close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Láska? Tá si nevyberá! -25.kapitola

22. ledna 2010 v 17:27 | L!nduš |  Láska? Tá si nevyberá! (od Clairdelune)
Aby som vám trochu spravila radosť a pridali ste sa k mojim oslavám piatka, mám pre vás novú kapitolu Lásky. Dúfam že si ju užijete a pridáte nejaké tie komenty. Ó a VOML bude v nedelu :) Enjoy! :))))))))


Láska? Tá si nevyberá!
25.kapitola
Bella

Uff. Ale čo teraz? Ešte stále mi to v hlave šrotovalo. Dieťa nie je jeho.
Daniela si to vymyslela.
Je chorá.
Tieto slová mi stále behali cez myseľ. Ono to nie je jeho! On ma nepodviedol! Ja som ho skrotila! To nie je možné! On mi bol naozaj verný! Naozaj! Naozaj! Skala mi padla zo srdca, možno veľká ako Mount Everest. Cítila som sa plná! A bolo mi dobre. Už som sa necítila tak, podvedene? Áno, tak skvelo. Bezstarostne som sa usmievala. A moje vnútro bolo také šťastné! Konečne som mu mohla veriť! Nemusela som žiť dva mesiace v neistote. To by som neprežila. Nie, neprežila ale sklamala. Ak by stále robil všetko preto aby som sa s ním bavila, alebo ak by ma prepadával častejšie ako u nás v dome. No bolo to síce iba raz, ale aj tak som mala čo robiť aby som ho nepovalila na moju posteľ. A ak by to robil naozaj častejšie. Tak by bol určite prvý znásilnený chlap slabou ženou. No to by bolo a všetci by mali druhé Vianoce. A dopadlo by to katastrofálne! Možno. Čo to trepem?
Lístok som dala na miesto, ale...
V ktorom vrecku bol? V pravom či ľavom? V prednom či zadnom? Ja si nepamätám!! Bože! Čo budem robiť! Srdce mi začalo búchať ako o život, ako vždy keď som robila niečo zakázané. Niečo čo nebolo normálne. Ako napríklad toto.
Bolo to vpredu! Áno, lebo keď si ho tam chcel strčiť tak sa musel postaviť! Lenže to sa musel postaviť aj keby, že to chcel strčiť do zadného! Bože, Bella! Mysli! Mysli! No ták!
A to je jedno! Dám to do predného pravého, keďže som praváčka. Ja si už nepamätám, v ktorom to bolo vrecku? Strácam pamäť? Kam ten svet speje?
Zapla som práčku. Nastavila program a urobila všetko potrebné čo sa dalo. A nechala som ju tak. Ešte pred spaním som si urobila teplé kakao a odišla hore. Čistá a umytá som si ľahla do postele. Zhrozila som sa keď som sa pozrela na hodiny. 1:25! To nie je možné! Kde sme boli tak dlho? Zabubrala som sa hlbšie do našej periny a spokojne chcela zaspať, ale...
Edward práve prišiel do izba. Je teraz ten správny čas? Na vysvetlenie? Alebo ho nechám nech mi niečo povie sám? Trošku ho podusím? Ale? Dokážem to? Teraz keď nie som v neistote a už nedržím silou mocou svoje telo na uzde je ako roztrhnuté z reťaze. Len si ku mne ľahol a už mi srdce búchalo o sto šesť. Snažila som sa rýchlejšie dýchať, ale nešlo to. Dýchala som ako o život. Hrudník sa mi prudko dýchal.
"Bella, si v poriadku?" spýtal sa do ticha Edward. Keď zhasol lampičku a v izbe bola úplna tma. Elektrina medzi nami bola ešte silnejšia. Viditeľnejšia. Možno až hmatateľná. Nie, určite ju musel cítiť i on. Tak ako ja. Odpoviem mu? Alebo počkám kým mi povie to čo je na tom papieriku? Počkám. Ale odpoviem mu. To si zaslúži. Len dúfam, že nebude potom zdutý on.
"Som, len je tu teplo." Odvrkla som mu. Teda ani nie odvrkla, ale slabučko povedala, no ako odvrknutie to vyzeralo. Postavila som sa a otvorila okno. Hneď ako moju tvár zahalil studený vánok, som dokázala ako tak rozmýšľať pokojnejšie. Nechala som vetračku a odpratala sa k posteli...

