close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Voice of my life - 29.Pád

9. ledna 2010 v 19:38 | L!nduš |  Voice of my life( hlas môjho života) by L!nduš
Takže, stihla som to. Napísanie tejto kapitoly mi trvalo tri dni - dopisovala som tam veci postupne, podľa nálady. Má to asi 4 strany. Konečne sa dozviete čo sa stane :) . Inak, odporúčam si najprv pozrieť predslov, bude sa to hodiť :P Ďakujem za povzbudzovanie komentármi...síce bolo menej ako som si priala ale myslím že 10 komentárov mi zakaždým bude stačiť, už aj to je veľa oproti začiatkom. Ďakujem vám za ne, skutočne vám ďakujem. Tak, čo si o tejto kapitole myslíte? Napíšte prosím komentár som naozaj zvedavá :P Enjoy :)


29. Pád


Kráčala som smerom k útesu, ľahko akoby som tancovala. Šaty mi kvôli vánku viali, svieži vzduch ovieval moje telo. Bol to príjemný, jarný deň tak ako iné pri prechádzkach s Edwardom. Kde vlastne? Nemal by tu byť?
A vtedy keď som začala premýšľať kde je Edward som...som skočila.
" Nie!" zakričala som z plného hrdla a posadila sa na posteli. Bola som celá spotená, nočná košeľa sa mi lepila na telo a bola som smädná. Pred tvárou sa objavila biela ruka podávajúc pohár s vodou. Bez slova som ju zobrala, napila som sa a vrátila som mu ho. Posmrkla som a pritisla sa k Edwardovi, ktorý ma začal hladiť po vlasoch.
" V poriadku?"
" Hej...prepáč"
" To nič. Ale aj keď to je sen, nechcem vidieť ako sa trápiš...čo môžem urobiť?"
Typický Edward. V podstate to bol dokonalý človek. Krásny, inteligentný, nesebecký. Milovala som ho. Nie, ja som ho zbožňovala. Nič viac ako on som nechcela. Na Aljaške to bolo ešte lepšie - len on a ja, všetko o čom som kedy snívala. A ešte s tým čo sa medzi nami stalo. Bol mi vlastne všetkým. Najlepším priateľom, láskou...občas aj otcom...milencom. Pri tom slove v mojej hlave som sa začervenala.
" Nad čím premýšľaš?" opýtal sa šibalsky
" Dokonale ma vieš rozptýliť myšlienkami na teba" zasmiala som sa mu do hrude.
" A čím konkrétne?" vyzvedal.
" Ehm...spomienkami?"
" Aha...ale k tým spomienkam môžem pridať aj nové, nie?" pobozkal ma na krk. Pod jeho dychom som sa zachichotala.
" Edward Cullen, ty ma zvádzaš!" vykríkla som s predstieraným hnevom.
" Nemáš byť taká neodolateľná" odvetil pohotovo. Vykukla som mu cez rameno a pozrela na oblohu. Slnko? Videla som dobre? Veľký žltý kotúč svietil na oblohe, na ňom bolo len pár bielych mráčikov.
" Slnko!!!" zajačala som radostne, vyletela na nohy a bežala na balkón. Už som aj zabudla na Edwarda, ktorého som tam nechala.
" Edward? Edward, je slnečno!!!" bežala som najrýchlejšie ako sa to dalo som zbehla po schodoch. Moja nálada sa okamžite zlepšila, chcela som sa najesť. A to rýchlo. Chvíľu som len tak sedela na linke dokým neprišiel Edward a nepostavil sa predo mňa. Mal výraz raneného šteniatka.
" Prepáč Edward ale to slnko!!!" obmotala som mu nohy okolo pása a pritiahla k sebe
" Som aspoň rád že máš dobrú náladu" nežne sa usmial a dal mi pusu na nos.
" Čo bude na raňajky, kuchár?" Premiestnil sa so mnou zakliesnenou okolo jeho pása k chladničke.
" Lievance?"
" Lievance boli včera" zamrmlala som, no v skutočnosti som chcela len niečo malé...inak zo mňa bude guľka a to keď sa postavím vedľa Edwarda bude zahanbujúca katastrofa.
" Vajíčka?"
"Ani to nie"
" Tak čo?"
" Džús"
" Určite nechceš niečo viac?"
" Edward, celý život som mala na raňajky cereálne tyčinky alebo kávu. Nerozmaznávaj ma!" chcela som sa ho pustiť no on ma držal na stehnách akoby som mala 3 roky. Namiesto toho ma posadil na linku
a začal vyberať veci na raňajky.
" Čo robíš?"
" Raňajky" anjelsky sa usmial a zaklipkal dlhými mihalnicami.
" Vzdávam sa" zašomrala som urazene "idem sa obliecť"
" Alice volala že celý deň slnečno nebude ale bude teplo. Čo keby si si obliekla nejaké šaty a pôjdeme sa prejsť?"
" Dobrý nápad"
Počula som že už pripravuje jedlo tak som čo najrýchlejšie vybehla po schodoch do izby a začala som sa prehrabovať v kufri a hľadať niečo vhodné no vedela som čo tam jediné nájdem. Jediné šaty boli tie biele. Povzdychla som si a vybrala bielu kôpku aj s balerínkami.
" Tak fajn" Veď čo sa tak môže stať? Preboha veď sú to len šaty! Obyčajné oblečenie...ktoré som videla v mojom sne. Ale nie som predsa Alice!!! Dobre, v snoch vidím nejaké dôležité znamenia ale...zavrtela som hlavou a prešla po jemnej látke na mojom tele. Dokonale padli.


