close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Láska? Tá si nevyberá! - 8.kapitola

24. prosince 2009 v 20:00 | L!nduš |  Láska? Tá si nevyberá! (od Clairdelune)
Takže...posledný darček je Láska? Tá si nevyberá! Užite si štedrý večer a keď sa vám zajtra ozvem, napíšte čo ste dostali...

vaša L!nduš



Láska? Tá si nevyberá!!
8.kapitola
Bella

Videla som niečo cez mliečne sklo. Myslela som si, že uvidím niečo iné, ale toto.....som vážne nečakala. Otvorila som dvere. A skoro mi malá padla z rúk. Teda dudel jej vypadol určite. Stála som v béžovej chodbe. Odkiaľ viedli troje dvere a schody. Teda dvoje dvere a zárubňa, len. Podišla som k prvým dverám. Bola to šatňa. Bola vymaľovaná na béžovo a tehlové obkladačky. Opatrne a hlavne prekvapivo. Oproti prvým dverám boli dvere druhé. Boli hneď pri dverách. Oboje dvere. Otvorila som ich. Všade som išla prvá. Edward za mnou. Tašky položil pri hlavných dverách kde bola komoda. Nábytok bol tmavej farby. A na stenách obrazy a v kútoch kvety. Celé to na mňa pôsobilo ta domácky. Tak útulne. Ako domov. Nie, ale s Edwardom to domov nebude! Ale budem sa snažiť. Tie dvere, ktoré som otvorila boli kúpeľňa. Bola hnedo oranžová. V jednom kúte rohová vaňa a v druhom bol sprchový kút. Potom veľké zrkadlo a dve umývadla. Za tie som bola mame a Elizabeth vďačná! Už sa s ním delím o jednu izbu...čože?! jedna izba?! Jedna posteľ! Toto mi snáď robia naschvál! Potom tu bol záchod, práčka, bidet. Na zemi hnedý koberec a aj pri vani i záchode. Vkusné. Musela som zhodnotiť. No najkrajší tam bol aj tak detský prebaľovací pult. Veľmi. Potichu som zavrela dvere. Kornelka žužlala dudlík a hrala sa s gombíkom na svojej bundičke. Mala taký zamyslený výraz. Podoprela som jej chrbátik a lepšie sa mohla o mňa oprieť. Edward zakašľal a ja som sa prestala venovať Kornelkinmu výrazu. Išla som ďalej prešla som schody . oproti nim boli ešte jedny dvere. Len opatrne som do nich nakukla. Bola to malá cimierka a boli tam prevažne vysoké skrine a police. Takže asi opäť ďalší šatník, alebo na sezónne oblečenie. A išla som ďalej. Tam bola zárubňa. Čiže otvorený priestor. Vošla som dnu. Celej tejto miestnosti doplňovali prevažne tmavohnedá, strieborná, biela a čierna farba. Všetko moderne zariadené. Kuchyňa, jedáleň a obývačka spolu. Tak som to vždy chcela. Skrinky a stoly a stoličky boli tmavohnedého orechového dreva. Skrinky mali čiernu výplň zo skla. Biele kožená sedačka s pohodlnými a veľkými operadlami a celkovo bola veľká. Hnedý až do zlata koberec. Boli to vlastne dve sedačky. Tvorili písmeno L a na každom boku bol konferenčný stolík. Z orechového dreva. Takisto aj televízia bola na podstavci. Plazmová. V jednom kútiku, ktorý bol tak trošku ďalej bol stôl s počítačom a v druhej detská postieľka. Kuchyňa bola do písmena U a takým istým nábytkom ako v obývačke. Bola luxusne zariadená. A na kraji cez pult, ktorý tvorila kuchynská linka bol stôl s troma stoličkami a jednou detskou stoličkou. Celá táto stena bola presklená, takže dovnútra prúdilo slnečné svetlo. Bolo to jedným slovom....nádherné....
A ešte tu všetko voňalo novotou. Ešte chvíľu som to tu obdivovala, ale potom mi zrak padol na hodiny. Digitálne na
rúre. Malá si ako na povel zívla.
