close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Láska? Tá si nevyberá! - 12.kapitola

3. ledna 2010 v 21:00 | L!nduš |  Láska? Tá si nevyberá! (od Clairdelune)
Tak teda, dvanásta kapitola tejto poviedky. Dúfam že sa bude páčiť. Enjoy :)


Láska? Tá si nevyberá!
12.kapitola
Bella

Daniela sa na mňa ešte zazerala, kým Edward kráčal k nej, no to som vnímala len okrajovo. Oči stále zabodnuté do Edwardovho chrbta. Nič nebolo horšie ako ten to pohľad. Ale prečo mi to vadí? Prečo?! Veď mne na ňom nezáleží, minimálne! Je to idiot! A blbec! A a neuveriteľne skvelý spoločník, krásny, príťažlivý a a a a. bože! Čo to trepem! To nie je možné! Žiadne také neexistuj! Edward nie je dobrý, ani milý, ani skvelý! Prešla som si rukou a zamračila sa. Rukou som si prešla po celom čele. Zhlboka sa nadýchla. Nemá mi to prečo vadiť, veď Edward nie je môj a ani ho nechcem, a aj keby som ho chcela, čo je určite nemožné, tak by si so mnou nikdy nezačal, akurát tak by ma využil. Ako to robil pri ostatných. Zmučene som sa pozrela na Kornelku. Ešte stále žužlala obal od tých keksov, musela som si priznať, že ak by som jej ho ešte pár minút nechala za chvíľu už by sa k tým keksom dobojovala. Bolo až neuveriteľné ako múdro na mňa hľadela. Na to, že má len pol roka či päť mesiacov. V jej veľkých hnedých očiach prebehlo poznanie, alebo sa mi to iba zdalo?? Asi áno. Zmučene som sa na opäť pozrela a pohladkala ju po líci.
"Ale! Čo je také pekné dievča, také smutné? A toto bábo??" ozval sa za mnou tvrdý mužský hlas. Otočila som sa a prekvapene zamrkala. Bol to muž prezlečený za klauna. Mal veľké nohavice s veľkým opaskom, košeľu a traky, červený nos a biele líca a veľký klobúk. V rukách držal balóniky. Tento raz som sa na neho zmučene usmiala.
"Nič, len mi ušiel muž a bábo je požičané."
"Muž? Tak ty už si i vydatá?"
"No, nie, len je to chlap, s ktorým žijem s donútenia."
"Niekto ťa núti s ním žiť?" opýtal sa úplne zdesene. Usmiala som sa nad tým ako to musela znieť.
"No aj áno, školstvo a náš riaditeľ. Celý náš ročník je takto pospájaný a majú vychovávať jedno dieťa."
"Aha, no tak bábo. Čo mi povieš?" sklonil sa ku Kornelke. Dal si ucho k jej drobným ústočkám. Chvíľku sa robil, že počúva. Potom sa na mňa pozrel.
"Nič nehovorí, ale určite je spokojná! Dievča, budeš dobrá mamička, tu máš balónik." Strčil mi jeden do ruky. Než som stihla zažmurkať už bol preč. Kornelke sa rozšírili očká keď videla v mojich rukách tú veľkú červenú, lietajúcu guľu. Pustila kekse na zem, a paralyzovane aj s otvorenými ústočkami hľadela na balón. Musela som sa zasmiať. Obviazala som jej balón o ruku. Ani nežmurkla ako na neho stále pozerala. Zdvihla sa po kekse, no už tam boli aj iné ruky. Videla som čierne Jeansy. Edward. Bolestivo som stiahla obočie. A pichlo ma pri srdci, ktoré si odniesol preč. Ale prečo? On nemá naň právo, prečo si ho zobral?? Ja som mu ho nedala! Nie, on si ho zobral sám, hlúpo ho ukradol! Ale, ja som sa mu nebránila. Prečo? to bola jediná otázka, ktorá ma trápila, ale ja som si na ňu ani nevedela odpovedať! Nedalo sa! Cítila som, že rozuzlenie mám na dosah , na jazyku, ale teraz som ho ešte nepoznala, alebo mi to nepálilo.
Zdvihla som sa. Vystrela sa. Úplne hrdo! Nedám si svoje srdce vziať! Je moje! Ja ho dám tomu komu ho chcem! Nie, že si príde niekto, natiahne sa, a hlúpo mi ho ukradne! To sa už nestane...
"Prepáč, ale vieš aká je Daniela." Ospravedlňujúco sa na mňa pozrel. Falošne som sa na neho usmiala.
"Jasné, lebo ja ju poznám. Lebo mi sme si hneď padli do oka. Potom sme si každý deň natočili vlasy, namaľovali sme sa a išli nakupovať, samozrejme, že ju poznám." Naštvane som sa prehrabovala v košíku, či máme všetko? Nie, aby som skryla slzy. Bohužiaľ nie, slzy hnevu, ale smútku. On patril jej, nie mne, nemala som na neho tak vyletieť. Naozaj sme už mali všetko. Otočila som sa na päte a začala tlačiť vozík. Zmätene potriasol hlavou, ale išiel pre mne. Dobehol ma. Pri pokladni som v bleskovej rýchlosti nahádzala všetko do tašiek, ale Edward mi musel pomáhať. Bolo to strašne veľa tašiek, mäso, ovocie, zelenina, potreby ako mydlá, utierky, umývacie prostriedky, potom aj nejaká potreby do domácnosť, všetko tam už bolo, teda to základne ako hrnce a potreby do kuchyne, ale niečo mi chýbalo. Potom som si dokúpila aj nejaké dekorácie. Keď tam už mám nejaký ten rok vydržať, tak prečo nie?? Všetko sme to nanosili do auta. Niečo sme museli dať aj do zadu ku Kornelke, a ja som si musela sadnúť k nemu. Malej som dala dole čiapku a rozopla bundičku, aby jej nebolo teplo. Potom som hrdo vystrčila hlavu a sadla si. Edward sa na mňa pozrel aj ja na neho, ale už nie tak ako on. Aj keď som mala problém ten pohľad udržať, ale podarilo sa mi to. Vydržala som...

***

Domov sme dorazili možno po pätnástich minútach. Edward a ja som ponosila všetky tašky dovnútra. Malú Kornelku som posadila do vajíčka, ktoré sme kúpili ako veci do domácnosti, a potreby pre Kornelku. Ani jemu som nemohla odolať. A to ešte idem zajtra s mamou a Elizabeth nakupovať. Ešte som sa nepozerala an rozvrh, ale o je teraz jedno. Edward sa na mňa pozrel.
"Ty si choď upratať do spálne svoje veci, ja sa to pokúsim upratať tu dole." Zakýval a ja som sa ešte predrala k svojim škatuliam, ktoré som si doniesla. Vytiahla domáce oblečenie. V šatni som sa prezlikla. Skontrolovala som malú, ešte stále sa hrala s balónom. Musela som sa usmiať, strašne ju to bavilo. Pustila som si hudbu Remembre the time od MJ a začala sa krútiť po spodnej časti môjho nového domu...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Angel Angel | 3. ledna 2010 v 21:08 | Reagovat

touto kapitolkou mas u mna 10 bodov ... dokelu len nech nie je na nho zla ... ved on sa zacal snazit ... ale asi na jej mieste by som reagovala tak isto ...

2 anka anka | 4. ledna 2010 v 16:08 | Reagovat

uzas...som neuveritelne zvedava ako to bude pokracovat...  :-)

3 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 4. ledna 2010 v 16:23 | Reagovat

skvelé,jj nech ej nanho hodná  :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.