
Som strašne rada že sa vám prolog k novej poviedke "Láska? Tá si nevyberá!" páči. Preto tu máte, aj vďaka vašej dnešnej podpore (ďakujem) ďalšiu kapitolu.
Láska? Tá si nevyberá!
1.kapitola
Pohľad: Niekoho kto nahliada do deja
Ach, to je strašné! Kde sú tie časy. Kde? Ten krásny čas? Keď bronzovlasý chlapček nedal dopustiť na malé dievčatko, ktoré bolo od neho skoro o dva mesiace mladšie. Nádherné dva vrkoče, čo mala zapletené a červeno-biele šaty s bodkami. A plakalo. Chlapček pohrýzol chlapca čo robil jeho najlepšej kamarátke zle. Nedal na svoju najlepšiu kamarátku dopustiť. Niky! Teda až teraz. A ona? Nedala dopustiť na svojho najlepšieho kamaráta. Odháňala od neho dievčatá aby ho mala iba pre seba. Bola lakomá a sebecká, ale iba na neho. Nikomu ho nechcela požičať. Ešte ani neotvorila očká a už mrmlala jeho meno. Ešte ju mamička ani neučesala a už poskakovala po kúpeľni aby mohla ísť za svojím Edwardom. Tak ho volala. Bol to jej Edward. Iba jej. Ale aj ona bola iba jeho. Iba jeho Isabella. Iba jeho Bellinka. Bola vidieť nádherná láska dvoch detí. Aj keď oni ešte ani poriadne nevedeli čo je to láska. Vždy sa pobozkali na líčko a išli sa spolu hrať.
Ach, to boli také krásne časy...
No ich vzťah sa za nejaký čas začal meniť. Dorástli. Obaja. Edward už nemal iba Isabellu. Pozeral aj po iných sukniach. A to nebolo pre Bellu príjemné, že jej Edward bol aj s inými dievčatami. Nepáčilo sa jej to. Ale Edward mal aj iných kamarátov. Tí mu ,bohužiaľ, ukázali ako žiť. Naučili ho žiť život taký akým žije dodnes. A Bella? Nikdy už na iného chlapca ani nepomyslela. Mala ho stále pred očami. Ich rodičia chceli aby boli spolu, aj Bella, ale Edward ten akosi nie. Bellu bral ako mladšiu sestru, ktorú musí mať na krku. A tak keď už to bolo Belle trapné. Začala sa mu vyhýbať a v kútiku duše vedela, že ho nikdy neprestane mať rada, ale....
A čas utekal. Utekal ako piesok pomedzi dlane. Utekal a už sa nedal vrátiť späť. Nikdy. Pre niekoho bohužiaľ pre niekoho vďaka bohu. A tak plynul a plynul a plynul...
A Bella s Edwardom rástli a rástli a rástli... a začali sa nenávidieť. Bella preto, lebo Edwarda mala spočiatku rada, ale potom už nie. Neznášala to jeho arogantné správanie. Ten jeho výstup. To ako sa správa v škole. To ako jeho povesť na škole. Jeho lajdáctvo. Nenávidela ho až tak moc, že si neuvedomila, že ho miluje, ale na to ešte neprišla...
Ale Edward na tom nebol o nič lepšie. Nenávidel Bellu za jej učenlivosť, za jej dobrotu, za jej krásu. Chtiac nechtiac si musel priznať, že bola vážne nádherná, ale to už videl jej pohľad, ktorý ho prepaľoval nenávisťou. A aj za to ako mu otec aj mama dennodenne pílili uši o tom aká je Isabella krásna, múdra, z akej je dobrej rodiny. No vadilo mu, že jedinú ešte nemal. Zvykol si na to, že má každú sukňu. Len Bella mu chýbala do zbierky. Ako tomu hovoril. Ale ona bola taká kamenná. Ale mala tak anjelskú tvár a pokožku a opäť chtiac nechtiac si musela uvedomiť, že je niečo iné ako tie pipky v škole. A to ešte nevedel, že ich detská láska bude mať následky...
A zase čas letel a letel a letel. Obaja naši hlavný hrdinovia dospelí k úplnej nenávisti, ktorá zachádzala až do gigantických výšok...