Obula som si balerínky a zamierila znovu do kuchyne.
" No?" Edward sa otočil a premeral si ma pohľadom po ktorým som sa začervenala.
" Nádhera. Občas Alice nie je na škodu"
" Hovorila som ti že im krivdíš. Alice a Gracen sú úžasné sestry. Váž si svoju rodinu...ja také šťastie nemám" zamračila som sa. " už je to hotové?"
" Dobrú chuť" Zasmiala som sa. Pripadal mi ako čašník. Položil predo mňa tanier so syrovým opečeným sendvičom.
" Čím si chcel byť keď si bol človek?"
" Bell, pochop že v tých časoch si nemala veľa možností. Okrem toho, nevážil som si to čo mám. Nechcem o tom hovoriť"
" Chápem. A vyzerá to úžasne" Pritiahla som si ho za košeľu k sebe a nežne pobozkala. Nedovolila som mu však odtiahnuť sa, bozkávala som ho čoraz vášnivejšie až mi nestačil vzduch.
" Bella..."
" Dobre, dobre, už idem jesť" zamrmlala som a pustila som sa do jedla.

" Páči sa mi tu...je tu taký pokoj" pozrela som na naše prepletené prsty a späť na neho.
" To je"
" Prídeme sem niekedy? Chcela by som sa sem vrátiť"
" Ak budeš chcieť. Máme veľa času" Zastavila som sa. A ako veľa času nás vlastne čaká?
" Koľko času"
" Ja neviem. Veľa rokov" Nechcela som aby to hovoril. Nechcela som o tom počuť.
" A ten čas sa kráti"
" Bella..."
" Nestavuj ma, Edward! Vieš čo? Nechajme to keď sa vrátime, ok? Prebereme to s celou rodinou. Koniec koncov, pomaly som už jej súčasť" A je to tu. Znovu ako pred časom, no už som vedela prečo nechcel aby som mala niečo spoločné s jeho rodinou. Vedel že ak si ma obľúbia, čo sa už stalo, budem upír. Dýchal pravidelne aby sa upokojil a pritom ma prepaľoval čiernymi očami. Kým na mňa stihol začať kričať, zazvonil telefón pri ktorom som nadskočila. Ešte raz mi venoval nahnevaný pohľad ale nakoniec si priložil mobil k uchu.
" Alice?" ledva stihol vysloviť jej meno, už sa ozývalo nepokojné pišťanie a kričanie. Pozorovala som jeho výraz, ktorý sa menil z nahnevaného na nepokojný až nešťastný. Bez slova mobil zložil a zdvihol ma bez slova do náručia a rozbehol sa.
" Edward?! Edward!!! EDWARD, ZASTAV!" zakričala som mu do ucha. Našťastie o pár sekúnd zastavil.
" Čo je?"
" Môžeš mi vysvetliť čo robíš?" zapišťala som a snažila sa upokojiť žalúdok, ktorý sa mi skrúcal. Bolo mi na vracanie.
" Volala Alice" začal nepokojne "Z juhu idú vlkodlaci, z východu nomádi. Alice, Gracen bežia za nami a Juliet, Emmett, Carlise sa pokúsia ich zdržať. Esme volá tvojej sestre. Potrebujem ťa odniesť na bezpečné miesto"
" Ideme do domu?"
" Nie, je tam náš pach, bude to prvé miesto kde ťa budú hľadať"
