Na dobrú noc ďalšia kapča :)
Láska? Tá si nevyberá!
15.kapitola
Bella
Obhliadla som si svoje oblečenie. Moja šedá tuniku super ladila s čiernymi nohavicami. Nahádzala som sa neba nejaké náramky a retiazku. Nahodila kabát. Malej som upravila oblečenie a bundu. Teraz keď sme boli zbalené, sme mohli vyraziť. Zobrala som malú do náručia. Uložila do vajíčka. Nasadli sme do auta a teraz sme mohli konečne vyraziť...
Prečo mi to spravil? Prečo ma takto využil? Čo som mu spravila? Dobre, hádali sme sa. Dosť často, ale aj tak, toto som si zaslúžila? Za všetko čo sme v detstve prežili? Za to? Fajn, robili sme si zle. Ale až takto ma musel potrestať? Začne si so mnou a potom odíde s inou. Čo som cítila? Zlosť? Nie, nebola to zlosť, ale prečo? Mám ho nenávidieť! Musím, musím! Ale čoby! Jasné! Nedokážem to! Som moc slabá. Až moc si ma chytil do svojej pasce! Do kelu a tak som sa tomu chcela vyhnúť! Môj vnútorný boj prerušila až príjazdová cesta u nás doma. Mama aj s Elizabeth nastúpili v rýchlosti. Ku Kornelke dozadu. Falošne som sa na nich usmiala a už som fičala po diaľnici.
"Ach, Bella, perfektne si to užijeme!"
"áno, mami, perfektne."
"Tak povedz, ako ste sa vyspali?"
"Veľmi zle mami, Edward mi celú noc bral prikrývku. Nakoniec som ju musela roztrhnúť."
Obe sa zasmiali. To čo sa stalo pred tým som im radšej zamlčala. Nakupovanie. Mojej matky a Elizabeth celoživotná vášeň. Teda skôr posadnutosť. Obe si želali dcéry. Moja matka síce má dcéru, ale akosi u mňa sa zabudol gén, na nakupovanie a Elizabeth má syna. Čiže sú i sklamané. Nedokážu pochopiť čo ma na tom nebaví. No teraz som musela povinne! Bez reptania a námietok! Proste musím! S povzdychom som zaparkovala vedľa nejakého Mercedesu. Čierneho. Samozrejme, mojej matke a Elizabeth sa nedokáže vysvetliť slovo šetriť. To je pre nich neznáme slov. vybrala som kočík. No bábo držala Elizabeth. Vytiahla kabelku. Mama išla som mnou a elizabeth pred nami a cukrovala ku Kornelke.
"nho fidíš. Aká je Korjuška šikofná." Otočila som sa na matku, ktorá sa usmievala.
"No vieš Elizabeth a deti."
"No poďme, lebo tu strávime večnosť." Popohnala som ich ku vchodu. Hneď ma zaťahali do najbližšieho obchodu. Skoro som zaskučala keď som videla tú značku D&G. to mi stačilo. Najdrahší obchod široko ďaleko, ale mal čo sme potrebovali. Detské oblečenie, botičky, bundičky, topánočky. Nič iné sme nerobili iba ohkali a cukrovali Kornelke do kočára. Tá na nás pozerala tak divne. Predavačky sa už tešili. Moju matku a Elizabeth poznali široko ďaleko. Tie Masenová a Swannová. Pre obyčajných ľudí boli ako niečo výnimočné. Boli všetci prekvapený, keď sa začala moja mama rozprávať s predavačkou v obchode. Ale moja mama si potrpí na luxus, ale nedáva to najavo ako napríklad Daniela. Jej rodičia nie sú moc bohatý. Vlastne jej rodina spadá pod moju. Takže ak by som bola zlá tak môj otec vyhodí jej otca a boli by veľmi na dne. Ale zase takáto ja nie som. Síce ma hnevá ako sa správa k tým čo chodia na našu školu vďaka štipendiu, ale s tým už nič nenarobím. Na ten astronomický účet som sa radšej ani nepozrela. Podala som predavačke kreditnú kartu a ďalej sa rozprávala s Elizabeth. Išli sme ďalej, aj napriek tomu, že sme mali všetko potrebné nakúpené. Mark Spencer. Tento raz som zaskučala naozaj. Bože! Opäť astronomickú čiastku som minula aj tu. Nakoniec sme sa zastavili na káve. Vo výklade obchodu H&M
som videla neuveriteľné oblečenie, ktoré sa mi páčilo. Ja ak nakupujem tak, že mi to musí padnúť do oka, ako sa vraví, alebo keď prídem do obchodu, tak si poviem. To je ono! Išla som k tomu ako omámená aj s malou na rukách. Kúpila som to čo sa mi páčilo. Úžasné detské šaty. Fialové s bielym tričkom. Chcela som sa vrátiť k mame, ale cestu mi zatarasili tri postavy s kočíkmi. V predu bola samozrejme Daniela a za ňou dve jej kópie.
