Voice of my life - 25. Koniec histórie

4. prosince 2009 v 21:05 | L!nduš |  Voice of my life( hlas môjho života) by L!nduš
Ako som vám sľúbila do 21:00, je to tu. Sorry, ale musela som uvariť špagety :D. S našou dohodou som zatiaľ vysoko spokojná. Zatiaľ. No...mám ďalšiu. Ja som na vydieranie najlepšia :D Minule bolo 6 komentárov. Ak bude viac komentárov ako 6, ďalšiu kapitolu čakajte nabudúcu stredu. Ak nie, tak o týždeň neskôr pretože na budúci týždeň mám toho veľa. Takže tá prvá varianta je ešte dobrá. Ok, už nebudem kecať. 25. kapitola má názov Koniec Histórie. No a na konci máte naštvanú Alice :P Tá sa píše najlepšie. Enjoy :)



25. kapitola - Koniec histórie


"Neviem ako som si predstavovala smrť...prečo som sa bála. Na nej nebolo nič bolestivé. Cítila som sa unavene, energia v podobe krvi zo mňa pomaly odchádzala a mne klesali viečka. Bola som veľmi unavená a slabá. Vieš ako sa hovorí že ti pred očami prebehne celý tvoj život? Vlastne to ani nie je pravda. Jediné na čo som sa sústredila bolo, aby to skončilo a ja mohla spať...navždy. No zrejme to tak niekto nemal naplánované. Zrazu mi bolo horko a v hrudi som cítila nepríjemné pálenie. Myslela som že práve toto je môj koniec, no ono sa to stupňovalo. Nemohla som sa nadýchnu a ani hýbať" rozprávala. Zostala sama so svojou bolesťou. Vyzerala umučene, po lícach jej stekali slzy a miešali sa s krvou na krku. Spozornela som a obrátila svoju pozornosť na stvorenie, ktoré sa tam zrazu zjavilo.
" Prosím...ja nechcem zomrieť" šepkala. Na tvári tohto prechádzajúceho sa mihlo prekvapenie. Juliet si k nej kľakla a vtedy Gracen otvorila oči.
" Juliet bola prekvapená tým že som neprosila o smrť. Musela som ale žiť. Aj keď som chcela nech to skonči, potrebovala som nájsť Alice.
" Potrebujem..." chrapčala "potrebujem nájsť moju sestru" šepkala, zároveň lapajúc po dychu.
" Teoreticky ma Juliet mala zabiť. Dokázala by som tak veľa so svojimi schopnosťami. Lenže...ona si spomenula svoju sestru. Ako jej chýbala a tento budúci upír mal tiež pocity...zatiaľ. Preto sa rozhodla že mi splní želanie" Vtedy sme sa ocitli niekde inde. Na nejakej chodbe. Vyzeralo to ako nemocnica...všetko bolo biele a chladné. No nepripadalo mi to ako nemocnica z našich čias. Trochu...zaostalé na nemocnicu kam chodím. A vtedy som uvidela Gracen ako upíra. Jej pokožka bola bledá ako teraz, no oči neboli zlato-hnedé boli skôr zeleno-žlté. Neviem ako to mám vlastne opísať. V očiach sa jej miesili tieto dve farby a pôsobili zvláštne. Na chvíľu zaváhala.
" Si si istá sú to tieto dvere?" overovala si nepokojne a hľadela na Juliet, ktorá podupkávala nohou.
" Áno...som"
" Určite?
" Áno"
" Ale čo keď nás objavia?"
" Si upír, Grace"
" To ich mám zabiť?"
" samozrejme že nie, ty hlúpa!"
" No čo je...len si overujem že či tá tvoja najnovšia diéta od môjho premenenia je ešte aktuálna"
" Otvoríš tie dvere?" Gracen prevrátila oči a stlačila kľučku.
" Mary?" šepla do ticha.
" Som tu" ozval sa tenký hlások. Znel uplakane. V kúte miestnosti sedelo dievča s tmavohnedými vlasmi po ramená a plakalo. Alice.
" Al bola na tom ešte horšie, ako mi jej spomienky prezradili. Neustále mala vízie o budúcnosti, o mne, Juliet a najnovšie o jednej rodine. Nemohla to zvládať, už vôbec nie s tými liekmi čo do nej pchali. Bol to hrozný pohľad. No zotavila sa. Rozhodla som sa z nej urobiť upírku, aby nemusela zomrieť. Pokiaľ išlo o mňa, moja schopnosť bola nestála, ale postupom času som sa ju naučila ovládať. Bolo to ale veľmi ťažké a pri tom tréningu a hlavne postupom času, som aj zabudla na moju sestru, ktorej vízie boli čoraz horšie a častejšie. Juliet začala cestovať. Hovorila tomu ,Efektívne využitie večnosti´. Ani ja som nevedela akým smerom sa moja večnosť uberá. Bolo toho strašne veľa, kým som sa spamätala, bolo pred nami 20. storočie. Juliet bola práve v Európe, keď mi prišiel dopis v ktorom sa písalo že mám ísť na slávnosť do Talianska. Odpísala som že som poctená pozvaním, no nebudem môcť doraziť, Mary má nejaký problém. Samozrejme som tam ísť musela a po jej dramatickom nátlaku že ak nechcem aby ju zabili, musím tam ísť, som súhlasila. Cesta loďou sa zdala nekonečná, našťastie, Juliet mi to povedala pár mesiacov pred tou udalosťou. Nezabudaj Bella, že upíri neberú napríklad rok ako ty. Oni v tom vidia chvíľu, ty dlhý čas. Dovolila som si sa toho zúčastniť aj kvôli Mary, ktorej stav bol lepší. Vízie neboli také časté. Počas príchodu do Talianska keď sme sa cez Atlantický oceán dostali do Stredozemného mora som si všimla že moje oči naberajú znova zelenú, najprv boli celé bledozelené a potom stmavli na moju pôvodnú farbu. Bolo to kvôli tomu, ako som sa neskôr dozvedela že čím som bližšie ku Katherine, tým sú moje aké som mala mať, ako Katherine mala hnedé. Bella, aby si vedela, Katherine nie je žiadny hybrid ale ona je prvá. Čistá krv, prvý upír, ktorý je úplne ako ona hovorila čistokrvný. Preto sa jej nemenia oči, je silnejšia a vyzerá ako človek..."

