Ďalšia kapča. Dúfam že sa bude páčiť. Dobrú noc :)
Láska? Tá si nevyberá!
17.kapitola
Bella
Uložila som malú spinkať. Rozmýšľala som. Je osem hodín večer. Idem dole? alebo ostanem tu hore? A prečo?! Nie! Idem dole! aj ja chcem pozerať telku! Alebo čítať knihu! Zajtra idem do školy. Vošla som do mojej časti šatne. Vytiahla som čierne cigaretové nohavice. Dlhú tuniku. Pripravila školskú tašku. Z hlbokým nadýchnutím som zišla dole. Edward ležal rozvalený iba v pyžamových nohaviciach na sedačke a pozeral zápas Yeenkis.
"Idéééš!" zakričal.
"Edward, ticho!" napomenula som ho. Prekvapene sa na mňa otočil.
"Hop, prepáč." Zasmial sa, ale nevenoval mi viac svoj pohľad. Ja som iba zakrútila hlavou. Zobrala si blog a iba si doň čarbala. No aj tak každý papier skončil na zemi. Alebo v krbe. Po desiatej som sa zdvihla.
"Edward, prosím nekrič."
"áno, áno. Brú noc." Zakýval netrpezlivo. Zasmiala som sa. Vybehla hore. Dala malej napiť sa čaju. Dala jej dudlík späť do úst, pozakrývala. Chvíľku sa na ňu iba tíško hľadela. Bola krásna. Naozaj dokonalá. Ručičky vedľa hlavičky. Cítila som ako puto medzi mnou a ňou je upevnené. Nedokážem jej ublížiť a nedovolím to nikomu. No to som teda zvedavá ako to zajtra Edward prežije s malou. Položila som hlavu na vankúš a pozerala von oknom. Videla som hviezdy. Boli krásne. Z okna som videla na veľký voz. Snažila som sa ich počítať. Až keď dopadlo na posteľ ďalšie telo. Otočila som sa. Edward sa pozeral na mňa. Potiahla som svoju prikrývku aby zvýšilo aj jemu. Milo sa na mňa usmial a ja na neho.
"Akú hudbu máš najradšej?" vystrelila z neho otázka.
"JA?"
"áno, ty."
"No, takže asi najradšej mám Michaela Jacksona. Ty?"
"Sme na tom rovnako, ktorú pesničku?"
"Hmmmm, je ich viac, ale asi Remember the time a ty?"
"No tiež Remember the time a potom ešte you are nota lone."
"áno, you are nota lone, je tiež dobrá."
"Odkedy kreslíš?" opýtal sa hneď na to. Ja sa s ním rozprávam! A nenadávame si! To je niečo neuveriteľné! Zasmiala som sa.
"čo?" nahodil ten svoj lišiacky úsmev.
"Nič, len teraz sa normálne rozprávame a nenadávame si."
"áno, prepáč mi moje správanie."
"aj ty mi prepáč. A kreslím, no asi od desiatich? Ty máš v čom záľubu?"
"Ja?"
"Áno, ty." Napodobnila som ho.
"No asi rýchle autá." Odpovedal. Asi do tretej ráno sme sa bavili. Rozprávali sa a smiali. Bolo to neuveriteľné! Ja som sa sním naozaj zabávala. Stále som sa smiala. Istým spôsobom moje telo napĺňalo istý ešte mnou neidentifikovateľný pocit. Ale už keď som bola unavená. Naozaj. Buď ma šteklil alebo sme sa bili vankúšom. Mala som celé zrumenené líca.
"Edward! Idem do školy!"
"Tak spi!"
"Fajn." otočila som sa k nemu. Pobozkala ho rýchlym bozkom na líce.
"Brú noc." Zamumlala som a otočila sa mu chrbtom...
