Láska? Tá si nevyberá! - 10.kapitola

31. prosince 2009 v 18:00 | L!nduš |  Láska? Tá si nevyberá! (od Clairdelune)
Ďakujem za opýtanie, Angel. Si moje zlatíčko :) Tak vám teda dávam ďalšiu kapitolu Lásky ... Enjoy :)





Ešte stále zo smiechom som nastupovala do auta. Bol taký vtipný! Teraz keď bude strážiť malú! Bože! To dopadne! Dúfam, že nevyletí dom do vzduchu. Nie, to by nespravil, snáď dokáže opatrovať jedno bezbranné dieťa na hodinu?! Určite, nie je taký neschopný! Alebo? Neviem o ňom mám svoju mienku a teda vysoká nie je. Na bode mrazu je, ak by som to mala presnejšie určiť. Ale keď moja mama ho ospevuje ako najmúdrejšieho chlapca na svete? A on nie je najmúdrejší na svete, ale moju drahú pani matku, nikto o opaku nepresvedčí. Aj otec, ktorý berie veci realisticky, má o ňom vysokú mienku! To som tu jediná rozumná osoba ja?! Možno. Pustila som si novú pesničku od PCD Hush hush a spievala na celé auto. Letela som po diaľnici, nedbala na dopravné predpisy. Takáto jazda bola oslobodzujúca. Musela som si ju užívať. Oblúkom som zaparkovala na príjazdovej ceste. Mama ma už čakala vonku.
"Och, miláčik, prišla si si pre veci?"
"Áno, mami."
"Super, tak poď už som Ti nachystala kufre."
"Ďakujem, mami, a ako sa má ocko a kde vlastne je?"
"V práci, drahá, ja som ostala doma, aby si si mohla pobaliť veci, a inak volalo ti to zlé chlapčisko." Zamrmlala mama. Skoro som zaskučala keď mi to povedala. Jacob. On bol v tom, že spolu chodíme, ale ja som mu ani za nič nemohla vysvetliť, že medzi nami nič nebude. Ale on nechápal, alebo lepšie povedané nechcel chápať. Stále mi volala, chodil za mnou. A ja som ho iba ranila, vždy som mu povedala, len to aby ma nechal na pokoji a snežila som sa ho nezraniť, ale on na mňa dosť často používal psychológiu. Mala som ho rada, ale nie tak ako on mňa. A navyše naši by ma zabili ak by som jeho vybrala. Nebol zo zlej rodiny, ale jeho otec sa snažil konkurovať môjmu a Edwardovému otcovi. Čo sa mu nedarilo vo svete, ale vo svojej oblasti hej. No aj tak nebol lepší. A mama ho nemala rada, lebo bol už veľmi nevychovaný. Chodil za mnou aj v noci, a koho by to nenaštvalo keby vám ráno o druhej niekto zvonil že??
"A čo si mu povedala?"
"Že nie si doma, nech ti dá pokoj, ale vieš ako ma počúva." Povzdychla si.
"No kde mám tie kufre??" povedala som po chvíľke nepríjemné ticha.
"V izbe, zlatko."

Mala som štyri kufre oblečenia a jeden kufor topánok a tri škatule s osobnými vecami, ako sú knihy, zošity, učebnice, nejaké fotky, doklady a iné blbosti. Naložila som to horko ťažko do môjho malého kufra. Krabice som musela uložiť na zadné sedadlá. Rozlúčila som sa s matkou, aj keď mi sľúbila, že ma príde pozrieť. Opäť fičala do diaľnici. Bola som preč presne hodinu a pol. No to som zvedavá ako to vyzerá doma. Čo som to povedala? Doma? To nie je môj domov? Ale je taký útulný! A čaká ma tam moja nová..............rodina. musela som si priznať, že slovo rodina sa mi páčilo. Aj Edward sa mi v mojej rodine páčil, jeho miesto otca a manžela. Bože! Čo to tu trepem! Žiadna rodina! Projekt do školy! Radšej som prestala premýšľať. Za prvé už som parkovala a za druhé, neprospievalo mi to na moju psychiku.