" Dobre, Grace. Rozprávaj mi prosím ďalej"
" Fajn" odvrkla a pokračovala "Je pravda že som si moju cestu naschvál predlžovala, no raz som tam musela prísť. Práve včas. Pamätám sa ako to na mňa zapôsobilo. Jasné svetlá a honosné miestnosti. Prisahám že som nikdy nevidela pokope toľko upírov. A ich kultivovanosť, bola zarážajúca. Podľa Juliet boli bezduchí, no úroveň rozhodne mali. Vedľa mňa sa objavil čašník, upír, a podal mi pohár s krvou. Všimla som si výmenu názorov medzi Juliet a Violet v rohu. Než som sa k nim stačila pripojiť, zatarasila mi cestu Katherine" Vtedy sme sa objavili v honosnej sále. Pred nami stála Gracen v čiernych šatách po kolená, s nariasenou sukňou a strihom, ktorý by som typovala asi na polovicu 20.storočia. Vlasy mala rozhodne kratšie, pokožku mala rovnako bielu ako teraz. Ale vyzerala nádherne. Kedy nie, však?


(Gracenin účes a šaty...vyzerá úžasne, nie? :))
" Aký je rok?" spýtala som sa zvedavo.
" 1951" odvetila. Fascinovane som sa zahľadela na tie dve. Katherinine vlasy boli tentokrát rozpustené a vo vlnách jej splývali po pás. Šaty mala tmavo modré, na rozdiel od Gracen, jej šaty boli zo saténu, zatiaľ čo jej boli len matné.
" Som milo prekvapená že si prišla Gracen Elisabeth"
" Hovorila mi len prvým menom"
" Tak dobre, Gracen. Nevedela som že ti lahodí tento druh spoločnosti"
" Ako si sa mohla dovtípiť z nášho posledného stretnutia, nie som veľmi rada že ťa vidím"
" Tvoje tykanie prehliadnem"
" Sme na ten istej úrovni"
" Zatiaľ nie...no časom áno. Tvoj vek ti dáva silu"
" A možno raz budem silnejšia ako ty"
" O tom pochybujem, drahá, ale môžeš na tom pracovať"
" Pracujem. Napríklad by si mi mohla povedať ako si dokázala Christophera zabiť jedným pohľadom"
" Á. Takže máš presne opačnú schopnosť ako tvoja sestra. Pozoruhodné"
" Ani veľmi nie. Moju sestru vynechajme. Tak...o čo tu ide? Alebo mi chceš snáď nahovoriť že tu som len pre moje potešenie"
" Po prvé...dokým budeš piť tú nechutnú zvieraciu krv, nikdy nebudeš dostatočne silná. Po druhé, chcela som ťa vidieť. Presvedčiť sa o tvojich ambíciách. A vyzerá to tak že bude z teba... krásna, rozkošná, silná a hlavne drzá malá upírka. Okrem toho, si niečo ako moje dieťa"
" Ale Juliet je tiež moja stvoriteľka"
" Ako prosím?"
" Juliet. Ona ma pohrýzla druhý krát. Hneď po tebe. Váš jed sa zmiešal. A prišla som možno aj preto, aby som sa dozvedela čo to obnáša" chvíľu premýšľala. Gracen na ňu odhodlane hľadela. Na malú stotinu sekundy sa Katherinine, Nicoletine a neviem ešte koho, rozžiarili.
" No...pravdepodobne sa ti budú meniť oči. Podľa toho ktorá je nablízku. Je ti jasné, že tým že som bola prvá ja a tak bolo viac môjho jedu, si rýchlejšia ako všetci v tejto sále, okrem mňa. Tvoje schopnosti budú asi pribúdať postupne, nie ako u mňa,. To je všetko. Pokiaľ sa odvrátim od tvojej prirodzenej drzosti, bolo to príjemné stretnutie, je tak? Pravdepodobne sa ešte uvidíme" A ladným krokom odkráčala preč.
" Vrátila som sa s Juliet do Ameriky. Bála som sa že či sa Mary niečo nestalo...no keď sme prišli do nášho domu v Severnej Kanade, našli sme list a presný popis ako sa dostať k jednej rodine, kde sa nachádza. Prekvapujúco, prijali nás akoby sme už dávno boli rodina. A to je všetko. Koniec" Pohľad na sálu zrazu zmizol a keď som znovu otvorila oči, stála som v strede Cullenovskej obývačky.
" Aký je toto rok?" Gracen na mňa pozrela ako na retardovanú.
" 2008"
" Ahá. Počkať. To tak rýchlo skončilo, hm? Čakala som nejaký boj medzi tebou a Nicolet"
" Nie, Bella...Nicol žije. Neviem kde je a čo robí, no cítim že je živá"
" Mh-hm" Než som sa stihla spamätať z tejto histórie, z poschodia sa ľudským behom vyrútila Alice a dupotala po schodoch.
" O 6 sekúnd Edward zavolá" Objasnila nám. Vyzerala podráždene, typujem že to bol Edward, kto ju naštval. Ako vždy. Bolo zvláštne byť zase doma. Doma, u Cullenovcov. Kým som sa nad tým stačila hlbšie zamyslieť, zazvonil telefón. Alice po ňom čapla a dala to na hlasné
odpočúvanie.
" Esme je na ceste, išiel som ešte na lov. Čo potrebuješ, počas tvojho smútku za tvojou, nie sestrou? Deje sa niečo? " ozval sa melodický hlas a mne sa zastavilo srdce.
" Hovno sa deje Edward Cullen"
" Alice!" napomenula ju Juliet, ktorá sa záhadne objavila, opretá o zárubňu medzi kuchyňou a chodbou. " Bell, chceš špagety?" pokračovala.
" Ehm...ďakujem, dám"
" Je tam, Bella?" opýtal sa prekvapene.
" Keby si nebol taký idiot a prišiel teraz, dozvedel by si sa to"
" Alice na toto nemám náladu"
" Obes sa na umelú palmu! Okamžite maž domov lebo ti rozbijem vázu o hlavu! My ideme na spoločný lov, musíš zostať s Bell"
" ČOŽE?!" zakričali sme s Edwardom jednohlasne.