" Tak kam?"
" Ideme hlbšie do lesov. Alice ťa videla v nejakom opustenom domčeku na západ od našej vily" V mojej hlave šrotovalo a snažila som si spomenúť na tej sen. Na to miesto. Na okolie. Nešlo to. V mojej mysli bolo priveľa zmätku, hnevu a predovšetkým strachu. A zrazu ma to napadlo: čo sa stane Edwardovi? A mne? Čo s ním bude keď budem mŕtva. Nie, nesmiem na to myslieť. Je upír. Vie sa o sebe postarať. Lenže keď som tu, spomaľujem ho a ak bude premýšľať či som v bezpečí tak sa nebude poriadne sústrediť. Aj keď hovorí že sa vie sústrediť na viac vecí.
Edward utekal so mnou v náručí pár minút potom zastavil. Zhlboka sa nadýchol a položil ma na zem.
" Bell...choď do toho domu áno? Alice povedala že budeš v bezpečí. Hlavne tam zostaň kým sa nevrátim. A keby som sa nevrátil..."
" Edward!" do očí sa mi drali slzy. Zovrel sa mi žalúdok a zrazu som sa nevedela nadýchnuť. A čo keď sa mu niečo stane? Čo budem bez neho robiť...
" Edward, je mi...je mi zle" zajachtala som sa predtým ako som sa mu obrátila chrbtom a všetko vyvracala. Edward mi rýchlo chytil vlasy. Vďačne som sa na neho zahľadela a znovu ma prepadol ten pocit. Dnes sa niečo stane. Ak to bude čokoľvek, niečo sa zmení. Bol to presne taký pocit ako v L.A. Akoby bol koniec jednej éry. A začiatok druhej. Kývla som, ešte stále sa mi krútila hlava no on ma odviedol do domu. Zase zazvonil telefón.
" Už sme tu. Čože? Dobre...idem" hovoril kým som sa pozerala po domčeku. Bola to skôr chalúpka. Steny boli určite z kameňa, podlaha z dreva. Na stene nad krbom som zahliadla drevenú poličku, rovnako z tmavého dreva. Inak tu bol len malý stolík, stolička. Evidentne bola opustená už dlhší čas.
" Bell, daj mi prosím tvoj sveter" poprosil ma.
" Čože?"
" Potrebujem ten sveter. Nechám ho na severe a budú sledovať falošnú stopu. Alice ma uistila že stihnú prísť k tebe. Ostatní pôjdu za mnou" pokrútila som hlavou.
" Mám zlý pocit. Niečo sa stane, Edward. Ja to cítim. Všetko tomu nasvedčuje a..."
" len tu zostaň dobre? Nič sa ti nestane" prerušil ma, podišiel ku mne a nežne ma pobozkal. Keď som otvorila oči už tam nestál.
Bol preč.
Zrútila som sa na stoličku ako kôpka nešťastia. Ten desivý pocit sa ešte zväčšil. Jediný zdroj svetla tu bolo okienko, no inak tu bola tma.
Bála som sa. Všetko bolo tmavé...nemôžem tu zostať, zbláznim sa. Až teraz som si všimla malý, vyhasnutý krb v rohu miestnosti. Idem pre drevo.
Vyskočila som na nohy a vyšla z domčeka. Ani som si nevšimla ako je príjemne kým som nevyšla na vzduch. Oproti tomu domu bolo teplo.