Cŕŕŕŕŕn! Zazvonil budík. Rozlepila som jedno oko a pozrela sa na jemné slniečko. Ešte také zubaté. Vyzerá, že svieti, ale bola zima ako šľak. Práve teraz by sme si mali rozbaľovať darčeky, ale toto moja mama zavrhla. A je to tak lepšie. Teda ak sme malé deti. Zišla som dole do kuchyne a tam už Edward behal. Kufre pripravil do chodby pri spálňové dvere. Behal po kuchyni a balil nejaké veci. Vážne som ho zmenila. Keď si spomeniem aký bol protivný, rozmaznaný, lenivý a teraz? Utiekol mi slabučký smiech. Pozrel prekvapene na mňa. Odkašlala som si a vybehla ku Koruške, ktorá sa tiež hlásila o slovo. Podišla som k nej. môjho chrobáčika týždeň neuvidím. Privinula som si ju viac k telu a potom ako blesk z oblohy, keď je búrka vyslovila jedno nádherné slovo. Teda rozprávala aj pred tým ale to bolo len také pazvuky. No toto bolo jasné a krásne a hlavne, hrialo ma na srdci keď som ho počula.
"Mama." Zamrmlala a potiahla ma za vlasy. Z oka mi padla slzy. Ona mi práve povedala mama? A ja? Som jej mama? Ona ma teraz berie ako svoju mamu, ale čo za rok? Teda už ani nie rok. Čo potom? Keď ju budem musieť odovzdať? Veď už teraz je súčasťou môjho života. Ona ku mne patrí. No myslím, že toto odložím, ale určite jej buď nájdem skvelú rodinu, alebo predebatujem s mamou či by sme si ju nemohli nechať. Prezliekla jej plienku a prezliekla ju. Potom keď jej Edward dával papať. Už vtedy otváral ústa a chcel mi niečo povedať no nič z neho nevyšlo tak som sa obrátila a začala baliť. Všetko teplé. Svetre, tepláky, pančušky, hrubé ponožky, spodné prádlo, kabáty, bundy, lyžiarske súpravy, lyže budú určite na chate o to sa báť nemusím. Ale čo si mama myslela? Že s Edwardom už aj spím, keď nám tak slepo dôverovali? Že nás pustili samých? No niečo v tom bude. Dúfam, že nepočíta s tým, že sa vrátim tehotná! Asi by ma nezabila. No možno keby to nebolo Edwardové. To by ma zaškrtila. Tak strašne si obe prajú aby sme boli spolu...
Zbalila som hygienické potreby a ostatné potreby a o pol dvanástej už mama zvonila.
"Ahojte, deti! Zbalení?"
"Jasné, mami. Ahoj, Beth."
"Ahojte, srdiečka, ako sa mi máte? A čo Koruška."
"Bábo!" vykríkla mama a hneď zabehla do kuchyne. Malej sme vybrali hrnce a už sa v nich hrala. No musí byť z nej kuchárka.
Spoločne sme sa naobedovali a o pol druhej nás vyhnali na letisko...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 lucia lucia | 22. ledna 2010 v 17:45 | Reagovat

peknééé :-)  :-) ...teším sa už na VOML=)

2 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 22. ledna 2010 v 21:18 | Reagovat

teším sa na pokračovanie :-)

3 anka anka | 23. ledna 2010 v 21:08 | Reagovat

krasne... :-P  :-) nemozem sa docka pokracka...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.