Ja viem...nedala som dlhšie novú kapitolu tak ju pridávam teraz. Ten koniec bol hrozný...čo už.
Láska? Tá si nevyberá!
22.kapitola
Bella
Edward! Edward! Som tehotná!" vypískla Daniela a mne to vyrazilo dych. Prečo ja! Pustila som ho a teraz sa mi to vypomstilo! Bol s ňou? Aj vtedy keď bol so mnou, alebo je to len odozva minulosti? Ale neverím, že by si on nedával pozor! No možno to bolo teraz niekedy! Určite! Inak by to už dávno povedala, no nie? Kornelka dala o sebe vedieť. Zotrela som si slzy z líc a podišla k nej. keď som sa poizrela na ňu. Do mojej myslela sa vnoril jeden dávny sen.
Zlatučké s bronzovými vláskami. Také asi trojročné. Hralo sa na pieskovisku, ktoré malo doma. Bolo to domáce prostredie. Potom vrzli dvere. A moja hlava sa vynorila a na to dievčatko zakričala.
"Poď papať!" dievčatko poslušne vyskočilo a rozbehlo sa za mnou. V kuchyni ma objalo a povedalo mi.
"Ale potom sa smiem hrať, mami?"
Čo to bolo za sen? Bola to budúcnosť? Alebo len výplod mojej chorej mysle? Ako som si mohla myslieť, že skrotím takého playboya ako je Edward. Veď ten je nespútaný a odvážny a nie je vhodný na rodinný život! Určite nie. A ja som mu naletela. Tak hlúpo. Čo som si myslela? Že mi bude verný? Keď tak ľahko podviedol so mnou Danielu? Ja som ale sprostaňa! Dala som Koruške mlieko a hlavu sklonila do dlaní. Neubránila som slzám, ktoré tiekli po mojej tvári. Cítila som sa taká podvedená. Taky využitá. Ako keby som bola iba ďalší zárez na Edwardovom drievku. Iba ďalšia trofej a ja som si myslela, že to bude iné! Nebude. Som hlupaňa!
Hlupaňa!
Hlupaňa!
Hlupaňa!
Iba som naletela. Som ďalšia z mnohých. Iba jedna z tých. Čudovala som, že si vôbec zapamätal moje meno. Môžem to brať ako výhru, nie? Sarkasticky som sa usmiala. A teraz čo? Odíde za ňou? Nie, ku mne sa už nedostane. Nech je zo svojou tehotnou priateľkou! Nie so mnou. Aj keď mi to bude trhať srdce. Radšej budem sama, ako s niekým kto ma berie ako ďalšiu trofej! Kornelka sa rozplakala.
"Pššt, zlatíčko! Už je to dobré! Nič sa nedeje. Som v pohode. Pači papinkaj!" čičíkala som ju. Húpala som ju vo vajíčku, ktoré mala v obývačke. Spokojne papala mlieko. Po chvíli došiel do obývačky Edward. Ani som sa na neho nepozrela. Ale nedokázala som si odpustiť poznámku.
"No čo? Môžem ťa začať volať ocko? Alebo papinko? Možno otecko?" ale pohľad som mu nevenovala. Neukážem mu moju bolesť! Iba sa na neho usmejem, aby nevedel aká je to bolesť! Mŕtvo sa na mňa pozrel. Aspoň tak povedal odraz chladničky, do ktorého som sa pozrela.
"Nie je to moje dieťa."
"Ale nehovor a čie? Áno! Možno prišiel ježisko trošku skôr, nie?"
"Bella, nebuď hlúpa, podviedla ma. Je v treťom mesiaci a aj som s ňou viac ako štyri mesiace nespal."
"Ale a to Vám mám veriť, pán playboy?" zavrčala som a utiekla do izba. Ani som nevedela čo robím iba som vytiahla prvý kufor a začala doň hádzať zo šatníku veci. Potom som išla do pracovne. Ropzthala všetky opbrazy kde som bola ja a Edward alebo Edward a Kornelka. Všetko som potrhala, fotky, obrazy, všetko. A vrieskala som pri tom. Edward sa ma snažil chytiť alehodila som po ňom prvé veci, ktoré am napadli a ktoré mi prišli pod ruku. No nedal sa. Prišiel ku mne. Rukami mi stiahol moje ruky a zdvihol ma aby ma mohol preniesť. Kopala som, hýbala som sa ale bolo mi to na nič platné. Toto mu neodpustím. Nech si nemyslí, že am teraz pobozká a ja sa mu poddám a odpustím mu. Položil ma na posteľ.
"Bella! Počúvaj ma! No ták Bella!"
"Nie, nepočujem! Nechaj ma ísť!"
"Bella, je to úplne inak!"
"bla bla bla bla bla bla! Nepočujem! Trala lá!"
"Bella, prosím, počúvaj!"
"Bla bla bla..."
"Je v treťom mesiaci a o dva mesiace sa bude dať zistiť čie to je, ver mi, že to nie je moje! Prosím. Milujem ťa!"
" A prečo by som ti to mala veriť?"
"Lebo ťa milujem?"
"A ja milujem varenú čokoládu so šľahačkou. A čo?"
"Bella, prosím, pre malú."
"Pre malú, ak sa ukáže, že to dieťa nie je tvoje, opäť sa budem s tebou rozprávať. A ak sa ukáže, že to dieťa je tvoje, už ma nikdy neuvidíš. Jasné? Začíname od teraz!"
"Bella...." chcel niečo povedať no ja som ho kopla do citlivého miesta. Hrdo som sa postavila. Upravila si tričko a účes. Došla som k malej. Následne ju okúpala, obliekla, dala jej opäť mlieko, ktoré nechcela a tak som ju uložila do postieľky. Potom som išla upratať pracovňu. Všetko som spálila. A upratala. A aj keď na mňa Edward rozprával, ja som mu neodpovedala. Áno, to dieťa nemusí byť jeho, veď Daniela je hrozná devka, ale aj môže byť. Pre túto nevedomosť som tu ostala. Možno to bude také isté ako pred jej príchodom a možno nie. Ak budem musieť odísť, lebo aj dodržím svoje slovo. Bude mi to trhať srdce, ale má čo chcel. Ja nie som hračka. A do vtedy než sa dozviem čie to decko je, bude tu vládnuť tichá domácnosť...
Vaša Clair

%20%E2%80%93%20okraj.png)





Ahoooj.
No tak som späť :) Strašne by som chcela podakovať že sme Sb
že som opäť s týmto blogom sb lebo milujem ho /ináč ked som to už písala do rubriky sb tak sorry ale ja sa tak teším z toho!/
okej dosť nadšenia lebo ma ešte vyhodíš s Sb 

ta dééé 