Nikto:
Ale, ale, Bell...ako to len zvládneš? Napadla ma jedna myšlienka: " Milostnú stratégiu ovláda len ten, kto nemiluje a nie je milovaný"
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Clair Clair | Web | 4. prosince 2009 v 22:47 | Reagovat

Jééééééééééé! bude s Edíkom sama!! Pekný citát na konci kapitoly! Som zvedavá ako dopadnú ich spoločné chvíle, keď budú spolu. no nechám sa prekvapiť, ty niečo vymyslíš! šup šup ďalší!! :-D  :-D

2 Kačka Kačka | 4. prosince 2009 v 22:50 | Reagovat

Supe! už ako hovorila Clair! Je to skvelé a teším sa na ďalšiu kapitolu! nemohla by byť zajtra?? :-D

3 Vianoce šalala Vianoce šalala | 4. prosince 2009 v 23:10 | Reagovat

squellé! to chce ďalšiu kapitolu! šup šup!! :-D  :-)  :-D  :-D

4 anka anka | 5. prosince 2009 v 12:53 | Reagovat

no konečne je tam Edward...ked budu sami to bude zaujímave...už sa teším na dalšiu kapcu... :-D  :-D  :-D

5 Piperka Piperka | Web | 5. prosince 2009 v 13:55 | Reagovat

Obes sa na umelú palmu! Okamžite maž domov lebo ti rozbijem vázu o hlavu! My ideme na spoločný lov, musíš zostať s Bell...
Tak z tohohle asi umřu smíchy! :-D Chci další kapitolu už příští středu, je ti to jasný??? Tak šup šup, musí bejt víc jak 6 komentářů! Je to fakt super... hrozně se mi líbí ty části, které říká 'nikdo', je to takové záhadné:-) a tu historii jsi měla fakt dobře promyšlenou:-)

6 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 5. prosince 2009 v 15:18 | Reagovat

no super,som zvadavá,čo sa bude diať...moc sa teším na pokračovanie :-)

7 Angel Angel | 5. prosince 2009 v 15:55 | Reagovat

jaj konecne som prisla zo skoly a tak ako som slubila, citam ... ale k veci - uplne super :-) ... len zacinam mat v tom trochu gulas, preco musela Juliet pohryzt Grace este raz (preco druha premena??) a preco bolo Alice zle, ved uz bola upir, nie? ... cim viac sa to zamotava, tym je to zlozitejsie :-) tesim sa na pokracko, som zvedava, ako to bude s Edwardom a Bellou

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.