
Ďalej vám sem pridávam 33.kapitolu Láska? Tá si nevyberá! od Cleirdelune. Chcete od nej čítať ďalšiu poviedku? Kliknite na odkaz v menu a hlasujte v ankete :) Enjoy! :)
Láska? Tá si nevyberá!
33.kapitola
Bella
Po hodine a pol kedy som rozmýšľala nad svojim možným osudom. Zo zavretými očami. Som to už nevydržala. Vymyslela som plno záverov, ktorými by sa mohol môj sen končiť. Môj sen? Ktorý sa mi sníval už možno tri mesiace dozadu. Nie je to možné? Ale čo je to? Vízia z budúcnosti? Ale! Nebuď smiešna ,Bella! Ale tento sa mi rozhodne páčil najviac.
"Samozrejme, miláčik, ak budeš chcieť." Otočila som sa na svoju asi dcérku. Usmiala sa úsmevom ako sa usmieval Edward, ale neriešila som to, veď keď sa na neho tak strašidelne podobá, prečo by sa nemala aj rovnako smiať? Zakrútila som hlavou. Ešte stále som niečo miešala v hrnci. Krupičná kaša to bola. A malú skackala pri kuchynskej linke. Zohla som sa k nej a posadila ju hore.
"Ďakujem, maminka." Šťastne sa usmiala a nazrela do hrnca.
"Čo to bude?" sladko sa ma spýtala. Naklonila som sa k nej. jednou rukou som ju poláskala po líci a pobozkala som ju na čelíčko. Odhrnula som jej neposedné vlásky z čelíčka. No aj ona si potom prešla drobnou rúčkou po čelíčku. Skrivila pliecka. A povzdychla si. S úsmevom som sa na ňu pozrela.
"Čo sa deje?"
"Kedy príde ocko, mami?"
"Večer, papušik. Poď napapáme sa." Povedala som. Ešte raz som ju pohladila po jej nádherných saténových vláskoch, ktoré pripomínali páperie, boli také jemnučké. Usmiala sa. Zdvihla paže a ja som ju zdvihla a položila na zem.
"Hej rup! A si dole. poď kto tam bude prvý!" mohla by som tam byť prvá, ale určite ju nechám vyhrať. Nenechám si ujsť tie dokonalé iskričky v jej očiach. Krásnych a plných inteligencie. Dobehla prvá a nádherne sa smiala. Jej smiech bol ako balzam na dušu aj mne sa mimovoľne roztiahli pery do úsmevu. Moje telo i myseľ sa ponorili do maximálneho šťastia. Prišli sme do jedálne. Moja dcérka sedela za stolom a ešte stále sa na mňa usmievala. Odbehla som do kuchyne pre kašu a taniere. Moje dievčatko zatiaľ rozdalo príbor, aj keď úplne naopak a taniere.
"A bude s nami papať aj ocko?" opýtala sa. Nejako ani neviem ako som sa pozrela na hodinky.
"No možno by to stiho..."
"Ahojte, lásky moje!" zakričal môj anjel od dverí. Lepšie som sa porozhliadla po dome. Bola taký istý ale nevedela som odkiaľ, ale to bol ten dom, v ktorom sme robili spoločne s Edwardom projekt. Maličká zvýskla, potom na mňa spiklencky mrkla a schovala sa pod stôl. Možno by jej to aj vyšlo, no nemala by sa smiať. Do dverí vstúpil Edward. Bolo to ako keby na ňom čas nič nepoznamenal. To môže byť jediné, že dieťa prišlo skoro. Usmial sa na mňa. Podišiel ku mne. Položil mi ruku pod bradu a pobozkal ma.
"Ahoj, láska." Mrkol na mňa a dievčatko sa rozosmialo. Ja ani neviem meno svojho dieťaťa?! To je strašné. No však je to len predstava. Strašne dobrá.
"Ahoj, odzdravila som ho."
"A kde je moja princezná? Kde je?" musela som sa zasmiať, akou radosťou a rovnako ako tomu dievčatku. NHessie! Bliklo mi v hlave. Ako strela blesku.
"A kde je Nessinka? No takže nikde a ja jej neprinesiem tú krásnu barbie, čo mi prišla do kancelárie." Povedal Edward smutne. Sadol si oproti mne a láskal mi ruku.
"Tu som, ocko tu! Tu som, oci!" skackala okolo nás, no Edward jej nevenoval pozornosť. Alebo ju umýselne nevšímal. Ale smial sa. Očami.
"Nikde nie je Nessie? No tak ja idem barbie vrátiť." Nessie sa mu posadila do lona a dala mu svoje drobné rúčky okolo tváre."
"Tu som oci!"
"A tu je! Tak dobre, kde je moja druhá princezná?" zakričal do domu. Prekvapene som na neho hľadela. Ja som druhá, nie? Kto potom Daniela? No po schodoch pricupitalo ďalšie päť ročné dievčatko. Tento krát mohlo mať asi o rok viac ako Nessie, ale malo hnedé oči a aj vlasy.
"Tu som, oci." Tak ako sa mali moje princezné?" povedal. Hrali sme sa celý deň, oci. Pozri takto. Mamička nám pustila pesničky a spievali sme!" zakričali obe a obe sa predbiehali, ktoré to predvedú lepšie. No potom sa chytili za ruky. Korinka prišla k ovládaču a drobnými prstočkami stlačila červené tlačítko. Ovládač bol skoro väčší ako ona. Pustila sa hudba. Bad boys od Cascada a začali spoločne tancovať po obývačke. Bol to tak krásny pohľad.
"Bella! Bella! Stávaj, miláčik." Zašepkala mi mama do ucha. Otvorila som oči a hľadala som povedomú obývačku no nachádzala som len tú, v ktorá bola na našej chate. Mama mi držala pred nosom fialovo- ružovú krabičku.
"Čo je to? Ja som spala?"
"No spala si, choď na to cvrknúť." Dala mi to do ruky. Videla som nadpis. Tehotenský test. Nechápavo som na ňu pozrela.
"N povedala si, že keď ste spolu mali sex a nechránili ste sa a teraz nie si si istá, tak choď to očúrať a hneď to uvidím, sú to rýchle testy, už hneď po oplodnení sa to dá zistiť, takže nemusíme čakať. Bež!"
"Ale..."
"Odlet! Smer kúpeľňa a pohni kým tu nie je Edward!"
"Dobre." Pobrala som sa do kúpeľne. Ocikala som to čo som mala a nechala to na umývadle.
"Mami!"
"No čo?"
"Ja neviem je tam jedna palička." Povedala som, teraz som rozmýšľala, som tehotná? Alebo nie. Mama ku mne prišla zo slzami v očiach. Som?!
"Ach, Bella!"
"Mami, som tehotná?!"
"Nie, nie si tehotná, Bella." A môj sen sa rozplynul...

%20%E2%80%93%20okraj.png)





super
,škoda že nieje tehotná
..teším sa na pokračovanie