"Pššt, už iba vrchnú poschodie a pôjdeme spinkať." Zašepkala som jej do vláskov. Vyšla som hore schodmi s orechového dreva. Hneď ako som vyšla sa mi naskytol nádherný pohľad. Jedna celá stena bola presklená, vedľa bol krb a ešte oveľa väčšia sedačka než dole, ale tu je skôr pre dvoch ľudí, čo si spokojne môžu i ľahnúť. Boli tu štvoro dverí. Vyšla som hneď k tým, ktoré som mala po pravici. Bola to pracovňa! Nádherne zariadená. Zeleno-modro-žltá. Tak príjemne Vás nabudí. Už len pri pohľade na tie farby! S úsmevom som vyšla z dverí. Edward hneď namieril k druhým dverám. Bola to kúpeľňa. Bola opäť oranžová, ale teraz spojená s bielou. Pri okne do záhrady našich susedov boli dve umývadla. A aj skrinka. Potom tam bola vaňa, ktorá pripomínala loďku a nad ňou strešné okno. Čiže v noci bude nádherný pohľad na hviezdy. Potom tu bol opäť sprchový kút a nakoniec opäť prebaľovací pult. Na zemi vkusné oranžové koberce. Bola pekná kúpeľňa. Útulná ako zvyšok domu. Vyšli sme. Boli tu ešte dvoje dvere. dvere. Tajne som dúfala, že to bude spálňa. Jedna pre mňa a jedna pre Edwarda. Neviem či by som dokázala vedľa neho celú noc pokojne ležať. To beriem ako otázku. A moja odpoveď znie nie. Asi by som ho udusila vankúšom! Ale ako som rátala tak som rátala stále mi to nevychádzalo! Len dvoje dvere! Žeby zabudli na Kornelku? Nie, to je blbosť, alebo ja ju budem mať v izbe! Áno, presne tak to bude. A ako som sa zmýlila! Nebola to spálňa s jednou posteľou, ale manželská veľká posteľ, ktorá brala tretinu izby. Ešte tu boli veľké posuvné skrine a komoda. Bola zladená to orechového dreva a fialovej. Bola taká pekná, taká romantická! Ale nie pre nás! Edwardovi skoro vypadli oči keď videl tú posteľ! A ja som sa musela zasmiať. Nazúrene sa na mňa pozrel.
"Na čom sa smeješ?!" ja s tebou spať nebudem!" najhoršie na tom bolo to, že to bola moderná posteľ a len jedna prikrývka.
"No tak budeš spať na sedačke." Mykla som ramenami.
"No, nie, nebudem! Môžeš tam spať ty!"
"Dobre! Ale za Korinkou budeš chodiť v noci ty!" zavrčala som na neho. On vypleštil oči so zjavným strachom.
"Fajn! Ale to sa nikto nesmie dozvedieť!" zavrčal. A čo si on myslel, že ja s ním budem spať? No nie on pôjde dole do obývačky tak či tak!! Nazúrene som išla do posledných dverí. Tam sa mi nálada spravila ihneď. Bola to Kornelkina izbička. Žlto-rúžová. Postieľka s baldachýnom. Na všetkom bola taká víla so srdiečkom, taká zlatá. V roku bol prebaľovací pult a stolček so stoličkou, to je jej síce na nič, ale dobre, že tu je. V druhej časti izba bolo húpacie kreslo so stolčekom a výhľadom z balkóna. Kde boli francúzske okná. A za kreslom boli už iba od steny k stene stavané skrine. Tento dom bol naozaj nádherný! Páčil sa mi až na jedného obyvateľa, ku ktorému som nevedela ako sa mám správať! Nemám ho rada, ale nechcem aby trpela Korinka. Takže toto bude ťažké...
Ale to už zase viem...
Ach, prečo ja?!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 24. prosince 2009 v 22:56 | Reagovat

pekný dom..som zvedavá,čo sa bude diať dalej :-)

2 anka anka | 25. prosince 2009 v 20:53 | Reagovat

ako si moze dakto taky uzastny,nadherny a krasny dom vobec predstavyt...aj ja by som taky chcela... :-D pokracko... :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.