
Tak, včera sme sa s poviedkou Láska? Tá si nevyberá rozlúčili a dnes ideme na ďalšiu poviedku od Cleirdelune, Vojvodkyňa z Devonshere. Poviedka sa odohráva v minulosti, v Anglicku. Bella patrí medzi šlachtu a Edward je korunný princ, ktorý si onedlho má vybrať manželku. Lenže Bella je už zamilovaná do Jacoba, no po plese na ktorý je pozvaná aj jej rodina si tým nie je tak istá....a koho si Edward vyberie ako svoju manželku a zároveň královnú? Dúfam že poviedku si zamilujete tak ako ja :P
Enjoy! :))
Vojvodkyňa z Devonshere
1.kapitola-A takto to začalo...
Isabella Mária Swanová 2.dcéra vojvodu z Augenfestu
28.mája rok pána 1770 za vlády Edwarda I. Masena rodu Cullenovcov
Šťastne som sa usmiala na Jacoba. Môjho Jacoba! Za chvíľu to bude oficiálne a ja budem jeho ženou. Pri tomto oslovení mi behali mravčeky po celom tele. Dáždnik som si pritiahla viac k očiam. Boli sme spolu. No nie sami, to by nikdy moja pani mamička nedovolila. Bola som tu so svojou dvornou dámou grófkou z Nothordu. Zamračene na nás pozerala. Musela na mňa dohliadať, aby som nespravila nejakú hlúposť. No my sme sa s Jacobom prechádzali po slnečnej lúke našich mnohých záhrad. Sedeli sme pri fontáne. Aj som si zašpinila svoje slabomodré šaty s kvetinkami. Vejárikom som sa ohrievala. No mocné telo môjho Jacoba ma ochránilo pred doternými slnečnými lúčmi. Už sa nemôžem dočkať. Nášho dňa. Moja pani mamička mi vraví, že sme ako dvojčatá. Presne ako ja s mojou sestrou a tá bude vojvodkyňa z Devonshere a manželka mladého korunného princa! Prišiel nám list. Bude o dva týždne skôr ako moja svadba. Ešte je to? Tri týždne! Áno, o tri týždne budem paní Blacková grófka z Sursenu. Môjmu oteckovi to vadilo. Nestačilo mu, že s jednej dcéry bude mať kráľovnú aj pre mňa mal njejakého bohatého a vplyvného muža, no ja som už našťastie bola zasnúbená s Jacobom a tento zväzok dokáže zrušiť iba niekto s priamej kráľovskej rodiny.
Bola som šťastná. Taká plná. Jacob bol ako moje slnko. Schovali sme sa za dáždnik a skôr ako prišla grófka Nothordová ma Jacob prvý krát pobozkal na líčko. Sklopila som pohľad a zapýrila som sa. Toto nesmieme! Kričal mi matkin hlas v hlave.
Bola som šťastná. Taká plná. Jacob bol ako moje slnko. Schovali sme sa za dáždnik a skôr ako prišla grófka Nothordová ma Jacob prvý krát pobozkal na líčko. Sklopila som pohľad a zapýrila som sa. Toto nesmieme! Kričal mi matkin hlas v hlave.
"Slečna Isabella? Máte hodinu francúzštiny a potom hodinu tanca! Mali by sme ísť." Zdvihla som sa s pomocou Jacoba so zeme. Jeho dlhý čierna chvost zo zlatou sponkou za zatriasol. Prišla som k nemu. Mal dovolené ma len pobozkať na ruku a to aj urobil. No keď išiel okolo mňa niečo mi strčil do bielej rukavička. Napravila som si klobúk, usmiala som sa a zakývala mu keď odchádzal zo svojim koňom.
"Slečna Isabella! Nehnevajte ma!" zakričala na mňa moja dvorná dáma. Ešte stále som sa zaľúbene pozerala do diaľky. Napravila si korzet a spodničku. Železá ma nepríjemne tlačili. Už som sa tešila ako tú klietku dostanem dole. pobehla som. Jednou rukou som si držala šaty a druhou som si niesla dáždnik. Moja dvorná dáma utekala za mnou. Mala už úctyhodný vek. A bola so mnou od malička. Nikdy sa na mňa nevedela hnevať. Prišla som do učebni. Moja sestrička Anabella už sedela. Celá jasala. Dobre vedela, že kráľ vyberie jednu z nás pre svojho mladého a veľmi pekného syna a keďže ja som bola zadaná...
"Isabell!"
"Anabella, sestrička! Tak čo? Svadobné šaty vybraté?"
"Och, Bella! Ticho! Ešte to zahriakneš!"
"Fajn a už si ho videla?"
"Och, dnes majú priniesť jeho portrét a môj im už odniesli."
"To je naozaj veľmi dobré, poďakuj pánu bohu, že sa to stalo tebe, budeš kráľovná! Mám sa začať klaňať?"