Vydala som sa smerom do lesa, nemala som v pláne ísť ďaleko. Naozaj nie. Lenže zrazu keď som sa otočila stálo tam...zviera? Vyzeralo to ako vlk, ale obrovský vlk. Nie, vlkodlak. Bol hrdzavohnedej farby, tmavo čierne oči sa mi zdali inteligentnejšie ako ktoréhokoľvek zvieraťa. Mimovoľne som zhíkla a uskočila - hlúpa reakcia. Neviem či som radšej že predo mnou stojí vlkodlak...asi áno, pretože...to nie! Edward!
Vlk videl náhly nepokoj v mojich očiach a priblížil sa. Nevedela som čo mám robiť no najrozumnejšia reakcia mi pripadal útek. Nechcela som ísť hlbšie do lesa tak som sa vydala na stranu.
Prešla som len pár metrov a ako naschvál som si nevšimla konár pri mojej hlave a narazila doň. Mala som pocit že vidím anjelikov no bežala som ďalej. Keby som sa zastavila, asi by som sa nepohla. Počula som ako beží za mnou, jeho tlapy narážali do trávy. Môj dych sa skracoval, priam som dychčala. No utekať bola ešte tá ľahšia časť - boli tu ešte konáre a halúzky ktoré mi šľahali do tváre alebo ihličie, ktoré som sa bezúspešne snažila odsunúť.
" Au!" vyšlo mi z úst keď som dopadla na koleno tak tvrdo až mi začalo pulzovať. Prudká bolesť mi vystrelila do celej nohy. Cítila som ako krv presiakla cez biele šaty. Tie šaty vyzerali už dosť hororovo. Všade mali fľaky od krvi, ktorá mi stekala po vlasoch, po krku. Zrejme som mala rozbité čelo.
Zhlboka som sa nadýchla ústami a znovu sa rozutekala, ale potom ma niečo zastavila. Bolo to jasné svetlo predo mnou, ktoré ma pichalo do očí. Vybehla som doňho a otočila sa. Pľúca som mala ako v ohni, lapala som po dychu a snažila sa upokojiť tlčúce srdce. Moje spánky pulzovali tak silno až ma bolela hlava.
Keď som sa otočila, prekvapilo ma ako sú tie oči čierne ako noc blízko. Inteligentné oči ako gombíky ma pozorovali, sledovali každý môj záchvev, ktoré moje telo urobila pri vánku. Stromy tu už neboli, ten tráva takže vánok mal možno viať a meniť sa na prudký vietor ,ktorý mi narážal do chrbta a preplietal neposedné vlny v mojich vlasoch.
Inštinktívne som predtým ním začala cúvať dozadu. Zazdalo sa mi že v jeho očiach sa na okamih zračil hrôza a panika. Kým som si ale stihla uvedomiť čo ten záblesk znamenal, stúpila som nohou do prázdneho priestoru, telo sa mi prevrátilo dozadu a ja som padala z vysokej skaly.
Keď som padala voľným priestorom ako meteor, ktorý dopadne na zem, hrdlo som mala zovreté, oči vytreštené a v očiach ma pálili slzy.
Edward, kričala moja myseľ, keď som prerazila vodnú hladinu. Voda bola aj napriek tomu že bola jar ľadová, až príliš a ten chlad okamžite znehybnel celé telo. Vlny zvádzali súboj o stranu kam ma hodia a ja som mala chuť hystericky jačať Edwardove meno. Toľko som toho nestihla. Chcela som mu celú noc opakovať ako veľmi ho milujem, ako chcem byť pri ňom, ako hrozne ho potrebujem. Nestihla som povedať Cullenovcom že za tú krátku chvíľu mi pripadali ako moja pravá rodina. Nestihla som povedať mame, Charliemu, Taylor ako strašne som ich mala rada, no moje srdce nad rozumom zvíťazilo a vybralo si. Ich. Edwarda.
Zo všetkých strán ma obklopovala len čierna tma, sem tam som zazrela spadnuté listy alebo konáriky.
Snažila som sa držať pery zovreté, udržať potrebný kyslík Tŕpli mi ruky a nohy, nevládala som sa ani pohnúť. Uši mi šumeli, mala som ich zaľahnuté ľadovou vodou.
Len škoda že nemám možnosť posledný krát vidieť Edwarda. Pripomenúť mu že ho milujem a povedať že som ho od prvej chvíle milovala. To bola jediná vec, ktorá mi vadila. Umriem sama v tejto temnote, čiernej rozbúrenej vode. Tá tma ma až desila. Zbohom Edward, Gracen, Alice, Juliet, Esme, Carlise...Emmett a Rose...postarajte sa oňho
Zrazu som niečo pocítila, vykríkla som a nevšimla som si skál za mnou. Prudko som hlavou narazila do kameňa, bolesť mi vystrelila do celej hlavy až som vykríkla a s tým výkrikom som sledovala vzduch v hustom obláčiku strieborných bublín. To bolo posledné čo som videla kým sa stratila všetka bolesť a ja som stratila vedomie

