close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Láska? Tá si nevyberá! - 3.kapitola

11. prosince 2009 v 21:30 | L!nduš |  Láska? Tá si nevyberá! (od Clairdelune)
Pridávam vám 3.kapitolu. Ide to nejako rýchlo, nie? Každopádne, dúfam že sa vám bude páčiť. Táto poviedka je úplne geniálna





"Ale to nejde!" vykríkla som. Elizabeth sa na mňa prekvapene pozrela.
"A to prečo?"
"No, lebo kto by súhlasil, aby niekomu požičali dieťa na skoro rok?"
"Nemusíš sa báť, Bella, všetko je vybavené. V pondelok to oznámia aj vám, ale vy to už samozrejme viete, ale robte sa, že vy nič, ok?"
"Ale mama, veď ja s ňou nevydržím!" zakňučal Edward.
"Edward, ste na seba ako psy, takže toto vám len prospeje."
"No, dobre. Takže už o tom viete, ideme, Bella, rozlúč sa. Elizabeth, tie šaty ti operiem a potom ti ich Bella dá, dobre?"
"Ale nemusíš, Renné. Jedny šaty hore dolu." Zasmiala sa Elizabeth aj s mojimi rodičmi no mne do smiechu určite nebolo. Vyšli sme pred ich bránku. Samozrejme, som si s Edwardom stihla vymeniť vražedné pohľady, ktoré jasne vraveli. Ja ťa zaškrtím, za toto môžeš ty!

Ale hrdo som vyšla prvá z ich domu. Elizabeth som pobozkala na líce ako aj Edwarda str. ako som to robila vždy. Elizabeth ma ešte objala a pošepkala.
"Neboj sa Bella, Edward nie je zlý, nebude to také strašné. Hodíme s ním reč. Uvidíš, možno to bude ako pred tým." Ja som odkývala hlavou, na znamenie. Áno ja viem a odišla. Otec sa tam ešte s Edwardom str. rozprával a mama kráčala ticho vedľa mňa. Bezstarostne mi prehodila jednu ruku cez rameno. Naštvane som vydýchla. Čo mi to len spravila! S tým najväčším debilom! Mama sa zasmiala nad mojim zmučeným výrazom.
"Ale no ták Bells, nebude to zlé. Edward je milý chlapec, uvidíš, ešte nebudete chcieť ani odísť."
"Jasné, už sa nemôžem dočkať." Zavrčala som ironicky, zhodila maminu ruku a vbehla nazúrene do domu. Samozrejme som treskla dvermi. Vydupala schodmi do mojej vznešenej izby. Za pár dní to vymením za spoločnú izbu s tým blbom. Bože! Ja s ním v jednej posteli? Dobre, keď sme boli malí a nahí sme sa kúpali, to bolo iné. Ja som mala tri a on tiež. A boli sme ešte veľmi maličkí...

***


Ľahla som si do postele. Umytá, čistá v mojom žirafovom pyžame. Ešte som nakukla von oknom, aby som si pozrela hviezdy. Opäť boli nádherné. Boli vidieť a boli krásne. Vytsrela som sa na posteli. Chcela som spať a na nič nemyslieť, ale nešlo to. Stále mi po rozume bahalo malé dievčatko. Zlatučké s bronzovými vláskami. Také asi trojročné. Hralo sa na pieskovisku, ktoré malo doma. Bolo to domáce prostredie. Potom vrzli dvere. A moja hlava sa vynorila a na to dievčatko zakričala.
"Poď papať!" dievčatko poslušne vyskočilo a rozbehlo sa za mnou. V kuchyni ma objalo a povedalo mi.
"Ale potom sa smiem hrať, mami?" a ani som nevedela kedy a ponorila som sa do ríše snov...