"Bella! Ty nemusíš! Milujem ťa, sestrička moja."
"Aj ja teba, An, želám ti to."
"A ty? Stále verná Jacobovi? Naozaj nechceš toho mladého princa z Nórska? Ako sa to volá?? Kaspian??"
"Aspian, An, Aspian. Je veľmi pekný, to musím uznať, ale vieš, že som zasnúbená a musím si splniť povinnosť voči manželovi." Bezmocný krik nášho staručkého franuzštinára . nič sme z hodiny nemali. Ale veselo sme klebetili. Hodina tanca bola zlá, vlastne ako vždy. Stále som nášmu učiteľovi stúpala na nohy. Až okolo pol šiestej sme zasadli za spoločný stôl. Otec za vrchom, matka po jeho pravici. Anabella po matkinej pravici a ja som sedela po Anabelinej pravici. Po otcovej lavej ruke sedela jeho milenka. Grófka Nillemová. Neušla mi jej noha v otcovom lone. Matka sa s tým zmierila. No ja som si povedala, že môj muž nikdy nebude hľadať náruč inej ženy ako tej mojej. A ak sa to stane, dúfam, že nie, tak nikdy s ňou neprehovorím a môj dvor bude musieť stáť za mnou. Nemohla som sa na ňu pozerať ponižujúco ako matka, musela som držať hlavu sklonenú a nepozerať na ňu. Moje nové šaty som sa snažila nezamazať. Matka sa veľmi hnevala, že som si tie modrú zašpinila. Po chvíli prežúvania sa ozval otec.
"Tak ako bolo? Anabella? Isabella? Renné?"
"Ďakujem, ocko, bolo dobre ako vždy." Poďakovala sa Anabella.
"Áno, Charlie, bolo veľmi dobre, presne ako ste povedalo, bol aj krásny deň, nedalo sa ležať teda sedieť doma." Nadvihla matka obočie a vzdorovito pozrela na otca. Milenka. Otec treskol po stole rukou. Ja a aj An sme nadskočili. Jeho milenka sa ďalej uškŕňanal na mamičku. Mamička sa zdvihla položila príbor na jednu stranu, elegantne si utrela pery a vstala. Otec nazúrene prehovoril.
"Kam si myslíš, že ideš?!"
"Prepáčte mi to Milé moje dedička a aj vy, môj drahocenný manžel, ale táto spoločnosť mi nevyhovuje, nie som vychovaná sedieť pri stole s kurvami."
Otočila sa a jej vínové šaty sa zavlnili. Otec sa rozbehol za ňou. Potom bolo počuť iba plač a krik a búchanie. Takto to chodilo každý deň. Kým tu nebola ona, rodičia sa mali radi. Až teraz keď je tu ona, je všetko zlé. Po večeri som sa okúpala. Vďaka Pánu Bohu obdaril nás aj vznešeným rodom a menom a tak si môžeme dovoliť sa kúpať. Okúpaná som zalizla pod perinu. Moja milá slúžtička vytiahla z krbu, kanvicu a dala mi ju pod perinu. Natriasla vankúše z hodvábu a aj perinu, otvorila vysoké okno. Uklonila sa. Milo som sa na ňu usmiala a ona odišla. Ihneď som vytiahla svoj denník a z bielej rukavičky Jacobov papierik. Nedočkavo som ho otvárala.
Otočila sa a jej vínové šaty sa zavlnili. Otec sa rozbehol za ňou. Potom bolo počuť iba plač a krik a búchanie. Takto to chodilo každý deň. Kým tu nebola ona, rodičia sa mali radi. Až teraz keď je tu ona, je všetko zlé. Po večeri som sa okúpala. Vďaka Pánu Bohu obdaril nás aj vznešeným rodom a menom a tak si môžeme dovoliť sa kúpať. Okúpaná som zalizla pod perinu. Moja milá slúžtička vytiahla z krbu, kanvicu a dala mi ju pod perinu. Natriasla vankúše z hodvábu a aj perinu, otvorila vysoké okno. Uklonila sa. Milo som sa na ňu usmiala a ona odišla. Ihneď som vytiahla svoj denník a z bielej rukavičky Jacobov papierik. Nedočkavo som ho otvárala.
Stálo v ňom.
Milovaná Isabella,
Už sa nemôžem dočkať dňa, keď ťa budem môcť konečne držať vo svojom náručí. Pobozkať tvoje nežné pery. Kedy si ťa donesiem domov. Milujem ťa.
Tvoj budúci manžel Jacob.
Moje vnútro sa zatriaslo. Áno, Jacob, aj ja sa teším...

%20%E2%80%93%20okraj.png)





tesim sa na dalsie ryychlo rychlo dufam ze budu take duchaplne...ako :Laska ta si nevybera