Siedmy darček je Láska? Tá si nevyberá! od Cleirdelune...enjoy :)
Zostala som prekvapene stáť. On však podišiel ku mne. Pomohol mi vytiahnúť malú a vajíčko niesol on. Musela som potrepať hlavou. A potom ešte štipnúť do ruky. Nie, nezdá sa mi to! Naozaj podišiel ku mne a zobral vajíčko s malou. Pozrela som sa po parkovisku. Bol tu aj červený Mercedes a Daniela stála pred školou a hádala sa s Nathanielom. On na rukách držal tiež vajíčko a pred ňou stála modrá taška. Ako som hádala, tak sa určite hádajú, kto tu tašku ponesie...
Edward sa pousmial a vykročil ku škole. Ja som musela potriasť, opäť, hlavou a musela som ho dobehnúť. Rýchlo som kráčala vedľa neho.
"Teba niekto ráno buchol do hlavy??" vyhŕkla som na neho bez rozmýšľania. Usmial sa celkom pekne. Takýto úsmev pre mňa ešte nikdy nevyčaril.
"Nie, prečo?"
"No inak by si okolo mňa iba maximálne znechutene prešiel, ale nie ty si na mňa počkal? A ešte si zobral aj bábo." Nadýchol sa. Zastavil sa v strede kroku. Otočil sa na mňa. Daniela to videla. Škaredo sa na mňa zamračila, ale ja som jej nevenovala pozornosť. Netrápila ma. Za tie roky som sa ju snažila ignorovať. Dosť mi dávala najavo, že je krajšia, ale ja som ju vždy usadila tým, že ja som bohatšia. To nenávidela. Neboli bohatý, to len jej krása , im zarábala. Hlavne tých všetkých frajerov čo mala v posteli! Fuj. Ona si ulovila chalana, potom ho donútila pokupovať veci, ktoré sa jej páčili a potom ho surovo odhodila. Už som iba čakala kedy to spraví s Edwardom. Ale ja som tiež chodila do kníhkupectva a nikdy som ich tam nevidela. Alebo, že by chodili niekam inam? No, možno aj hej. Ale čo ma to zaujíma! Nech si on robí zo svojho života čo chce! Ale musela som si priznať, že ma trápila myšlienka, že by sa on trápil. Bol to taký zvláštny pocit na mojom srdci! Bolo to ako ťažoba. keĎ máte tajomstvo, a chcete ho vyzradiť, no niečo Vám v tom bráni. Presne toto som cítila ja. Daniela sa otočila, nafučane zobrala tašku a vy kráčala ako primadona. A chudák Nathaniel za ňou. On to bude mať teda ťažké.
"Ehm, Bella počúvaš ma??" zamával mi Edward pred očami.
"Prepáč, ale ešte stále rozmýšľam nad zázrakom, čo ťa donútil, mi pomôcť." Edward sa zasmial a prebudil spiacu Kornelku. Vyplula dudlík a zamrnčala. Okamžite som k nej priskočila a dudel jej napravila. Spokojne sa pomrvila. Bundička čo mala na sebe ju musela príjemne ohriať.
"No, prepáč, už ťa počúvam."
"No, vieš moji rodičia ťa stále ospevujú. Ale včera som dostal vyčerpávajúci opis toho čo sa musím naučiť, aby som tomu dieťaťu neublížil, a pri tom mi mama hovorila, že sa to mám naučiť od teba. No a potom mi povedala, že ťa mám počúvať inak mi poberie auto a zablokuje kreditku. Takže budem ťa počúvať, ale nemám ťa rád aj tak, lebo si nudná a panovačna!" zasmial sa. Bože! Kde som asi žila keď som si myslela, že by sme mohli my dvaja spolu vychádzať?? Áno, už viem! Niekde kde on nie. On ma nemá rád! A prečo mi to vlastne vadí? Nemalo by...
