close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Láska? Tá si nevyzerá! - 4.kapitola

14. prosince 2009 v 13:00 | L!nduš |  Láska? Tá si nevyberá! (od Clairdelune)
Skoro som na to zabudla ale na začiatok dňa to tu máte. Teda...začiatok nie je lenže koniec školy hej. No nič, ste nedočkaví takže Enjoy :)

PS: Dnes idem k zubárke :(


Láska? Tá si nevyberá!
4.kapitola
Bella

Bože! Prečo ja? Prečo? Čo som spravila?! Také strašné! Že musím mať takýto trest? Bolo to až smiešne keď som sa pozrela do interiéru auta. Edward sedel na jednom konci úplne pri okne a ja na druhej strane úplne pri okne. Ja som si čítala knihu a Edward písal určite tej krave. Daniele. Ako ju on volal on, Danielka. Alebo miláčik, či láska. Debil. Vôbec sa divím, že taký idiot ako je on, dokáže milovať. Ale prečo nie? Zato, že ho nenávidím ja, nemusí ho nenávidieť každý. Napríklad moji rodičia tí sú z neho na mäkko. A všetky dievčatá v škole? Tie tiež! To len ja vidím normálne? Alebo? Ja mám niečo zo zrakom? Nie určite nie. Cesta do Sietllu trvá hodinu. Už skoro pol hodinu sa vezieme. Alebo? Nie určite sa vezieme len pol hodinu, ale mamine auto išlo naozaj rýchlo. Cesta za nami i pred nami tvorilo zelený baldachýn zo stromov. Bolo to istým spôsobom nádherné. Bolo to také upokojujúce. Aspoň pre mňa...

Víta Vás Seatlle.
Veľká oznámna tabuľa hlásila kde sme boli. Mama s Elizabeth si veselo rozprávali, že také mladé a už babky. Zdesene som sa na nich pozrela. To snáď nemyslia vážne! Nikdy by som sa ani nedotkla Edward a on určite nie mňa. Niežeby som mu to dovolila. Obe si rozprávali všetky detské obchody a čo kúpia svojmu prvému "dočasnému" vnúčatku. A teraz ma niečo napadlo.
"Mami?"
"áno, Bella?"
"Keď skončíme s tou prácou, a tie veci čo tomu dieťaťu kúpime pôjdu kam?"
"No darujeme ich do detského domova ,alebo kam chceš. Či si ich budeš chcieť nechať, pre svoje vlastné deti, ktoré možno budeš mať."
"Aha." Zatvárila som sa maximálne otrávene. Elizabeth sa na nás zahľadela cez spätné zrkadielko. Videla som Edwardov zmučený a vystrašený výraz. Ušlo mi tiché uchechnutie...
Znechutene sa na mňa obrátil, ale potom sa na mňa vystrašene pozrel. Mama prudko zabrzdila. Ak by som sa nedržala, napálila by som to rovno do sedadla Elizabeth. Mama sa na nás ospravedlňujúco pozrela.
"Prepáčte, ale môj miláčik inak brzdiť nevie."
"Nebrzdí ti celý život, mama."
"No dobre, dobre, dobre. Poďme si pre vnúčatko." Zatrilkovali obe a mne v krku nastala hrča veľká sťa knedľa. Videla som ten nápis. Ten, ktorý vo mne budil rešpekt.
Detský domov v Seatlli.
Sťažka som prehltla. Edward sa na mňa pozrel, opäť. Ale teraz v tom jeho pohľade bol strach. Pravý a nefalšovaný. Vyzeral tak inak. Tak dobre. Tak, keď sme boli kamaráti. Vyzeral zraniteľne. A to som na ňom toľko milovala. Keď vyzeral, že sa každú chvíľu rozplače. A ja ho musím utešovať. Tak sme to robili keď sme boli obaja malí...
Keď prekročím tento prah. Na jeden celý rok budem pod ťarchou. Týmto krokom na moje plecia padne neuveriteľné bremeno, ktoré musím niesť. Za každú cenu. Ak mne bolo doprane mať milujúcich rodičov, tak aj moje dieťa, ktoré budem mať pod mojimi ochrannými krídlami, bude mať domov a mňa. Možno Edwarda, možno, ale ja! Mu nahradím matku. Áno, spokojne som sa usmiala. Zložila si svoje okuliare a dala do vrecka. S jemným úsmevom som chcela prekročiť prah. Keď na mojom zápästí som cítila teplú ruku. Videla som ako mama s Elizabeth idú rýchlo dovnútra a nikto iný tu okrem nás nebol, takže to bude iba Edward. Vyvalila som oči na jeho ruku na mojom zápästí a potom na neho. Vyzeral vystrašený a taký iný. Zápästie mi zvieral čoraz silnejšie.
"Au! To bolí."
"Prepáč, Bella, ale ja to nezvládnem. Čo keby sme sa iba udobrili a nemuseli si to dieťa brať?" opýtal sa na ma ticho. Teraz chce vycúvať? Koľko krát som ho o toto uzmierenie prosila! Koľko krát? Aby sa rodičia netrápili. Veľa! Znela moja odpoveď v hlave. Vypáčila som si ruku z jeho zovretia.
"Nie, Edward. Veľmi veľa krát som ťa o toto prosila ja. Musíme niesť toto bremeno."
"Bella, ja neviem byť otcom, ja niečo pokazím, ja tomu dieťaťu ublížim."
"Jasné! Ale kebyže si s Danielou tak mu neublížiš, že?!"
"Áno, a čo?!"
"Ale nič. Bohužiaľ, ja som ťa prosila a ty si to odmietol, smola!" vyhŕkla som a utekala dovnútra...

