Láska? Tá si nevyberá! - 9.kapitola

31. prosince 2009 v 17:22 | L!nduš |  Láska? Tá si nevyberá! (od Clairdelune)
Nemôžem tu byť stále....bola som nakupovať aj ja mám svoj život. Momentálne mám takú štikutku že nevládzem ani dýchať. Vybrala som si Láska? Tá si nevyberá od Cleirdelune. Deviata kapitola. Enjoy :)


Láska? Tá si navyberá!
9.kapitola
Bella

Malú som prebalila, obliekla do pyžamka. V taške kde som mala mlieko, ktoré mi ráno mama stihla spraviť, som jej dala na papať. Hltavo jedla. Prstíky pchala tiež do ústočiek, musela som sa začať smiať. Už pri dopíjaní sa jej zatvárali očká. Prehodila som si bavlnenú plienku. Malá si hlasno odgrgla, až som sa musela zasmiať. Strhla som z postieľky deku a malú vložila do spacáku a prikryla dekou. Postieľku prikryla baldachýnom, jemne som malý batôžtek, ktorý už pomaličky spinkal, pobozkala na čelíčko. A potichu som zapla Baby-fon na stolíku pri postieľke. A potom som už iba ticho ako myška vyšla von. Tam som sa zhlboka nadýchla. A mám to za sebou. Ale teraz ma čaká niečo oveľa horšie! S Edwardom si musíme doniesť veci a nakúpiť! Do pekla, toto bude! Zišla som dole schodmi, Edward už rozvalený pred telkou. Naštvane som sa mu postavila pred telku. Uhol hlavou aby na ňu lepšie mohol vidieť, ale ja som sa opäť posunula. Škaredo sa na mňa pozrel. Prepaľoval ma pohľadom, rozmýšľala som, že či by mohol pohľad zabíjať, za koľko by som bola mŕtva, alebo koľko krát by som bola mŕtva! Jeho naštvaný pohľad som mu odmenila sladkým, anjelským úsmevom.
"Čo je? Čo chceš?" zavrčal na mňa. Tak takto sa ku mne chovať nebude, chlapeček! Takto teda nie! Ja som s ním husi nepásla, ja mu budem najbližší rok starať o tú jeho kráľovskú prdel, takže buď bude poslúchať, alebo poletí najbližším oknom von, a jem mi srdečne jedno či je tam sieťka proti komárom! Poletí a ja sa s ním hádať nebudem, a ani slúžku!
"Nič, Edward, ale nemáme tu za 1. čo jesť a za 2. tu nemáme žiadne veci." A teraz mu to vrátim!
"A keďže som ja taká milostivá, zlatá, dobroisrdečná, krásne a milá DOVOLÍM Ti ísť si pre svoje veci ako prvý." Ukázala som mu svoje zuba v oslňujúcom úsmeve, akého som bola schopná. Toto ho určite musela naštvať! Zamrkala som. Jeho oči pripomínali úzke štrbinky a jeho zelené oči sa nebezpečne zaiskrili. Jediné čo ma napadlo, tak je, že toto mi nezabudne. Ale aspoň som mu to vrátila prvá. Potom zmenil výraz. Diabolsky sa na mňa usmial. A zákerne sa usmial. Niečo ma má v pláne. Prebehlo mi mysľou. Podišiel ku mne. Stáli sme oroti sebe. On sa zákerne usmieval. Bol oveľa väčší. Mal úžasne vypracovanú hruď. Celá jeho postava bola vypracovaná. Ruky sme mali obaja založené na prsiach. Ja som sa na neho tiež zákerne usmievala. Stáli sme oproti sebe možno aj päť minút. Mňa to prestali baviť. Spustila som ruky, s úmyslom, že to vzdám. Nerada to robím, ale nechce s ami utápať v tých jeho zelených očiach. Bol to zvláštny pocit. Už som sa otáčala. Ruky pri tele. Keď ma schmatol a surovo hodil o svoju hruď. Vyplašene a nechápavo som sa na neho zahľadela. Zákerne sa usmieval. V očiach mal nejakú emóciu, ale skôr než som ju rozlúštila, ju skryl. Somár.
"Ó, ďakujem Ti, moja milostivá, zlatá, krásne, dobrosrdečná a milá, idem si to zobrať a potom môžeš ísť ty." Toto mu nedarujem!
"povedal si to zle! Najprv je milostivá, zlatá, dobrosrdečná, krásna a nilá. Poplietol si to, somárik..." opäť som nahodila svoj oslňujúci úsmev. Škaredo sa na mňa zahľadel.
"Fajn, hneď som tu." Zavrčal a potom sa už iba vyparil. Hneď ako buchli dvere som začala poskakovať na jedno mieste a spievala si nejakú pesničku. Skončila som našu hádku prvá! "Prvá! Laálaálaá!" vyšla som hore pochodoch do našej spálne. Toto mame nedarujem! Boli tu veľké skrine a dve komody a pri posteli dva nočné stolčeky. Otvorila som skriňu, alebo lepšie povedané skrine. Každý z nás mal polovicu a tá jedna polovica sa delila na jednu polovicu v nej boli poličky a vešiaky. Pekne aj skrine máme spoločné...

Začal zvoniť telefón, najprv som ho nevedela nájsť, ale bol na chodbe dole. Tak som zletela schody a okamžite som sa ozvala do telefónu.
"Prosím."
"A ahoj, Belli, ako sa má moja dcérenka?" ozval sa mamin hlas v telefóne. Okamžite som sa jej chcela posťažovať na Edwarda, ale to sa mi do mysle vnorila myšlienka, ako ja a Edward spíme v jednej posteli.
"No, to si mi mohla povedať, že budeme spolu spávať!"
"Bella, vy spolu spávate?!" zakričala mama do telefónu, až som si musela dať telefón od ucha.
"Mama, vieš ako to myslím." Už sa správa ako pubertiačka! Ako by som mohla s nim spávať, aj ak....
To nejde! Ale musela som si to predstaviť. Jeho veľké dlane pohybujúce sa na mojej pokožke. Jeho nádherné pery na tích mojich. Mrazenie mi prešlo po chrbte. Na čo to do pekla myslím?! Žiadne také!!
"Bella, a dáva te si pozor?!" bolo počuť, že sausmieva.
"Nie, mama mohla si mi povedať, že budeme mať jednu posteľ."
"Nie, nemohla, kedy si prídeš pre veci?"
"Hneď ako príde Edward." Kľúčiky s buchotom dopadli na stolček v chodbe. Zdvihla som pohľad. Edward sa už vrátil.
"Mami, už je tu! Teraz postráži krpca, a ja si prídem po veci, dobre?"
"Ale, áno zlatko! Čakáme ťa!"
"No, dobre, čau!"

Edward sa po chvíli vrátil. Niesol si troje kufre a asi štyri krabice. Bola som prekvapená, že chalan má toľko oblečenia. Obišla som ho. Sladko naň usmiala a už sm sa vyparila, neušiel mi jeho vystrašený pohľad...
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Angel Angel | 31. prosince 2009 v 17:27 | Reagovat

uzasne, moc sa mi paci ze si Bella a Edward robia naschvali - pride mi to take ine :-D uzasny motiv ... som len zvedava, co bude dalej ... Lindus aspon si nakupila co si potrebovala?

2 anka anka | 2. ledna 2010 v 15:29 | Reagovat

skvele...uz aj idem citat dalej... :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.