close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Láska? Tá si nevyberá - 11.kapitola

3. ledna 2010 v 17:00 | L!nduš |  Zpátky ke kořenům (od Chuckyny)
Láska? Tá si nevyberá! pokračuje už 11.kapitola


Láska? Tá si nevyberá!
11.kapitola
Bella



Chcela som bozkávať jeho pery! Iba jeho. Mojim telom lomcovala vášeň. Túžba. Bože! Čo sa to so mnou deje?! Toto nie som ja! Niekto iný ovláda moje telo! Moje zmysly! Jacob sa chcel na mňa nalepiť, ale Kornelka ma zachránila! Zamrnčala. Jacob sa znechutene otočil no keď videl dieťa v mojom nákupnom košíku(Poz. Autorky: neviem či aj v Amerike bývajú také vozíky, ale na tom vozíku je namontované také vajíčko. Tak to má vyzerať.)
"Čie je to dieťa?!" zapišťal Jacob.
Musela som prevrátiť oči, tak je tu so mnou s kým asi bude.
"So mnou."
"To je tvoje?"
"No tak je v mojom nákupnom košíku tak koho?" pretočila som očami.
"To je naše?!" nie, vážne toto nezvládnem. Vážne, nie. Nie som dosť silná, na tú jeho aroganciu. Jeho dieťa. Veď sme spolu nespali! Bože, čo si len on nevymyslí!
"Nie, Jacob, ale moje." Povedal medový hlas za mnou. Skoro mi vypadli oči z jamiek keď som videla Edwarda za mnou ako nesie mäso a nebezpečne zazerá na Jacoba. Skoro mi vypadli oči, keď zložil veci do košíku a mňa chytil okolo pása. Ešte stále mi vypadávali oči z jamiek. Jacob bol buď v takom šoku, že nezrátal koľko to dieťa môže mať. Videl ma pred týždňom. To by som nemohla počať, porodiť a začať vychovávať. Alebo bol taký hlúpy, skôr sa prikláňam k tomu, že je hlúpy. Upravila som svoj pohľad. Do normálu. Jacob. Ešte stále zarazene pozeral na mňa a Edwarda. Potichu ma obišiel a zašepkal.
"Ja sa ťa nevzdám." Pretočila som oči. Jasné, on sa ma nevzdá. Bývam na sídlisku, kde nás každý sleduje, lebo ja a Edward sme sa nemohli doteraz vystáť a teraz bývame spolu, takže sme pod dohľadom, a určite by ma mu Edward nepodstrčil, to by mu Elizabeth neodpustila, aspoň dúfam. Jacob už odišiel, ale Edward ma stále držal v náručí. V objatí sme stáli pri detských potrebách. Nemohla som vyvrátiť, že sa mi to nepáči, ale musela som si uznať, že sa mi to páči, až nebezpečne mnou lomcovala vášeň. Dnes je nejaký divný! To ešte bude! Noc. Brr. Skoro mnou zatriaslo, keď som si uvedomila ako blízko bude pri jeho tele. Len pár centimetrov, keďže posteľ nie je veľká. No zbohom! Isabella! Upokoj sa! Do včerajška to bol idiot prvej triedy a teraz by si ho najradšej....
Nehovorme o tom, že čo by si sním robila v noci. Zamlžil sa mi pohľad. Všetko som si predstavovala. Ako sa ma dotýka, ako mojím telom lomcuje vášeň. Rozbúchalo sa mi srdce. Musela som sa zhlboka nadýchnuť. Aby som bola aspoň navonok pokojná. V mojom vnútri to vrelo! Nedokázala som svoje hormóny udržať. Už už som naťahovala ruku, že sa ho jemne dotknem. keď som ruku, radšej, stiahla. Pozrela som sa do zeme a vymanila sa z jeho objatia. Stále som pozerala do zeme.
"Ďakujem, za pomoc, konečne mi dal pokoj." Zamrmlala a pokývala hlavou. Po chvíľke ticha som sa pozrela do jeho očí. Hneď, okamžite som sa utopila v jeho očiach. Mal v nich živý podklad. Ako keby sa aj on musel ovládať. Zamrkal. Potriasol hlavou. Túžobne sa na mňa usmial. Aj ja som musela opäť zažmurkať.
"Nemáš za čo, ale poďme nakupovať. Zobral som kura, hovädzie, krkovičku a všetko čo mi podišlo pod ruku, aj doma moc nenakupujem." Nesmelo sa na mňa usmial. Kde je tá jeho nenávistná maska? Kam sa podela??
"Och, no tak poďme sa na to pozrieť." Nadýchla som sa a zahryzla sa do jazyka aby som sa na jeho nenávisť neopýtala. Prechádzali sme regále. A hádzali do košíka všeličo. Musím uznať, že takto dlho som sa nenasmiala. Bolo až nemožné, ako som sa s ním skamarátila. Čo nás spojilo, dieťa? Alebo to, že by sme si našli aj vlastnú cestu? Možno...
Práve sme sa dohadovali na plienkach. Bol strašne tvrdohlavý a ja tiež. To sme teda rodičia.
"Nie, ja hovorím, že tieto budú lepšie!" tvrdohlavo ukazoval na modré. Lenže ja som ich nemala napísané na papieriku od mami, lenže Edward ich chcel zobrať, preto lebo sú najdrahšie.
"Nie, Edward! To nejde. Tie." Ukázala som na fialové.
"Sú lepšie. A mama mi ich sem napísala!" ukázala som mu papier.
"Ukáž!" zamrmlal a chytil papier do svojich rúk. Pomaly ho trhal. Predo mnou. Keď som sa chcela poň natiahnuť. Nedovolil mi. Predal si ho do druhej ruky.
"Hej! Edward! Ale ja neviem čo mám nakúpiť!" ale smiala som sa, musela som uznať, že som sa naozaj usmievala. Chytil ma za pás a pritiahol na svoje telo. Ešte stále so svojim božským smiechom sa mi zasmial do ucha.
"Ale! Naša Bellinka si niečo nepamätá? Ako to?!" musela som sa zasmiať, ale skôr som chcela zakryť to ako som sa rozochvela. Pozrel sa mi do očí. Rozšírili sa mi zreničky, keď som tam videla túžbu! Plno vášne, s ktorou sa na mňa pozeral. Oddelili sa mi od seba pery a prudko som vydýchla. On neurobil nič iné ako ja. Pomaly nakláňal hlavu ku mne. Navlhčila som si pery jazykom. Už sme boli takmer pri sebe. Keď sa spoza našich chrbtov ozvalo, tvrdé, dievčenské a nazúrené.
"EDWARD!" Edward sa na mňa vyplašene pozrel. Pustil ma z náručia a mieril za Danielou. Mne pri pohľade na jeho chrbát trhalo moje srdce. Trhalo a kúskovalo na maličké kúsky a potom sa zosypali do temnoty v mojej dutine, kde bolo srdce...


život je smutné javisko, a človek musí hrať. I keď srdce krváca, musí sa vedieť smiať...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Angel Angel | 3. ledna 2010 v 17:07 | Reagovat

totalne bombasticke ... tato poviedka nema chybu ... ani som nedychla, ked Edward zobral Belle papier ... a ked sa ozvala Daniela auu ... prosim rychlo dalsi dieli ... slubujem, budem dobra :-)

2 anka anka | 4. ledna 2010 v 15:53 | Reagovat

ta koze jedna...Daniela...oh...ale inac pekne...idem citat dalej... :-)

3 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 4. ledna 2010 v 16:15 | Reagovat

skvelé,skoro sa už pobozkali,škoda ze tam prišla:-)teším sa na pokračovanie :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.