
Tešíte sa? Mám tu pre vís tretiu kapitolu Vojvodkyňa z Devonshere! Naozaj je to krásna poviedka, som rada že ste si ju obľúbili :P Dúfam že sa vám nová kapitola bude páčiť tiež. Enjoy!
Vojvodkyňa z Devonshere
3.kapitola-príchod
Isabella Mária Swanová 1.dcéra vojvodu z Augenfestu
20.mája rok pána 1770 za vlády Edwarda I. Masena rodu Cullenovcov
Sestrou sme hrali po ceste na kráľovsky zámok karty. Mama povedala, že pre dámu to nie je činnosť. No nechala nás to hrať. Možno mala iba dobrú náladu. Možno aj preto, lebo konečne budú všade pozvaní. No nehovorím, že teraz nie, ale ak budeme rodina s kráľovskou rodinou, tak to už bude iná spoločnosť.
"A kráľovná!" dala som kartu na kôpku. Anabella sa zasmiala. Zobrala kôpku a dala ju na bok. Za to, že prehrala si dala dole jeden náramok.
"Ďakujem!" zasmiali sme sa spoločne. Aj tak jej ho vrátim! Mama sa začala štorcovať na sedačke. Obzerala von oknom. Ako keby niečo hľadala. Podozrievavo som sa na ňu zahľadela. Nakrčila som obočie.
"Mamá?"
"Isabella! Nemrač sa!"
"áno, mamá, čo hľadáte?"
"Nič dieťa, hraj sa so sestrou."
"Ako poviete, mamá."
Cesta nebola dlhá. S An sme sa bavili, a s mamá sme sa rozprávali. Bol to upokojujúci zážitok. Síce si moc nerozumiem s mamá, ale nevadí. Chápe môj vzťah k Jacobovi. Ak by nebolo jej, otec by ma vydal za nejakého 50 ročného vojvodu z Baskreetu. Vďačná som bola. A mamá vedela, že jej to oplatím. Vždy keď bude niečo chcieť jej to dám. Už len z vďačnosti. Len stále nechápem, prečo musíme počkať s Jacobom, aby sme ohlásili naše zásnuby! Mamá povedala, že až po plese, aby nebol moc v spoločnosti rozruch! Nemohla som si dovoliť jej požiadavku ignorovať. Tak som poslúchla.
Cesta mohla trvať tak šesť hodín, ale viem isto, že sme zastavili keď sa začalo stmievať. Mamá si vydýchla. Z druhého koča vystúpil otec so svojou milenkou. Vrhla som na ňu nechutný pohľad. Otec sa pripojil k matke. A z posledného koča vystúpil náš brat s manželkou a s jeho troma deťmi. Sluhovia odpratali koče a batožiny nám odniesli. K nám sa hnal jeden malý, zakrpatený mužíček.
"Vítam Vás, som Gróf Mornsho a budem vás sprevádzať po zámku a robiť Vám doprovod. Pán vojvoda má ísť za kráľom aj so svojou choťou. Vaše dcéry budú ubytované, vzhľadom na vaše postavenie a rodinné vzťahy s kráľovskou rodinnou, tak budú v kráľovských lóžach." Zamrmlal a videla som ten leskot v matkiných očiach. Vždy bola zvyknutá na luxus! Veď jej kráľ je jej brat. To, že sa vydáva moja sestra za svojho bratranca to nevadí, veď je to normálne. Mamá nás pobozkala na čelo. k nám prišli naše dvorné dámy. Tá devka sa stratila. Vďaka bohu, nechápem prečo ju otec bral s nami. Podišla k nám jedna nová paní. Usmiala sa na nás a odviedla nás do izieb. Dostala som nádhernú izbu. Bola veľká. Všetkému dominovala obrovská posteľ s baldachýnom. Oproti nej bolo päť až po zem veľkých okien a medzi nimi a posteľou bol prezliekačik a toaletný stolík. Kreslo. A dvere do salóniku a a šatníku. Bolo to naozaj veľmi pekné. Zladené do modrej farby a strieborných doplnkov. Slúžky mi odpratali veci. Milo som sa na ne usmiala. Uklonili sa mi. Stála som v strede izby. A! ešte som si nevšimla! Pri knižničke bol aj veľký písací stôl. Podišla som k nemu. Bolo tam asi dvadsať obálok, dvadsať listov. Atrament v kadičke a pero na písanie. Vtáčie brko. Čierne. Spoza dverí sa ozvalo...
