
Juuuu, ako posledný článok som sa rozhodla pre Láska? Tá si nevyberá! Kto čaká na iný druh poviedky, napríklad na Lost in the middle, počkajte si do zajtra
Bella
"Mami! Ja sa to snáď nikdy nenaučím!" zhodila som siedmu plienku do koša. Čo môže byť na tom také ťažké?? Vŕtalo mi v hlave! Veď strčím to pod jej zadoček a vytiahnem jednu stranu potom druhú, nakoniec to prilepím tými plienkami! Do kelu. Prečo sa mi to vždy zlepí do jednej neformálnej guče?! To nie je fér! Toto sa môže stať iba mne! Čo je na tom do kelu také ťažké, veď nič! Vidím to dvesto krát v reklame na mojom obľúbenom programe, ale nedokážem si to zapamätať. Nie, nie a ešte raz nie. Najprv predná strana potom druhá! A nakoniec prilepíme!
"Bella, to chce len cvik!" zasmiala sa moja matka a podala mi ďalšiu plienku. Stáli sme pred prebaľovacím pultom. Mama ma učila malú kúpať. To mi išlo. Podoprieť jej chrbátik a jednou rukou ju umývať. Dobre. To som zvládla, ale toto prebaľovanie! Ani za svet. Vždy to dopletiem. Bolo mi už aj teplo. Kúrili sme ohrievačom i radiátormi, a musela som byť iba v tielku a podprsenke. Mama tá sa iba usmievala. Na to, že mala cez štyridsať bola veľmi pekná. Ani len make-up sa jej neroztiekol! Jemne sa usmiala. A poláskala malej nohy. Potom ju pošketlila. Kúpeľňou sa rozoznel Kornelkin smiech...
"Jeden pod zadoček, druhý sem. A páskou preleziem!" spievala som si keď som ju prebaľovala. Musela som si vymyslieť takúto báseň. Inak by mi to nešlo. A naozaj to pomohlo! Za hodinku bola okúpaná a v pyžamku! Zvládla som to! Hurá! Otec sa iba smial vo dverách. Aj on mal dokonca skúsenosti a to väčšie ako mám ja. Tajne som ho podozrievala, že sa hrával s mojimi bábikami, ale nakoniec mi mama povedala, že práve otec prebaľoval mňa. No vtedy boli iné plienky. Môžem iba ďakovať bohu, že neviem aké....
Potriasla som mliekom. Vo fľaške. Otec odmontoval ležaciu časť z kočára a vytvoril tak veľmi pohodlnú postieľku, aspoň na jeden tento deň. Pohladkala som Kornelku po vláskoch, keď hltavo papala mlieko. Mama sedela vedľa mňa a cez rameno sme sa pozerali na Kornelku. Keď dopapala, zdvihla som ju, prehodila si látkovú plienku vez jedno rameno a nechala malú si odgrgnúť.
"Ták, a teraz vlastne musíš počkať kým si odgrgne, ak jej to bude veľmi dlho trvať, tak jej masíruj chrbátik, to pomáha. A nezabúdaj, že ju v noci poriadne pozakrývaj, lebo dieťa sa nedokáže ešte zohriať ako my ľudia." Povedala a položila mi k nočnému stolčeku ďalšiu fľašu s mliekom. Pobozkala malú na čelo. postrapatila jej už učesané vlásky. Strašne ma bavilo jej vytvárať všelijaké účesy. Tak som sa na mamu zamračila. Pomaly som prešla k taške kde boli zatiaľ malej veci. Vytiahla kefu na vlásky a ešte jej pár krát po nich prebehla. Mama sa zachichotala.
"Vidíš Bells, už teraz ju máš rada, verím, že si obmotá okolo prstu aj Edwarda."
"Jasné, ako keby si ho nepoznala."
"No tak dobrú, Bells."
"Ahoj mami, zajtra v kuchyni!" zasmiala som sa malá si odgrgla...
Uložila som ju do je provizórnej postieľky, ale bola moc živá. Takže ju budem musieť nejako unaviť. Prebehlo mi mysľou. Presne tak ako mi to ukazovala mama. Tak som ju opäť zobrala na ruky a podišla snáď ku všetkým poličkám kde som mala všeličo vyvesené, ale nebolo ich veľa a tak som podišla k oknu. Ukazovala som jej všeličo čo sa dalo v noci vidieť. Moc ju fascinoval mesiac. Až vykoľajene na neho pozerala. A potom sa po našej ceste prirútilo auto. Presne som vedela čie...
Na príjazdovej ceste zaparkovalo červený Mercedes. Diana a Edward. Obaja vystúpili z auta. Bola som za oknom a nemala som chuť na tie ich sprosté výlevy lásky, ktorými sa častovali, alebo to ich pichanie jazyka až do krku.
"No vidíš, a tomu blbovi hovorí moja ma inteligentný chlapec." Povedala som Koruške, ktorá si olizovala obe ručičky. Teda nie olizovala, ale snažila si ich napchať do pusy. Musela som sa zasmiať. Vytiahla som jej ich z pusy.
"Si hladná? Nie? Tak poď ideme hajať!" vzrušene som povedala a skočila na posteľ. Uložila ju do jej postieľky na dnes a aj ja som odišla do ríše snov...
Presne o pol ôsmej som sa postavila z postele. Koruška ležala ticho a papala si prsty. Ona ma nezobudila? Boh vie odkedy je hore, a ona ani nezamrnčala! No to je zlaté dieťa! Šupla som sa do sprchy, pozrela von oknom. Bolo pekne. Svietilo slnko. Takže som si obliekla. Slabo modré cigaretové Jeansy, hnedý opasok, ktorý som si opásala dvakrát a ešte obyčajné šede tričko s menším výstrihom a okolo neho čipka. Úplne obyčajné. Cez to si prehodím kabát a môžem ísť. Malej som obliekla ružové pančušky, šedé nohavice. Ružové tričko, šedý sveter a ešte šedo-rúžovú čiapku a šedý kabátik. Bola na zjedenie. Samozrejme som ju aj prebalila. Dala jej na papať. Mama ju ešte skontrolovala. Otec prišiel. Z vonku. Bol mi určite namontovať sedačku.
"Takže Bella, ka sa niečo , nedajbože, stane, čo spravíš ako prvé?"
"Keď bude doma Edward tak sa s ním poradím, ak to veľmi vážne zavolám vás."
"Super, ktoré plienky potrebuješ? Respektíve na akú váhu."
"9-14kg a najlepšie sú tie s jemným povrchom."
"áno, a teraz ak by mala horúčku, čo spravíš?"
"dám jej studený obklad, zavolám do nemocnice a vám a potom ju odveziem ak sa to do troch hodín nezlepší, na pohotovosť."
"Výborne! Teraz si pripravená! A inak dnes nás čakajte! Prídeme sa pozrieť a môžeme ísť s vami aj nakúpiť, ale teraz už bež! A maj sa!" vystŕkali ma z domu. Na rukách som mala Korušku, na jednom ramene jej tašku a na druhom svoju tašku. Mohla som byť ako vianočný stromček. Nasadla sme do auta. Malú pripútala, čo bola tiež včera prednáška. A potom som už fičala do školy, kde na mňa prekvapivo čakal Edward...

%20%E2%80%93%20okraj.png)





ani nevies aku radost si mi spravila - tato poviedka je prekrasna ... jaj taka som zvedava, co sa stane, ako to bude vyzerat, ked budu Bella a Edward sami, ako sa Edward bude starat o malu ... prosim, rychlo dalsiu kapitolku ...