieš ako sa teším keď sa ti v nich predvediem. Len majú moc úzky korzet! A mám aj nádherné plesové šaty. Škoda, že tu nemôžeš byť so mnou. Mrzí ma to. Jacob mám ťa rada a úpenlivo sa modlím aby sme boli už konečne svoji. Vieš čo som pre nás vymyslela?
Vnikol si do mojich myšlienok,
Do mojich snov.
Ako tisíce lienok,
Na lúke zaliatou tmou.
Páči sa ti to? Mne sa to veľmi páči. To som vymyslela teraz, ale mám celkom talent, nie? Za chvíľu som doma Jacob a budeme svoji.
Tvoja Isabella.

No aj tak som nevedela zaspať. Prevracala som sa z boka na bok. Precestovala celú posteľ. Pozrela na hodinky. Bola skoro jedna hodina večer. No aj tak som si natiahla župan a vyšla na balkón, ktorý bol prepojený s ešte jednou izbou asi s Anabellinou. Bez myšlienok som dva krát zaťukala....a nič. Asi sa na mňa hnevá. Zaťukala som ešte raz. A potom sa niečo pohlo. Usmiala som sa. Už som sa tešila kedy konečne prídem k nej do tepla. Aj keď nebola zima vonku, ale lepšie mi bolo vo vnútri. Bezpečnejšie určite. Dvere sa pootvorili. A ja som bez rozmýšľania vkĺzla dnu. V tme som zaostrila. Bola tu len jedna jediná sviečka. Ktorá osvetľovala kreslo. Pozrela som sa na svetlo zo sviečok. Na stenu. Anabella nemá zelené steny! A nemá tak veľkú posteľ a nemá ju tam uloženú kde je teraz! To je asi iná izba! Vyľakala som sa a nahlas vydýchla. Otočila som sa k dverám od balkónu. Boli zatvorené a v tieni niekto stál. Bosými nohami som k nemu podišla. Pri tom nakláňala hlavu ako som to mala vo zvyku. A hrýzla si do pery. Podišla som úplne k postave. Mala na sebe. Košeľu. Golier a dlhé rukávy a gombíky! Ale my nemáme gombíky na košeli. Všimla som si vestu An. Tej košeli. A ani vestu nemáme. A ešte to malo aj nohavice. Pánske! Vyjajkla som. A cez ústa som sa nadýchla. V očiach som mala určite vystrašený výraz . A v očiach strach. Ten muž sa pohol smerom ku mne. Stáli sme do seba asi tak na päť krokov. No jeho tvár ešte stále neosvietila sviečky.
"K...kto....kto ste?" zamrmlala som.
"To mi, prosím, povedz te vy, slečna!" zamrmlal nádherný, saténový hlas. Taký nemal ani Jacob. Na čo to myslím?! Podišiel úplne ku mne a lúče sviečky mu obliali tvár. Bronzové vlasy neupraveno upravené. Oči ako tie najzelenšie smaragdy. Rovné črty a anjelská krása. Pootvorila som ústa.
"Ja...ja som...." zakoktávala som sa.
"vy ste?" povedal. Dosť jednoducho a jednou rukou si zašiel do vlasov. Videla som čo mal na prste. Kráľovský prsteň. Prepáč, Pane, že takto zhreším, ale jednoducho to nejde ina. Ak by bol pri mne niekto upír, tak by zo mňa nemal ani kvapku krvi. To je princ! A aj som polonahá v jeho izbe o jednej v noci!
"Slečna?"
"Ja...som...I.....Isabella." Uklonila som sa. Podišiel ku mne. Založil si ruky na prsia.
"A čo robíte, ak sa smiem spýtať, slečna, v mojej izbe?"
"Vedľa je izba mojej sestry a ja som ju chcela ísť navštíviť...a...aa....aa...." podvihol obočie. Bol naozaj krásny a dokonalý. Presne ako ho opisovala An. A taký záhadný? A celkom nepríjemný. Nechal ma tu trápiť.
"A?" arogantne povedal. To ma rozohnilo.
"A náhodou som zakopla do vašej izby! Dovidenia alebo lepšie povedané zbohom!" zavrčala som. Otočila som sa. Ešte v odraze skla som videla jeho udivený výraz. Nič som mu zlé nepovedal, len som sa nechovala podľa etikety, ale keď sme pri tom, tak ani on! Ešte skôr než ma stihol dolapiť, som vkĺzla do svojej izby a zaspala ako bábätko...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 dada dada | 28. února 2010 v 13:07 | Reagovat

mas uzasne poviedky........ O_O  O_O  O_O  O_O

2 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 28. února 2010 v 13:34 | Reagovat

super,teším sa na pokračovanie:-)velmi sa mi táto poviedka páči

3 Angel Angel | 28. února 2010 v 13:51 | Reagovat

:D  :D  :D uzasny diel ... tak to bol teda trapas, Bella musela byt od hamby cervena ako rak :D  :D  :D tesim sa na dalsi diel

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.