***

Celú nedeľu som sa zapodievala nad tým snom. Čo to bol za sen? To dieťa? Ale to nie je možné! To dieťa vyzeralo na tri roky a také veľké by som si asi z domova nezobrala. Čo ak by sa na mňa uplo a potom by som ho ranila. A na toto nemysleli? Čo sú tie deti hračky? To je strašné. Ale ja budem dobra "matka" aspoň keď to bábätko nikto nechce tak ja ho budem chcieť a ak ten blbec nebude dobrým "Otcom" tak ho zaškrtím. Na 100%! A nebudem s sním robiť srandičky! Budeme musieť byť zodpovedný. Ja mám svoj život zodpovedná, ale on bude musieť pribrzdiť. A to ho aj donútim. Ani neviem ako som sa učila, ako som si písala úlohy, ako som išla spať. Ale viem, že ráno som sa zobudila. Pevne rozhodnutá. Budem sa o to dieťa starať. Nesmiem dovoliť, že keď ho jeho vlastná matka, ktorého odvrhla. Ja mu ju aspoň kúsok nahradím. Ja mám rodičov, ktorí ma milujú. A prečo by také bezbranné a nevinné dieťa malo trpieť? Nie! To nedovolím. Obliekla som si moje obľúbený štýl. A to bolo biele tričko, na to šedú košeľu, bielo čiernu arafatku, čierne legíny a šedé conversky. Ráno som zjedla iba musli tyčinku a naskočila do môjho miláčika a odišla do školy. Ale samozrejme som sa na ceste stretla s Edwardom. Jeho čierne BMW ma stále predbiehalo. Ale nie preto, že sa mi môj miláčik páčil, ale aj niečo mal pod kapotou. Preradila na šestku, šlápla na plyn a predbehla ho. Moje auto bolo maličké a preto sa prešmyklo kade mohlo. Zato jeho športové auto muselo pomalšie kľučkovať. Keď sme dorazili na školské parkovisko. Samozrejme sa musela Edward predviesť a tak spravil perfektné hodiny. Zaparkovala som na jeho miesto. Z trucu. Nech má chlapec. Hodil na mňa zúrivý pohľad ale potom to zaparkoval vedľa svojej milovanej Daniely. Ja som neriešila ich vzťah ale pripojila sa k Angele a išla do triedy. Keď sa z reproduktorov ozvalo.
"Prosím, aby záverečný ročník, prišiel do telocvične, ďakujem." Ach, skoro som zabudla. Moje rozhodnutie. Angela prekvapená sa ma spýtala.
"Vieš o tom niečo?"
"Bohužiaľ, áno."
"Čo?"
"Uvidíš:" zašepkala a už som si sadala...
Hneď ako sa ozval zvuk profesora a riaditeľa som prestala počúvať.
Videla som ten šok v Angeliných očiach. Ten des v očiach ostatných dievčat. Ja som sa iba usmiala.
"Takže! Bude to trvať rok! Vaši rodičia to zaplatili. Táák a teraz vyberieme dvojice!" siahol do vrecka. Všetci sa rozhovorili. Ale aj som videla ako niečo vymenil.
"Prvou dvojicou je...Daniela a Nathaniel! Gratulujem." Videla som ako sa Edward zamračil a objal Danielu ešte silnejšie. Bodlo ma pri srdci. Prečo? A opäť som nepočúvala. Až bzukot, čo neskôr boli hlasy som začala počúvať.
"Táák a posledná dvojica je....Isabella Swanová a Edward Masen! Gratuľujem!" sladko sa na nás usmial. Ani som nechcela vedieť tú astronimickú čiastku, ktorú dali moji rodičia aby sme boli spolu, alebo koľko dali aj jeho.
"Táák, a teraz sme rozdelení. Teraz pôjdete domov. Vaši rodičia už majú inštrukcie. A nezabúdajte ak sa tomu dieťaťu niečo stane nesiete zodpovednosť a prepadnete! Takže, budete stále kontrolovaný a to už je všetko. Takže začíname od stredy! Zajtra ráno prídete aj s dieťaťom a my Vám dáme kľúče od nových domovov a potom sa môžete nasťahovať. Takže pozdravujte!" zasmial sa sladko a všetci sa vyvalili von. Celý čas sa potom o ničom inom nehovorilo, iba o naše koncoročne práci. Ale ja som mala iné starosti. Vrhať na Edwarda nenávistné pohľady...

***

Naštvane som rozrazila dvere. Ani som sa nepredbiehala s Edwardom. Lebo šlapol na plyn dosť poriadne a ja som naozaj nechcela riskovať. Mama s otcom boli doma. Už ma čakali. Dovalila som sa do kuchyne. Zhodila tašku do kúta a sadla si k nim. Mama po chvíľke ticha prehovorila.
"Tak, ako?"
"Sme rozdelení." Bez záujmu som povedala.
"Dobre, takže teraz ideme do jedného detského domova v Seatlli a tam si spolu s Edwardom vyberiete."
"Vyberiem, čo?"
"Dieťa."
"Aha, ako hračku, nie?"
"Bells, miláčik, nebude to také zlé."
"Mami, ale to sú malé deti!"
"Veď práve to! Ty si zodpovedná a dokážeš naozaj milovať! Teraz by boli v detskom domove, ale takto rok zažijú určite rodinné prostredie! Ty tomu dieťaťu to prostredie vytvoríš!"
"Mami!"
"Dosť, Bella!" prehovoril otec a ozval sa zvonček...
A skoro ma prekotilo keď som videla kto došiel. ale čo som mohla čakať, že? Edward sa zákerne usmial a došiel priamo ku mne. Ako aj Elizabeth s Edwardom str. s tými som sa privítala ako vždy a potom sme už utekali do auta, aby sme si stihli požičať naše budúce dieťa...
Edward si sadol ku mne dozadu. Jemne sa naklonil k môjmu uchu a doň opäť zavrnel.
"Isabella Swanová, urobím ti z tej práce peklo!" no nemienila som to nechať tak. Ruku som mu dala na stehno poriadne vysoko a stlačila prsty. Trafila som presne! Priamo jeho slabinu. Skrčil sa a zakňučal. Moja mama a Elizabeth si práve sadali dopredu. Ešte som sa však stihla nahnúť k jeho uchu a tiež mu doň zapriasť.
"Nezabúdaj, že to ja budem viesť našu domácnosť, aby ti niečo náhodou nestalo. Napríklad kyanid v jedle?" a sladko som sa naň usmiala...


Clair...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 LiL_Bella LiL_Bella | 12. prosince 2009 v 11:07 | Reagovat

jednoducho SKVElĚ!!! Rýchlo ďalšiu kapču :-)

2 Angel Angel | 12. prosince 2009 v 20:10 | Reagovat

wau perfektne, keby dieliky pribudali takto rychlo, len by som sa potesila, je to fakt moc napinave ... prosim rychlo pokracko

3 anka anka | 12. prosince 2009 v 21:18 | Reagovat

bombové...a ten koniec nemal chybu... :D  :D  :D  velmi sa teším na pokračko... :-D  :-D  :-D

4 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 12. prosince 2009 v 21:56 | Reagovat

úplne super..teším sa na další,som zvedavá koho si vyberú ;-)  :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.