Ach, čo je to so mnou. Nemo som na neho hľadela. Kým som ukladala všetko čo mi povedal. A v hlave mi blikalo. Si panovačná! Ja nie som panovačná! Len všetko musí byť podľa mňa! Ale viem ustúpiť! No možno niekedy nie, ale...
"JA nie som panovačná!"
"ale, áno si!"
"Nie, som!"
"Bella, si panovačná!"
"A vieš čo si ty? Ty si ten najväčší blbec, ktorého som kedy videla! Ja sa aspoň snažím niečo dosiahnuť a hlavne osamostatniť! A ty si zase ten najsebeckejší človek, ktorého som kedy videla!"
"vážne?!" priblížil sa ku mne. Skláňal sa nad mojou tvárou. Nosmi sme sa skoro otierali. Zahľadela som sa na jeho pery ako aj on na moje. Aké by bolo pobozkať ho?" bože! Nad čím to premýšľam?! Založila som si ruky na prsiach a čakala. On mi stále hľadel na pery. Jeho smaragdové oči sa mi zavŕtali pod kožu.
"aj tak si panovačná..." zamrmlal keď od mojich pier odtrhol pohľad. Čo to bolo? Čo si o sebe myslí! Urazene som sa vybrala do školy...
***
Angela mala nádherné dievčatko. Anabellu. Mala sedem mesiacov. Mala blonďavé vlásky a modré oči. Bola ako anjelik. Edward odišiel k svojim kamarátom. Všetci jeho kamaráti nemali deti, až Nathaniela. Chudák. Ale nie nebol. Bol tyký istý ako Edward! Namyslený a bohatý. Čičíkal to malé nervózne dieťa. A Daniela? Tá sedela so svojimi kamarátkami už na lavičke. Prišiel k nám pán riaditeľ a začal nás postupne volať.
"Weberová!"
"Swannová!" zakričal na mňa a ja som rýchlo ale opatrne podala malú k Edwardovi a zobrala kľúče od nášho domčeku. Podišla som natešená k Edwardovi. Mama mi povedala, že je to nádherný dom a veľmi útulný. Samozrejme som sa tešila. Ale nie na to, že budem pod jednou strechou aj s Edwardom. S tým tvrdohlavým tupcom, ale aj ja som bola riadne tvrdohlavá. Ukázala som mu kľúče a potom na jeho auto. Pre moje veľké pochopenie pochopil hneď. Nasadol. On vedel kde to je. Je to v severnej časti mesta Newcity a je to vlastne. Veľmi veľa radových zástavb za sebou. Pred tým tam bolo, ani už neviem čo. Ale teraz je tam nákupné stredisko. A aj park pre deti. A je tam hlavne luxusne. Pre mňa to nie je podmienka, keby som mohla tak by som chcela byť ako Angela, tú prijali na štipendium. Nie je bohatá, ale veľmi múdra, niekedy až príliš, ale bola kamarátka.
***
Dom bol nádherný aj nádherné číslo mal 2. moje obľúbené číslo. Bolo hneď druhé. Boli to vlastne zelené domčeky skoro nalepené na sebe. Musela som uznať, že boli prekrásne. Záhrada a okolie, mama s Elizabeth sa naozaj odviazali. Vydržala by som tu oveľa dlhšie. No možno. Edward sa začal hneď rozčuľovať Daniela býva až na druhom konci. Nechcene som sa musela usmiať . v tomto má určite prsty Edwardov otec! Na 100%.
Ale bola som aj nechcene rada. Páčilo sa mi, že je od nej Edward tak ďaleko. Že je pri mne bližšie. Zaujímavé. Kde sa to vo mne berie? Do teraz som ho nemohla ani vystáť a teraz? Bože! Ja sa tu asi zbláznim! Edward podišiel na malú verandu. Ja som držala Kornelku na rukách a Edward držal vajíčko a kabelu. Až na jeho odkašlanie som sa spamätala. Otvorila dvere a čo som videla mi vyrazilo dych. Jedným slovom nádhera...

%20%E2%80%93%20okraj.png)




