close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Láska? Tá si nevyberá! - 16.kapitola

6. ledna 2010 v 16:00 | L!nduš |  Lost in the middle (od Neferer)
Láska? Tá si nevyberá! pokračuje 16.kapitolou :)


Láska? Tá si nevyberá!
16.kapitola
Bella


Nechcem sa pred Danielou vychvaľovať, že som bohatšia, ale na ňu to inak neplatí! Nejde to! Nedokážem jej ublížiť inak ako takto! Ona pozná moje slabé miesto. Áno, je to Kornelka, aj keď ju mám iba pár dní, už ju nedokážem nechať tak. Nedokážem jej ublížiť! Jednoducho to neviem. Mama s Elizabeth ma dobehli.
"Bella, čo ti hovorila?"
"Že ak nenechám Edwarda na pokoji, tak ublíži malej." Všetko som zúrivo hádzala do auta a už teraz som nazúrene štartovala.
"Nemusíš sa báť, Bells, nikdy sa k nej nedostane."
"Ja viem mami, ale bojím sa."
"Neboj sa hlupáčik, ja ani otec ani Elizabeth nedovolíme, aby vám bolo ublížené. Dobre?"
"Áno, mami." Zakývala som jej a sťažka som udržiavala svoje slzy. Na krajíčku. Do pekla! Prečo plačem! Mamu som hodila domov aj Elizabeth. A ja som fičala domov skôr ako príde Edward aby som sa mohla doma niekde zašiť. Kresliť. Áno, musím konečne niečo nakresliť! Okamžite som otočila auto. Pár áut zatrúbilo, no to som ignorovala. Prišla som domov. Mama sa na mňa usmiala. Ukázala hore. Tam bol zabalený môj stojan. Pobozkala som ju na líce a letela do auta. V papiernictve som si kúpila plátna a nové farby. Kornelka pozorne pozerala na moje potreby pre moju vášeň. Chcela sa toho dotknúť, ale pásy ju zastavili. Usmiala som sa. Keď som prišla domov. Najprv som nakŕmila seba i Kornelku. Vyniesla vajíčko hore do pracovne. Bol tam stôl. Kreslo. Notebook, knižnica a lampa. Ale pred oknom bolo menšie miesto kam sa mi zmestila stará stolička a stojan na maľovanie. Kornelka veselo búchala do hračiek nad ňou, ktoré mala nad sebou zavesené. Stále som sa musela usmievať. Nahodila som sa seba starú košeľu, ktorú som mala len na maľovanie a staré legíny. Spod košele, ktorá bola prakticky otcova mi vykukalo jedno rameno. Zviazala som vlasy do copu. Zarobila som si farby. Načrtla som si Kornelku a zamyslene ju začala maľovať...

Prestala som vnímať čas. Maľovala som a maľovala. Až keď som sa znova musela pozrieť na Kornelku, zistila som, že zaspala. Pousmiala som sa. Zobrala ju opatrne do náruče. Jednu ruku mala pripletenú v dudlíku a druhú mi omotala okolo krku. Opatrne som ju vyzliekla a zabalila do spacáku. Dala pusu na čelíčko a ako myška vyšla z izby, teda ešte som zapla Baby-fon. Preniesla som si ho z izby do môjho dočasného ateliéru. Nevnímajúc okolie som začala opäť maľovať.
"Je to krásne." Zašepkal melodický hlas. Od okna. Zamrzla som.
"Áno?" opýtala som sa. Srdce mi vynechalo.
"Bella, ja...." dal si ticho. Ja som opäť pohla štetcom. Práve som namaľovala Kornelku.
"No?"
"To čo sa stalo včera, ma mrzí, môžeme byť priatelia?" opatrne sa opýtal. Hovoril predo mnou. Zdvihla som pohľad od plátna a pozrela sa na neho. Pozeral sa na svoje ruky. No keď zdvihol pohľad. A videl moje odhalené rameno. V očiach mu zahorela túžba. Hneď ako som ju videla aj mňa sa snažila zhodiť do svojej priepasti. Statočne som sa držala. Nedovolím. Nie! Nie! Radšej som sklopila pohľad.
"Fajn." Zamrmlala som. Pousmial sa. Niečo si zamumlal ale to som nepočula. Opatrne sa na mňa usmial.
"Tak čo keby sme si išli dať ako priatelia, samozrejme, zmrzlinu?" zamrkala som. Zmrzlinu? My máme zmrzlinu?
"My máme zmrzlinu?"
"No kúpil som."
"aha, no tak fajn, len na seba hodím niečo normálnejšie."
"dobre, čakám ťa dole."
Vyšli sme obaja. On za mnou. Galantne mi podržal dvere. Usmiala som sa. Odišla do šatne. Vonku bola už tma. Zatiahla som závesy, ktoré lemovali celé okno. Od stropu až po zem. Bola úplná tma. Pozrela som sa na hodinky. Bolo šesť hodín a zdola som počula detský smiech. Zmätene som zišla dole. upravila som si obyčajné čierne tričko a čierne tepláky. Na nohách som mala obľúbené čierne papuče. V krbe sa kúrilo. Edward práve prikladal. Dala som si dole sveter. Kornelka ležala na sedačke a snažila sa posadiť. Nedarilo sa jej to. Vedľa seba mala dudel a fľašku.
"Dal som jej jesť a mama ju prebalila."
"Elizabeth?"
"áno."
"Kedy tu bola?"
"Asi hodinu dozadu, len keď som jej povedal, že maľuješ, tak ma okríkla nech ťa neruším, ale bola si tam ticho tak som ťa musel skontrolovať."
"Aha." Nič iné ma nenapadlo.
"Tu je zmrzlina, dúfam, že čokoládovú máš rada." Doniesol kelímok veľkej zmrzliny a dve lyžičky. Zavadila som pohľadom o Kornelku. Nemohla som uveriť! Ona sedela!
"Pozri!" drcla som do Edwarda. Aj on z úžasom sa pozeral ako naša náhradná dcéra si sadá. Bolo to úžasné. Nafúkla sa jej tvárička. Potom zopla svaly a nakoniec si sadla. Okamžite som bežala po foťák a všetko som to zdokumentovala. S Edwardom sme jej tlieskali a gratulovali a Kornelka na nás nechápavo pozerala. Potom keď už bola Kornelka okúpaná a ja som ju položila v obývačke vedľa Edwarda, ktorý pozeral zápas. Bola zlatá ako mu to stále prepínala. No Edward sa smial. Usmievala som sa na nich oboch. Boli taký zlatý. Možno. Alebo iba možno! To nebude také zlé...

<!--//--><![CDATA[//><!-- var pp_gemius_identifier = new String('zPblFGtzyaQ9WqtbMJigPeTS31kdP3tABsfndjE4k5v.87'); //--><!]]>
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 6. ledna 2010 v 18:08 | Reagovat

zlatééé :-D

2 Angel Angel | 6. ledna 2010 v 19:04 | Reagovat

uzasne ... prosim dalsie :D

3 anka anka | 7. ledna 2010 v 22:16 | Reagovat

uzastna kapitola...ked su predstavym musi tobyt take zlate... :-P  :-P  :-P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.