Uff, prekročila som to. Všade sa rozoznel plač. Všade. Ale niekde nie. Mama a Elizabeth sa už dohadovali. keď ma videli. Edward ma za chvíľu dohnal. Kývli na nás mi sme ich nasledovali. Prišli sme do nejakej izby. Konečne ticho. Všimla som si prvé. A potom malé postieľky! Veľa! Zhrozila som si. Tá paní podišla k jednej a niečo vyhrabal v papieroch. Potom neznateľne kývla. My sme podišli bližšie. V postieľke sedeli dve deti. Teda skôr ležali. Boli asi pol ročné. Jedno v ružovom a druhé v modrom. Dievča a chlapec. Prebehlo my mysľou.
"Tak, môžete si vybrať. To druhé pôjde k slečne Domernsovej a pánovi Fallenovi." Takže Daniele a Nathanielovi. No super. Takže pozrela som sa na tie dve detičky. Pol ročné. Jedno s jemnými hnedými vláskami a veľkými hnedými očami sa pozeralo priamo na mňa. Vyzeralo tak inteligentne. A bolo v ružovom. Druhé bolo blonďavé a mrnčalo. Bolo nervózne. Také dieťa v noci moc nenaspí. Pošepla mi mama. Keď som sa k nemu naťahovala. Áno, to je logické. Ale ako som sťahovala ruku, to dievčatko ma chytilo za ukazovák. Celá jeho ručička mi ho pokryla. Bolo to neuveriteľné! Až by som povedala magické. Jednu ruku malo v ústach a druhou ma držalo. A tými veľkými hnedými očami sa dívalo presne na mňa! Hneď som vedela čo chcem. Ale Edward ma predbehol.
"To v modrom." Čo? Nie!
"Nie, to v ružovom, dievčatko."
"Nie! Ja chcem chlapca!"
"Edward! Ty ani nevieš ako sa to prebaľuje, takže." Napomenula som ho.
"Nie! Chcem chlapca!"
"Ale, ja chcem dievča!" stáli sme oproti sebe. Ale mňa to dievčatko stále držalo. Sociálna pracovníčka mi iba bezmocne tikala odo mňa k Edwardovi. Ale mama i Elizabeth ma našťastie zachránili.
"Edward, toto dieťa je v spoločnosti dosť nervózne a vidíš i v spoločnosti cudzích ľudí, to dievča je lepšie. Ale dobre, ale k tomu chlapčekovi budeš stávať ráno ty." Prehovorila Elizabeth a mama ju iba dopĺňala.
"Fajn." Rezignoval. Takže toto krásne veľkooké dievča je teraz moja bábika? Moje bábätko?? Super. Vrelo som sa na dievčatko usmiala a ono na mňa. Mama išla aj s Elizabeth niekam preč a my dvaja sme tam zostali. Ja som sa s tým dievčatko stále na seba vyškierala keď prišla sociálna pracovníčka.
"Takže dievčatko sa volá Kornélia Mollenová a teraz bude? Masenová alebo Swannová?"
"Dajte obe." Prehovorila som.
"Dobre. Takže zdravotná kartička a pas. Nejaké oblečenie a spis, ktorý si treba naštudovať. Vaša sociálna pracovníčka Vám bude chodiť každý pondelok. Tak Eli, uvidíme sa o rok." Prehovorila so slzami v očiach. Ja som svoju Kornelku opatrne zdvihla. Bola ťažká. Edward prišiel k nej. poobzeral si ju. Ja som ju držala pod pažami. A potom som si ju oprela o ruku. Edward ju pohladkal opatrne po líci. Tak ako keby sa mohla rozbiť.
"ahoj, bábo." Prehovorila som cestou k autu. Edward sa na mňa pozrel ale ja som mu nevenovala pozornosť. Venovala som sa bábu. Mama a Elizabeth sa už usmievali pri aute.
"No! Kde máme vnučku!"
"No nie je rozkošná?!" zakňučala Elizabeth k malej. Ja som jej napravila čapicu, ktorú som jej dala na krivo. Mala pol roka. Takže som jej podoprela chrbátik.
"Poďme, doma si ju obkukáme. Začína byť zima."
"Máš pravdu Renné, teraz nás budeš mať v dome ako varných pečených!" spoločne sa zasmiali. Edward si niečo zamrmlal a sadol si tak ako bol pred tým. Ja som si sadla a na svoje lono si chrbátikom položila bábo. A hrala sa s jej ručičkami. Prikladala si ju na svoju a potom pozerala na prstíky. Mojim telo prechádzala vlna šťastia. Či už s Edwardom alebo bez neho. Bábo pozorovalo moju veľkú ruku s veľkým záujmom. Netrvalo ani desať minút a už spinkalo bábo. A ja som ticho počítala nádychy a výdychy môjho bábätka. Teda aspoň na ten rok...



Vaša Clair....
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 LiL_Bella LiL_Bella | 14. prosince 2009 v 16:29 | Reagovat

Paráda !

2 Angel Angel | 14. prosince 2009 v 17:02 | Reagovat

jeej, fakt nadherne ... ten opis, ako si malu Eli vybrali, bol super, ... prosim, co najrychlejsie dalsi dielik ... som zvedava, ako sa bude spravat Edward ...je to moc napinave ...

3 anka anka | 14. prosince 2009 v 19:37 | Reagovat

ked si predstavím to dieta musí byt také rozkošne...aj ja chcem také... :-D rychlo dalsie...

4 KateCuLLeN KateCuLLeN | 16. prosince 2009 v 19:28 | Reagovat

skvelé ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.