"ťuk, ťuk." Zľakla som sa a pero, ktoré som otáčala v rukách mi spadlo na zem. Samozrejme aj na šaty.
"Ďalej." Sadla som si na stoličku. Korzet ma opäť nemilostne stiahol. A musela som sedieť rovno, aby som mala len čo najmilejšiu polohu. Dnu pozrela hlava mojej sestry.
"Ach, Bella! Ty máš oveľa krajšiu izbu ako ja! Ja mám takú zlato- žltú." Zakňučala a sadla si ku mne na posteľ. Prisadla som si k nej. maličký fliačik nebol skoro vôbec vidieť. Mnohé záhyby ho zakryli, aj na bielej sukni.
"Bella! Asi som videla princa!"
"Vážne?!"
"áno, aspoň sa strašne podobal na chlapca z obrazu. Poviem ti, videla som iba kúsok, ale asi som sa zamilovala."
"Pššt! Ešte to zariekneš!"
"Máš, pravdu."
"Slečna Isabella, slečna Anabella. Bude sa podávať večera. Chcete sa prezliecť?"
"Ja by som chcela." Povedala som. Anabella pokývala záporne hlavou a odišla. Slúžka pribehla. Ukázala som na prvé šaty, ktoré som videla. Biele s červenými kvetinkami. Opatrne mi navliekla korzet. Musela som si vydýchnuť. keď som cítila, že korzet nie je taký pevný.
Nakoniec aj Anabella sa prezliekla. Do podobných šatách ako som mala ja. Zchádzali sme za pomocou svojich dvorných dám a služobných do jedálne. Bolo tu plno dám a slečien, ale ani jedna z nich nemala dvorné dámy, teda až na dve, ktoré sa na nás prívetivo usmiali a vkročili do siene, tesne pred nami. Musela som žasnúť nad tou nádhernou výzdobou. Za vrchom stola sedel kráľ. Úctivo som sa poklonila. Ale tie dve dámy. K nemu prebehli.
"Papá!"
"Dcérenky moje! Toto sú vaše sesternice z druhého kolena. Jedna z nich sa pravdepodobne stane čoskoro kráľovnou." Jedna z nich?! Veď voľná je len An! No nemôžem si dovoliť upravovať kráľa. Sadli sme si za stôl. Matka nedočkavo pozrela na kráľa.
"Edward, je nám veľkou cťou, že si nás prijal. Ďakujeme, že môžeme večerať spolu s tebou a tvojou rodinou."
"Nemáš za čo, Renné, som rád, že ste prijali obe moje ponuky." Obe? Bola som zmätená.
"Som zvedavý, ktorú si Edward vyberie. Aj keď viem, že Isabella je veľmi múdra a vnútorne krásna. A Anabella je veľmi prekrásna." Pochválil nás kráľ. A presne ako etiketa káže sme sa usmiali a sklopili pohľad. Až kým opäť niekto nezačal rozprávať. Prehovorila kráľovná.
"Áno, vieme, že Isabella rozpráva plynulo Anglicky, taliansky, francúzsky a latinsky. Vie hrať na harfe, pianíne a husliach. Anabella rozpráva Taliansky, anglicky a vie veľmi pekne tancovať." Akože, ktorú si vyberie?! Veď...veď!! ja som zadaná! Zasnúbená! Chcela som konečne princa vidieť a modliť sa, že si vyberie An! Otvorili sa dvere a dnu vkĺzol ten gróf z nášho príchodu. Úctivo sa uklonil. Vytiahol papier a začal čítať.
"Drahý papá a drahá mamá, je mi veľmi ľúto, že osobne nemôžem privítať návštevu, ale mám neodkladné povinnosti. Vrátim sa neskoro večer."
A my sme bez ďalšieho slova pokračovali v jedle. Každý jeden z nás bol zahĺbený vo svojich myšlienkach...

%20%E2%80%93%20okraj.png)





teším sa na pokračovanie
dúfam,že bude skoro