Dovliekla som si svoje kufre do chodby. A počula som nejaké buchanie z kuchyne. Opatrne som kráčala tým smerom. Nakukla som cez zárubňu. A keď som sa pozrela tak som si myslela, že asi ma hodí od smiechu o zem. Edward stál pri kuchynskej linke mne otočený chrbtom a malá Kornelka sedela an kuchynskej linke a pozerala sa na Edward. Veľkými hnedými očami.
"Posledný krát sa ťa pýtam! Kde máš mlieko! Ja viem, že máš ešte jedno!" povedal a ja som sa smiala potichu. Toto som si nemohla nechať ujsť.
"Neštvi ma!" Kornelka sa na neho pozrela a začala sa naťahovať za jeho kombíkami od košele.
"Nechaj to! Nie!" Kornelka začala vydávať čudné zvuky. A potom sa tie zvuky premiestnili do plienky. Určite som vedela čo teraz práve spravila! Edward celý strnul.
"To si mi nespravila!" zakňučal na ňu a Kornelka sa rozosmiala svojim detským hláskom. Malými dlaňami buchla o kuchynsku linku a opäť naložila do plienky. Mala takú napuchnutú tváričku.
"Bože! Čo budem robiť!" už som to nevydržala a naplno som sa rozomiala.
Edward sa na mňa najprv prekvapene a potom naštvane pozrel.
"Toto si vypiješ!" zasyčal, ale ja už som malú prebaľovala.
"Fajn, takže po
ďme nakupovať!" vykríkla som a ťahala malú do auta. Edward si sadol za volant.
"Ty si myslíš, že ťa nechám šoférovať moje auto?"
"Samozrejme." Sladko sa na mňa usmial. Fajn, ja budem s malou vzadu, ale toto mu vrátim.

Edward vytiahol z môjho milášika skoro 200 km/h musela som ho kroti aby spomalil.
Pred obchodom som zobrala vozík a aj s Edwardom sme spoločne prekročili prach dverí. Ja som sa hneď rozbehla do oddelenia drogérie a detských vecí.(Niečo ako Tesco)
"Edward, ty môžeš ísť po mäso, zeleninu a ja ostatok, dobre?"
"Fajn, stretneme sa pri pokladni číslo 8. o hodinu?" povedal.
"Dobre, o hodinu." Zakývala som a už ma nebolo. Utekala som aj s Vozíkom a aj s Kornelkou. Toľko sa nasmiala. A samozrejme ma nezabudla ťahať za vlasy. Prišla som k oddeleniu detských veci. A začala som hádzať do košíka. Vytiahla som si papierik kde mi mama napísala veľkosť pre Kornelku. Fajn 70cm. Fajn. Bodička krátky rukáv, dlhý. Tričká. S kvetinkami, rúžové, fialové červené. Šatôčky. Každé som jej ukázala. Moc ju nezaujímali šaty, ale hypnotizovala detské koláčiky. Musela som sa zasmiať. Podala som jej ich. Ani ich ešte nemala otvorené a začala žužlať krabicu. Musela som sa zasmiať.
"Bell?" ozvalo sa za mojim chrbtom a ja som stuhla. Bol to Jacob.
"Jacob?"
"Och, Bella, zlatko volal som ti." Povedal mi vyčítavo a už sa chcel na mňa nalepiť. A chcel ma i pobozkať. No ja som si uvedomila jednu vec. Ja nechcem jeho bozkávať ja chcem iné pery bozkávať. Nebolo ťažké zistiť, ktoré pery chce môj chorý mozog bozkávať.
<!--//--><![CDATA[//><!-- var pp_gemius_identifier = new String('zPblFGtzyaQ9WqtbMJigPeTS31kdP3tABsfndjE4k5v.87'); //--><!]]>
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Angel Angel | 31. prosince 2009 v 18:08 | Reagovat

parada, ani nevies ako sa tesim ze si dala este jednu kapitolku LTSN :D ... nemohla som si pomoct, ale pri tom, ako sa Edward snazi zistit od Kor kde ma mlieko - musela som sa smiat :D zabavna predstava ... ale ten koniec ??? dokelu, to si budem obhryzat nechty teda riadne  :-x  ;-)

2 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 31. prosince 2009 v 20:25 | Reagovat

skvelé..moc sa teším na pokračovanie ;-)  :-D

3 anka anka | 2. ledna 2010 v 15:39 | Reagovat

... :-D  :-D  :-D uzastne...mocenko sa tesim na dalsie...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.