close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Láska? Tá si nevyberá! - 26.kapitola

23. ledna 2010 v 22:13 | L!nduš |  Láska? Tá si nevyberá! (od Clairdelune)
Na dobrú noc vám chcem dať novú kapitolu L?TSN!. Čo dala mama Belle do vrecka? Ako sa Bella rozhodne ohľadom Edwarda a jej mlčením a ignorovaním jeho osoby? Prečítajte si to a zanechajte prosím nejaké komenty. Enjoy! :)


Láska? Tá si nevyberá!
26.kapitola
Bella

Letisko v Seattli. Uff. A potom?? Jeden týždeň s ním. S Edwardom. Sama. Sama v horách. Samučičká sama. No dobre, ak nerátam ostatných ľudí, ktorí tam budú s nami, ale v noci s ním budem sama. A aj potom keď nebudeme lyžovať, budeme samy. Len ona a ja. Spolu. Srdce sa mi rozbehlo ako vrtuľa a dych opäť zrýchlil. Na prepážke sme odovzdali batožinu a nechali sa z rengenovať. Myslím, že som si nebrala žiadne zbrane. Nie, už nemám na Edwarda nervy. Potom sme sa s mamou rozlúčili. Keďže je naša firma veľmi známa. Pustili mamu aj Elizabeth až ku vchodu do lietadla. Mali sme desať minút na rozlúčenie. Mama mi podala Korušku.
"Poď sem miláčik." Nožičky jej ovisli ako ju mam podala a ručičky opäť napchala do pusinky. Dudel sa jej očividne nepáčil. Do teraz neviem prečo. Silno som si ju pritisla na moju hruď. Prstočky mi zaplietla do vlasov. Bude mi tak strašne smutno. Odtiahla som si ju a pozrela jej do hnedých, hlbokých studničiek.
"Budeš mi chýbať, kuriatko. Nehnevaj babky a buď dobrá! O týždeň prídeš za maminkou, dobre, srdiečko?" samozrejme mi neodpovedala, len sa na mňa pozrela a na tvári jej vyšiel nádherný úsmev. Jej jeden zub, ktorý už mala sa jej blyskol v svetle. Podala som ju Edwardovi. Zatiaľ som objala mamu a Beth.
"Aj vy mi budete chýbať, nie, že niečo pod pálite. A dávajte na seba pozor." Kým som mamu držala v náruči. Niečo mi strčila do vrecka. Nenápadne žmurkla na Elizabeth a tá dala Kornelku do kočíka a objala Edwarda tiež mu podala malú krabičku, no obsah alebo obal som nevidela. No však na záchodoch v lietadle si to pozriem. Ešte som prišla ku kočíku a pobozkala malú na čelíčko.
"Budeš mi chýbať, kuriatko."
"No, Bella, Edward šup šup, lebo Vám uletí lietadlo!"
"Jasné mami,"
"Poznáte všetky inštrukcie? Je to v tom novootvorenom stredisku. V aute, ktoré Vás tam čaká je GPS a to Vás navedie až k chate. Pekne si to užite! Pápá!" zakývala mama a my sme podali letenky do rúk letuške. Neušiel mi pohľad, ktorý venovala mojej ruke a potom, ktorý venovala Edwardovi. No on jej nevenoval pohľad a odišiel do lietadla. Vystúpili sme schody, usadili sme sa a čakali na pokyny kapitána a letušiek.
Nebude to dlhý let, takže keď kapitán oznámil, že môžeme sa odpútať, rýchle som išla sa pozrieť na tú krabičku, na toaletu. Všimla som si, že aj Edward. Vošla som do označenia Dámy a zamkla sa., istota je gulomet, ako sa vraví. Vytiahla si tuniku, ktorú som mala na sebe v tento deň. Kabát a čapicu som si doložila. A zo zadného vrecka jeansov som vytiahla tú maličkú krabičku. Skoro ma ranila mŕtvica keď som si ju lepšie prizrela. Nebola to obyčajná krabička. Bol na nej aj lístok. Hneď som spoznala mamino písmo.

Bellinka,
si už veľká žena. Máš už chlapca, ktorého sme ti schválili aj my. Miluješ ho a je jasné, že pri ňom cítiš nejaké túžby. Nedali sme Vám ten týždeň pre nič za nič. Majte na seba chvíľku čas. Viem, že pri malom dieťati sa to moc nedá. Len to dobre používajte. Nechcem byť babka a tvoj ocko nechce byť tak skoro dedko.
Tvoja mama.

Prehltla som sliny nahromadené v ústach. Utrela si pot z čela. Taká horúčava ma obliela a taká hanba. Je mi jasné, čo teraz Edward číta, alebo mám nejaké predstavy čo mu dala do vrecka Elizabeth. Prehadzovala som tú škatuľku prezervatívov. Z jednej ruky do druhej. Bolo mi divne. Tak zvláštne. Viem, že som to chcela. S Edwardom, ale potom bola Daniela a medzi nami sa vytvorili isté bariéry, ktoré som zapríčinila ja. Svojou tvrdohlavosťou. Teraz sa ma Edward pravdepodobne bojí, ale nechcem aby sa ma bál. Veď ho milujem! Musíme ich zbúrať! A ak nie on tak potom ja! Ja som ich postavila ja ich aj zbúram! Škatuľku som strčila do vrecka a vyšla von. Edward už sedel na svojom mieste. Nepatrne som videla v jeho tvári miernu červeň. On má jemnú červeň! On! A ja potom čo? Ako môžem vyzerať ja? Ako pripálený rak? Nechcem ani vidieť svoj odraz. Ani sa na mňa nepozrel, tak som sklopila pohľad a zahanbujúco som hľadela do zeme a pred seba...

***
Mama mala pravdu, na letisku čakalo pristavené auto. Ako inak. Čierna Mercedes. Edward vytiahol z vrecka kľúče a auto odomkol. Do kufra sme nahádzali naše kufre a vydali sa do chaty. Ako náhle sme vyrazili. Bolo v aute ticho. Ťaživé a také....trápne?? áno, trápne. Natiahla som sa k rádiu.
"Nebude Ti to vadiť?" ticho som sa opýtala. Prekvapene sa na mňa zahľadel.
"Jas...jasné." a otočil sa späť k šoférovaniu. Ach, toto bude ťažké...
Po chvíli som už videla všetko pokryté snehom a ľadom. Vítala nás veľká tabuľa s nápisom: Vitajte v novootvorenom lyžiarskom a rekreačnom stredisku, Aljaška!
Prehltla som. Už som videla chaty. Boli ako hríby v lese. Všade roztrúsené. Na kôpke ale aj po mimo. Došli sme až k jednej z posledných, ale za to najkrajších. Honosná vilka. Edward od parkoval pri garáži a ja som vystúpila zhlboka som sa nadýchla, tu zruším naše pomyselné ale i telesné bariéry...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 24. ledna 2010 v 9:49 | Reagovat

už sa neviem dočkat dalsieho,snád zbúra bariéry :-)

2 anka anka | 24. ledna 2010 v 20:26 | Reagovat

noo...zivo som si ju vedela na tych toaletach predstavit... :D tesim sa na pokracko... ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.