close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Láska? Tá si nevyberá! - 23.kapitola

18. ledna 2010 v 21:30 | L!nduš |  Láska? Tá si nevyberá! (od Clairdelune)
Nevedela som, ktorú vám dať poviedku ale rozhodla som sa pre obľúbenú :)


Láska? Tá si navyberá!
23.kapitola
Bella

Pozerala som sa na plamene v krbe. Keď sa zobudí Kornelka ideme k našim, kde budú aj Edwardoví rodičia a budeme spolu sláviť Vianoce. Zrušila som to, že chceme mať vlastné Vianoce. Nebudem tu s ním. Naši sa pýtali prečo a viem, že keby im poviem, že sa s Edwardom nebavím, tak by im to zlomilo srdce. Takže jedinú vetu, ktorú som povedala Edwardovi, a tým porušila svoj sľub bola.
"Rodičia nemusia nič vedieť." A opäť som sa obrátila ku krbu. Malá ešte spala a Edward sedel v kuchyni. Aj dva dni vládla tichá domácnosť a on sa stále snažil. Rozprával na mňa. To nebol problém ignorovať. No v noci keď sme spali tesne vedľa seba, lebo ja som odmietala odísť a on naschvál ostával. Na koniec som zaspala v Kornelkinej izbičje opretá o sedačku a toto ráno som sa zobudila v posteli. Takže am preniesol. No nemohla som mu vynadať. Už raz som na neho prehovorila, mohol by si na to zvyknúť a môj sľub by ičšiel akurát tak do hája. No ťažšie bolo keď sa ma dotýkal. Aj pri tých nepodstatných vecí, ako napríklad náhoda, že sa ma dotkol pri podávaní ovládačku od televízie alebo pri podávaní taniera, pri ostatných veciach, alebo keď sme sa minuli vo dverách. Obtrel sa o moje telo a ja som mala čo robiť. Včera som to skoro nepredýchala. Toľko vecí sa stalo za dva dni, čo sa bude diať za dva mesiace?! Nie! Budem silná! Áno, budem silná, musím. Nie som mäkká! Budem tvrdá!
"Malá sa zobudila." Zašepkal. Pri mojom uchu a aj som sa roztriasla. Nie! Som tvrdá! Ignorovala som ho až po kým sa malá neozvala v baby-fone. Potom som vyšla schody. Obliekla ju. Aby ku mne ladila. Aj keď bola zima a sneh. Dala som jej veci, ktoré už razt mala, ale teraz keď Vianoce sú prevažne biele a červené tak sa to dokonalé hodí a aj ku mne sa to dokonalo hodí. Aj keď ja som bola celá v šedom, ale niečo sa hodí. Edward mal čierne hohavice a tmavomodrú košeľu. A športové sako. Ja som si dala čižmy. Malú som dala do vajíčka a Edward už štartoval auto. Ešte som sa navoňala a vlasy zviazala do copu. Skontrolovala make-up a vyšla von. Malá sa už hrala v sedačke. Búchala o okno hračku. Alebo ju hádzala k nám do predu. Niekedy som mala pocit, že to robí schválne aby sme sa s Edwardom udobrili. Lebo po hračku sme sa vždy natiahli obaja.

Miluje ťa hlupaňa!

Nie! Nemiluje! To by nemal decko s inou!
Ale keby, že ťa nemiluje tak tu už dávno nie je a je niekde inde.
Ale čo by! Chce ťa len pretiahnúť!
Nechce, tak by to spravil keď som bola opitá a on to neurobil, ešte počkal na mňa!
Ale to len aby spravil dojem!
Blbosť! Miluje ťa. Prečo potom počkal? Prečo neodišiel keď si nastolila tichú domácnosť? Prečo sa snaží s tebou rozprávať? Prečo sa stará o malú? Prečo čaká an teba? Prečo má ten oddaný pohľad v očiach? Miluje ťa hlupaňa!
Ale aj tak počkaj na tie výsledky, čo vieš!

Takto som sa sama to sebou hádala. No keď Edward zaparkoval pred našim domom. Nahodila som svoj úsmev a Edward tiež.

Vidíš! Hrá to s tebou! To by nemilujúci chlap nespravil!

Edward vytiahol kočík. Ja som vytiahla Kornelku. No mama už otvárala dvere.
"Zlatíčka! Konečne!"
"Ahoj, mami."
"Zdravím, Renné."
"Ahojte, lásky moje, tak čo? Ako sa mám môj pampúšik? Má sa dobre? Áno, dávajú ti papať? No iba tie blbosti, že? No poď napapáme sa koláčikov!" zašušlala ku Kornelke vytrhla mi ju z náruče.
"Choďte do...." nedohovorila, lebo na našej príjazdovej ceste zastavil červený Mercedes. A drzo vystúpila Daniela. Neveriaco som na ňu pozerala. Mama tiež a Elizabeth, ktorá práve prišla. Prišla k nej. chytila ju za lakeť a odtiahla k autu.
"Poďme!" hnala nás mama do obývačka...

Keď prišla Elizabeth, mala na tvári úsmev. Podišla k Edwardovi a niečo mu podala. No neukázal nám to, strčil to do vrecka na nohaviciach. Neriešila som to. No zvedavosť mi nedovolila. Pozerala som na každý jeho pohyb. Kedy by som mu ten papier zobrala. No nedalo sa to. Starostlivo ho strážil. Teda možno o tom ani nevedel. Až keď išiel na záchod. Som si vydýchla. Určite si ho prečíta. A možno niekedy aj ja. Možno.

Po slávnostnej večeri. Kde sme jedli vianočné menu, ako vždy. Teda až na Kornelku, ktorá kapustnicu nejedla ale za to sa tlačila ryžou. Mala ju všade a mne bolo do plaču. Keď som videla jej zababrané oblečenie. Potom sme sa aj pomodlili a poďakovali. Spratali zo stola. A presunuli sa z jedálne do obývačky. Naši nič netušili. Teda okrem Elizabeth. Ľútostivo a prosebne sa na mňa hľadela. Očami mi vravela.

Odpusť mu!

No snažila som sa to ignorovať. Ale ak ona niečo tuší, tak som asi zlá herečka. Tak v obývačke som sa nalepila na jeho bok a jemne ho pobozkala na pery.. mama sa usmiala ako aj otcovia a Elizabeth zaiskrilo v očiach.
"Miláčik, čo keby si išiel rodičom pre darčeky? Sú v aute." Prekvapene ešte stále sa na mňa pozrel.
"Ja..jasné." zamrmlal. A a odišiel. Moja mama sa detsky usmiala a podišla k stromčeku. Otvorila ústa a začala rozprávať...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 18. ledna 2010 v 21:40 | Reagovat

super,dúfam,že dalšia kapitola bude skoro..táto poviedka mna moc baví ;-)  :-)  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.