Komentujte a kritizujte, prosím :)))))))))))))))
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 4dd4 4dd4 | Web | 9. ledna 2010 v 19:59 | Reagovat

jestli umře, tak přísahám, že na to Slovensko přijedu a uškrtím tě!!! tohle se opravdu nedělá!!! doufám, že chystáš pokračování a to hned na zítra
asi bych měla napsat, že se mi to líbilo :p ;)

2 kikinka kikinka | 9. ledna 2010 v 20:52 | Reagovat

kapitolka bola super ale takto to ukoncit to sa proste nerobi....ale už sa tešim na pokračovanie  :D

3 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 9. ledna 2010 v 20:55 | Reagovat

super diel,no dúfam že nezomrie,to by bolo hrozné...moc sa už teším sa pokračovanie,dúfam,že bude čoskoro ;-)

4 Angel Angel | 9. ledna 2010 v 21:53 | Reagovat

... ja ... ja ... ja ... nemam slov ... Lindus ... wau ... ako si to cele dokazala pospajat - odzaciatku cez Belline sny a pocity si naznacovala tuto scenu a ked prisla ... ja som proste v skoku ... wau ...

5 Piperka [aff] - I love you Piperka [aff] - I love you | Web | 10. ledna 2010 v 0:10 | Reagovat

PANEBOŽE! Ty mě chceš zabít!! Takhle to useknout! Pokračovat! Šup lidi, těch deset komentů! Takhle kapitola je skvělá, napínavá super... těším se na pokračování!:-)

6 maily1709 maily1709 | 10. ledna 2010 v 15:34 | Reagovat

to nemozes preboha takto seknut co mam akoze teraz robit ? zblaznit sa kym tu bude pokracko?????? jedna otazka ten vlk bol jacob???

7 anka anka | 10. ledna 2010 v 19:26 | Reagovat

nemam slov...ale takto to seknut?to by malo byt trestne...a kto bol ten vlkolak?a Bella bude zit?a kedy bude pokracko?...dufam ze co najskor... ;-)

8 Clair Clair | Web | 19. ledna 2010 v 19:31 | Reagovat

Ani nevieš ako sa hanbím. Ja som zabudla komentovať! Hi!! To je zlé! Takže Náprava!
Mne sa to tak strááášne páči! Len ten koniec by mohol byť iný, skoro ma hodilo o zem. Bude žiť, že? Musí! Je mi ľúto tvojho palca;) dúfam, že sa skoro vylieči a budeme mať novú káápču!  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.