
Takže, Láska? Tá si nevyberá! pokraučuje a oslavuje druhé okrúhle narodeniny! V poviedke prichádzajú Vianoce. Kapitoly sú trochu kratšie, dúfam že to nevadí. Bože, tá ruka ma teraz začala tak páliť...Enjoy :(
Láska? Tá si nevyberá!
20.kapitola
Bella
Miluje ma! Áno! Mala som chuť kričať, skákať, vrieskať, tancovať. Ale to som práve robila. Tancovala som, ale moc som pri zmysloch nebola. Vnímala som jeho telo. Jeho nádhernú vôňu, jeho celého. Ten pocit, že patrí iba mne. Iba! Nikomu inému! Jednoducho som lietala! Držal ma za pás a jednu ruku som mala vloženú do jeho dlaní. Akurát pustili slaďák. Edward sa zaoberal, bozkávaním môjho ucha a krku. Celá som sa triasla. Veľmi som ho chcela, ale on?! Nie! Chcel počkať. No neviem na čo. Sladko, blažene som sa usmievala. Cítila som sa taká...taká plná? Áno, určite som našla svoju druhú polovičku. Aspoň dúfam. Pretancovali sme spolu skoro všetky pesničky. Teda všetky. Naozaj som si nevšimla pohľady ostatných. Neušli mi, ale išli veľmi ľahko ignorovať. A hlavne Danielin išiel najlepšie. Teda možno troku ľahšie ako ostatné. Tým, že na nás stále pozerala ako nazúrený traktor. Potom som ju mohla lepšie ignorovať. Potom čo sme sa vrátili z tej zimy, som vypila oveľa viac šampanského. Ani neviem prečo. Obyčajne nepijem. No teraz tá skvelá nálada. A tak ma musel Edward skoro odtancovať so mnou k autu. Nechcelo sa mi ešte ísť, ale už všetci odchádzali. Ale aj som chcela tancovať, veď čo neurobí človek keď je opitý, no nie?
Rukou som prechádzala po Edwardovej hrudi. Bolo mi jedno, že šoféruje. Nerozmýšľala som. Prstom som mu blúdila medzi gombíkmi. Jeho nahá pokožka sálala teplo ako som na svojej koži ešte nepocítila. Edward surovo zaprel zuby a odstrčil ruky.
"Bella, si opitá!" zavrčal keď som sa mu tu košeľu snažila rozopnúť.
"To môžeš využiť." Vôbec som sa nespoznávala. Neovládala som svoje lačné telo. Edward zaparkoval a natočil sa ku mne. Hneď som ožila. Bože, čo to robím?! Asi nič, ale veľmi sa mi to páči! Natiahla som sa k nemu cez malý priestor v aute. Lačno, naozaj lačno som ho pobozkala. Zaplietla mu ja ruky do vlasov a pootvorila ústa, nechala mu voľnú pozvánku do mojich úst. No Edward ma chytil za ramená a odtiahol sa.
"Bella, nikdy by som ťa nijako nevyužil! Teraz sa pôjdeme pekne domov vyspať!" povedal a okamžite otváral dvere. Ja som sa nafučala a a odmietala vyjsť von. Edward, samozrejme, silnejší. Ma chytil pod kolenami a na chrbte a skoro bez problémov. Ma dostal von z auta. Postavil ma na zem. Zamkol auto a chytil ma za pás. Okamžite som cítila elektrický náboj medzi nami. No nafučane som ho odignorovala. Do domu sme vstúpili ako myšky. Mama aj s Elizabeth ležali na veľkej sedačke dole v obývačke. Kornelka asi ležala v postieľke. Kývla som ofučane na Edwarda.
"Zobudím ich?"
"No ráno budú celé dolámané. Prebuď ich, ja ich odveziem." Kývla som. Prešla okolo neho. No čakal som, že pocítim niečo.....ani neviem čo. Hnev? Ale nie. On ma schmatol za rukáv a divoko sa prisal na moje pery.
"Bella, nechaj si trošku času, nehnevaj sa na mňa." Blažený úsmev mi vystúpil na perách. Jemne som ho ešte pár krát pobozkala a išla prebudiť mamu a Elizabeth...
***
Tri dni po plese. Mala som nakúpené skoro všetky darčeky. Pre mamu, ocka, Edwarda a jeho rodičov a pre Angelu a ešte aj pre Kornelku. S naším ako to povedať?? Aha! Posunutím vzťahu sme nikam nedospeli. Áno, uvedomila som si, že vtedy by som to ľutovala, ale nie teraz. Keď sme v objatí sedeli pred krbom a pozerali zároveň televízor. Chcela som viac. Ale on chcxel pre mňa čas. Fajn, nechám mu ho, ale nie dlho. Nedala sa ta túžba potlačiť. Alebo som ju ja nechcela potlačiť? Neviem. Ale bolo vidieť aj na Edwardovi, že chce ísť ďalej, ale stále si tvrdohlavo stál nad tým, že potrebujem čas. Aký bol smiešny! Niekedy...
Teraz sme stáli pred stromčekom. Dolaďovala som náš červeno-strieborný stromček. Aj keď sme mali večerať s mojimi i Edwardovými rodičmi, ale aj tak som ho chcela mať doma. Kornelka už sedela na kobercom ovešaná vianočnými ozdobami. No ešte stále nebol sneh. A aj keď bol. Tak sa hneď rozpustil. Moc ma to mrzelo. Nebudú biele Vianoce! Smutne som dolaďovala posledné úpravy. Keď sa okolo mňa obmotali ruky. Samozrejme Edwardové. Do ucha mi zapriadol.
"Sneží, láska a drží sa."
"Vážne?!"
"áno, už je taká jemná popraška."
"Ak bude aj zmrznutý, tak by sme mohli sa ísť pozrieť na rybník, čo povieš?"
"dobrý nápad, drahá, ale neviem čo tam bude robiť Kornelka."
"No ja som nepovedala, že by sme mali ísť korčuľovať, iba pozrieť."
"Fajn, ale teraz som hladný. Povedz bábo, sme hladní! Sme hladní! Mama, daj jesť!" hučal a skákal s Kornelkou na rukách. Bola už taká veľká. Čo urobím keď ju budem musieť vrátiť? Nie! Na to nechcem myslieť! S ešte trošku hraným úsmevom som došla do kuchyne odkiaľ bol počuť veľký buchot. Samozrejme, zase Edward naučil Kornelku nejakú blbosť. Tentoraz búchali lyžičkami o stôl. Aj Kornelka napodobňovala. Plieskala hlava nehlava do plastovej stoličky pre bábätká. Ale jej smiech stál za to. Som rada, že sa zase nehrali na utopencov alebo vojakov. Kto by to zase upratoval. S úsmevom som v kročila do kuchyne...

%20%E2%80%93%20okraj.png)





perfektne,krasna,velmi podarene...
nehorezne sa tesim na pokracko...