som videla neuveriteľné oblečenie, ktoré sa mi páčilo. Ja ak nakupujem tak, že mi to musí padnúť do oka, ako sa vraví, alebo keď prídem do obchodu, tak si poviem. To je ono! Išla som k tomu ako omámená aj s malou na rukách. Kúpila som to čo sa mi páčilo. Úžasné detské šaty. Fialové s bielym tričkom. Chcela som sa vrátiť k mame, ale cestu mi zatarasili tri postavy s kočíkmi. V predu bola samozrejme Daniela a za ňou dve jej kópie.
"Ale, Bella nám nemá kočár, to vyzerá na rodinnú krízu." Smiešne to naťahovala. Mala modrý kočár. Jedny jej kópia, ako som ich s obľubou volala, mala červený a tretia zelený. Nechcem mať žiadne problémy, tak som sa otočila. No zdrapila ma za rukáv.
"Daj ruky prečo od môjho Edwarda!" zasyčala. Natiahla sa a pohladkala po hnedých vláskoch Kornelku.
"Lebo sa tomuto anjelikovi niečo stane." Sladko sa na mňa usmiala. Tak toto teda nie! Som polovičná dedička skoro miliardového podniku. A ona bude mne slúžiť ak by som chcela. Poviem niečo môjmu otcovi a môžu sa ísť nasťahovať rovno pod most. Nenechám sa urážať a už vôbec nie vyhrožovať! Sladký ale falošný úsmev som jej odplatila.
"Ale Daniela, stačí jedno slovo môjmu otcovi a tvoj otec prispeje do stavu nezamestnaným osobám, a môžete sa ísť nasťahovať rovno pod most. Takže mi daj pokoj, lebo so mnou vojnu nevyhráš! Moji rodičia sú omnoho mocnejší než tvoji! Stačí jedno slovo a tvoj život bude peklo. Ako ty ku mne tak ja k tebe." Nechcela som do tohto zapliesť rodičov, ale nebude sa mi vyhrážať! Otočila som sa a odišla späť k matke. Tá prebodávala aj s Elizabeth Danielu. Tá sa na nich usmiala a rozbehla sa k nám. Skoro mi vypadli oči z jamiek. Tie dve kópie, samozrejme, za ňou.
"dobrý deň, paní Masenová, dobrý deň paní Swannová!" zašvitorila a ja som mala problém udržať v sebe raňajky. Mama s Elizabeth sa na ňu chladno pozreli.
"dobrý deň, paní Masenová, dobrý deň paní Swannová!" zašvitorila a ja som mala problém udržať v sebe raňajky. Mama s Elizabeth sa na ňu chladno pozreli.
"Ahoj Daniela, nejaký problém?"
"Nie, len som vás chcela pozdraviť, a moja mama vás pozdravuje." Och, áno, jej mama. To bola kapitola sama o sebe. Tá nechýbala nikde! Vedela všetko. A samozrejme, všade sa pchala. Sadla som si k Elizabeth a mame za stôl. Pritiahla si kočár k sebe a malú uložila. Nedokázala som si odpustiť poznámku.
"No vidíš Daniela, netrpíme krízou. Ale mami, čo si myslíš, mali by sme Danielinu rodinu na ten večierok? Ale myslím, že nie, nie je to pre nich vhodná spoločnosť." Musela som byť protivná. Musela som. Ani neviem prečo. Možno tým, že povedala môjho Edwarda? Alebo tým, že sa mi vyhrážala? Tú prvú možnosť som okamžite zamietla! Bolo to preto, lebo sa mi vyhrážala!
Daniela stratila reč a skoro zabudla dýchať. Maximálne ju vytočilo, že ju niekto nepozval na večierok. A hlavne kde sú samí bohatý. Ľudia. Aj na ples, ktorý bude v škole na počesť prvákov, museli byť jej rodičia medzi čestnými hosťami. Taká vtierka až to nie je možné.
"No mami, ja idem. Kornelka musí papať a spinkať." Pobozkala som mamu i Elizabeth a jeden falošný, sladký úsmev hodila na Danielu, tá bola červená ako rak!

%20%E2%80%93%20okraj.png)





teším sa na dalšie diely