Bella
Prebrala som sa na hluk motora. Hneď mi bola jasné aký debil toto má na svedomí. Odlepila som úplne viečka od seba a zdvihla sa zo svojej honosnej postele. Nazúrene som odostrela závesy. A mala som pravdu. Bol to ten môj "úžasný" sused. Edward. Ach, ako som ho nenávidela! Taký debil, to bol, že to nebolo možné. Nechápem ako som sa s ním mohla v detstve hrávať. Pche! Nazúrene som sa obula. Naši neboli , samozrejme" doma. Boli na večierku s rodičmi toho debila. Jeho rodičia boli úplne iný ako on. Tupec. Takého vola som v živote nevidela! Nikdy! A rodičia nás strašne chcú vidieť spolu, ani cez moju mŕtvolu! Ako sa nad ním moja máti rozplýva! Pche! To ho nevidela v škole. Žiadnu sukňu nenechá na pokoji. Blbec. Nahodila som na seba župan a išla dole. Poriadne mu to vytmavím! Ako sme sa my dvaja za posledné dva roky hádali, tak to ešte nikdy nikto nevidel! A ako sme si robili napriek! Či v škole, alebo doma, alebo v meste! Koľko krát sme si oškreli autá, lebo sme sa preháňali na diaľnici a ani jeden nechcel uhnúť. To sme sa potom museli jeden druhému ospravedlniť. Ja som to aspoň myslela úprimne. Ale ten tupec nie. Blbec. Dupala som schody. Naša slúžka slečna Devonshere sa na mňa spýtavo pozrela.
"Slečna Devonshere, idem toho debila spacifikovať, spravíte mi prosím, raňajky?"
"Áno, slečna."
Moja tmavomodrá košieľka sa zachvela prievanom ako som otvorila dvere. Edward na mňa posmešne pozrel a to auto ešte viac vytúroval. Strašne to hrčalo. Schválne som si dala lodičky s tvrdou špičkou. Došla som úplne k nemu a kopla mu do rádia, ktoré hučalo a ešte mu aj stúpila na nohu. Dosť to muselo bolieť, ale ja som sa chcela vyspať! Okamžite zareagoval. Odskočil spod auta a zúrivo na mňa hľadel. Potom ma nechutne prezrel pohľadom a zapískal. Ako to robil pri tých svojich devkách.
"Ejha, Bellinka nám mala búrlivú noc, a mňa nezavolala, to by som sa mal uraziť." Zavrtel hlavou a ja som vybuchla. Jedným chmatom som mu vzala kľúče a chcela odísť. Za mnou bolo už iba vytúžené ticho. No to netrvalo dlho. Edward ma schmatol za lakeť a otočil čelom k sebe. Načiahol sa za kľúčmi. Zdvihla som ruku aby ich nedočiahol. No aj tak bol rýchlejší. Zobral mi tie kľúče a išiel k tomu prekliatému autu. Do kelu čo teraz?! Nič ma nenapadalo. Iba jediné. Včera som sa skoro do štvrtej ráno učila a teraz sa chcem iba vyspať. Viem, že keby som ho pekne poprosila, tak by mi spravil naschvál. Tak keď nie podobrotky tak s pozície sily. Vytiahla som svoju jednu topánku a hodila do hlavy. Športy mi nikdy nešli, ale teraz som trafila. Strnul. Podobal sa na kameň. Posmešne som k nemu prišla a chcela mu vytiahnuť tie kľúče, ale on mi podrazil nohy a ja som mu spadla do náruče. Hneď som vedela kam zamieril. K bazénu. Kopala som ho, škriabala. No nič držal ma pevne. Ale mala som opäť diabolský plán. Ako ma tam chcel hodiť tak som ho chytila za jednu stranu trička a on spadol so mnou. Bola som úplne namočená a tá saténová košieľka sa na mňa lepila. Na nič som nečakala a rýchle vyskočila z bazénu. Schmatla som kľúče a chcela utiecť, ale Edward mi zatarasil dvere k úniku a ja som musela utiecť iba do domu, lebo jeho pohľad nebol pekný. Utiekla som do kuchyne kde som sa chcela utierkou aspoň trošku osušiť. A potom buchli dvere. Tak som sa zľakla až som si skoro cvrkla a handrou som švihla tak som zhodila nejakú vázu. No nejak to Elizabeth budem musieť vysvetliť. A on to dodupal ku kuchyni. Hneď sa rozbehol ku mne. Ale šmykol sa na tých črepinách, keďže v kuchyni majú extrémne šmykľavo a zhodil koláč rovno na seba. Začala som sa smiať, ale on sa okamžite postavil a hodil skoro celý kus aj na mňa. To ma naštvalo! Moja obľúbená košieľka! Stála som pri dverách k chladničke a natlačená na stene. Tak som ju otvorila a prvé čo som schmatla som po ňom hodila. Boli to vajíčka. A takto to dopadlo. O desať minút sme boli ohádzaní všeličím. Ale on to odniesol najviac. Mne začala byť zima. A potom buchli vchodové dvere. Znova. Edward vykukol zo svojho krytu ako aj ja. Pohľad nám padol na našich rodičov, ktorý vyzerali ako ani nechcem vedieť či sa dá ten pohľad opísať. Nie asi nie. Aj rozzúrený býk by sa mohol rovnať s milým mackom. Toto sme už vážne prehnali...
Vaša Clair, prosím o komentíky...

%20%E2%80%93%20okraj.png)





perfektne ... hoci teraz by som najradsej Edwardovi aj ja jednu poriadnu treskla
... suknickar jeden ... som zvedava, ci ich rodicia potrestaju ... dalsie prosim 