Október sa prehupol do novembra a november do decembra. A už som musela zháňať darčeky a stromček a ozdoby a všetko možné. Už to nebolo na mojej mame a otcovi, ale na mne a Edwardovi. Na nás dvoch. Bolo to niečo iné. Náš vzťah sa zmenil. Povedala by som, že sa prekopal od základu. Úplne. Viac sme sa rozprávali. Smiali sa. Podpichovali sme sa. Bolo nám skvelo. Chodili sme všade kam sme mohli. Aj s malou Kornelkou. Tá už sa batolila po štyroch, alebo jej mama aj s Elizabeth kúpili také chodítko. V tom už behala. S Edwardom sme chodili na všelijaké akcie. No na plese pre prvákov sme sa nezúčastnili. To bol náš trest za tri tehotné žiačky. Jedna to hrala. Jedna už aj porodila dievčatko. S Edwardom sme boli v Zoo, na všetkých detských ihriskách, na všelijakých organizáciách. Ale na ďalší ples vianočný máme dovolené ísť aj my. Samozrejme moja mama už aj s Elizabeth si objednali malú keďže tam ideme ako Rodina. Teda tak to nakázal riaditeľ. Tak ako bývame. Tak tam musíme byť. Edward bol nadšený. To mi nehralo. Bol nadšený, že tam ide so mnou. S Danielou mali asi krízu. Do tohto som sa ja nemiešala. Trhalo mi to srdce vidieť ho s Danielou. Vždy keď s ňou odišiel tak som sa zvrela maľovala. Mama musela prísť strážiť malú. Hovorila mi, že či mám niečo s Edwardom. Po našom vynovenom vzťahu, ale všetko som odmietala. Sme priatelia. A nechcem to kaziť. Hneď na druhý deň som si uvedomila, že nie priateľstvo k nemu cítim, niečo silnejšie. Mocnejšie. Niečo, čo sa volá láska. Sama som bola prekvapená. Ale naozaj. A poslednom čase nechodil s Danielou von. Možno raz do týždňa a aj to sa poriadne požrali. Vždy. Nikdy sa už neolizovali ako keď sme bývali u rodičoch. Za tie to tri mesiace sme si to poriadne spríjemnili. Ja som pravidelne navštevovala Angelu ona mňa. Edward straší našteloval na našej záhrade hojdačku. A ja som si tam spravila jazierko a záhradku. Síce už bola zima ale na jar. 18.12. dátum plesu. Uf. Mama aj s Elizabeth mi vybrali nádherné šaty, len neviem či vhodné na takýto ples. Červené. Edward mal už vyžehlený a opraný čierny oblek s červenou košeľou a čiernou kravatou. Aby sme ladili. Mama aj s Elizabeth budú samozrejme strážiť malú ako inak, že? Musela som sa zasmiať...
Ku kaderníčke o tretej o štvrtej ples. Áno, dobre som tu! Vošla som do kaderníctva. Pozdravila som kaderníčku a ona sa dala do roboty. O pol hodine mi vykúzlila nádherný účes. Opatrne aby som si nič nezničila som nastúpila do auta. Rýchle som došla domov. Vystúpila som. V obývačke sa už svietilo. Fajn. Mama prišla. Prišla som do obývačky. Na jednej skrinke boli prehodené moje červené šaty. Rýchle som sa vyzliekla do spodného prádla. Samozrejme pred Edwardom. Poslednom období, bol iný. Cítila som v ňom napätie. Aj odo mňa bolo napätie, ale aj som ho milovala, bolo asi normálne, že som ho chcela. Rýchle ma mama navliekla do šiat. Upravila veľký límec. Elizabeth nás nevnímala. Hrala sa s malou. Mama nás odprevadila z domu. Išli sme Edwardovým autom. Samozrejme, bez jeho jazdy sme sa nemohli zdržiavať. Už sa to blížilo, už je to tu. Veľká škola bola vyzdobená balónikmi a všelijakými vecami. Pred vchodom som ešte skontrolovala Edwarda a teraz sme mohli vyraziť...

%20%E2%80%93%20okraj.png)





ty si moj poklad - aaa super, tak sa tesim , ze je tu dalsi dielik
... a samozrejme je totalne super 