close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Voice of my life - 23. Juliet

20. listopadu 2009 v 21:15 | L!nduš |  Voice of my life( hlas môjho života) by L!nduš
Ja viem že som sľúbila že napíšem kapitolu podľa vašich koentárov ale v tomto prípade som to nemohla uskutočniť. Jeden a pol týždňová choroba sa v škole prejaví, musela som to doháňať. V poslednom čase sa ospravedlňujem nejako často...hups :(. Kde to skončilo? Ahá, Gracen ukazuje Belle príbeh ich sestry. Čo sa Bella dozvie?




23. Juliet


" Ehm...Grace?" začala som opatrne a ostražito sledovala budovu pred sebou. Vlastne...skôr budovy. Obrovské, staré sídlo ,ktoré sa predo mnou honosne týčilo vyzeralo ako priam vystrihnuté z hororu.
Kamene, z ktorého bolo postavené vyzerali vyblednuto, neudržiavane. Okolo brány a v puklinách medzi kameňmi rástli mohutné rastliny, ktoré svojími zelenými chapadlami oblapili všetko čo sa dalo. Sem-tam sa zo štrkovej cesty týčil húf zelenkavej trávy. Akoby tu nikto nebol pár storočí.
" Myslím že si sa v tom sekla" snažila som sa o ľahostajný tón ale v duchu som šalela.
" Neboj sa, skúšam novú metódu" upokojovala ma.
" Čože?!" zvolala som hystericky " nebudem ti robiť pokusného králika" protestovala som. Odhalila rad bielych zúbkov a zachichotala sa. Strelila som pohľadom k budove, keď som zaznamenala pohyb. Primrzla som. Parazitujúce rastliny ustupovali, cesta bola bez jediného chumáča zelene, kríky boli zarovnané do rôznych tvarov. Fontána so strašidelnými bola znovu v prevádzke a blyšťavý mramor bil do očí. Všetko sa rozvietilo a pred fontánou zastal koč.
"Aspoň že tak" zašomrala som. Laškovne zdvihla jedno obočie a zaškerila sa.
" Poď" čapla ma za ruku.
"To je nádhera" ozvalo sa z koča. Z neho vystúpila samozrejme Juliet. Jej vlasy boli spletené a na hlave tvorili zložitý účes. Hnedo-červené šaty s vyšívaným korzetom sa jej zhupli keď vystúpila z koča

Julietine šaty


S Gracen sme zastali na širokom schodisku a sledovali ako Juliet objala blonďáka, ktorý stál vedľa nás...bolo zvláštne že nás nevidel.
" Stratila som sa v tom" zašepkala som ku Gracen.
" Juliet a Christopher sa stali veľmi dobrými priateľmi. Julietina mama zomrela na zápal pľúc, keď boli malé a ako si sa dozvedela od Violet., ich otca niekto zavraždil. Bol to Aro...to si si mohla domyslieť. Violet a Juliet sú potomkami najsilnejšej a najstaršej upírky. Ona premenila aj mňa vlastne to bola Juliet..." polemizovala a ja som na ňu viac a viac civela ako na ducha. Kmitala očami po rysoch mojej tváre a hľadala začiatok nejakej reakcie.
Bezúspešne.
Nakoniec to vzdala a položila mi svoju snehobielu rúčku na rameno.
" Si zmätená" poznamenala.
" Bez teba by som to nezistila" odpovedala som sarkasticky.
" Nevadí...vráťme sa k príbehu"
" A kde sme to skončili?" prešla som si po zátylku. Prevrátila oči.
" Do detailov zachádzať nebudem...Juliet mi to zakázala. Postupom času...sa všetko menilo. Ich láska bola čoraz viditeľnejšia až ju Chris požiadal o ruku"
" To mu už hovoríš Chris?" spýtala som sa posmešne.
" Bola by som rada keby si ma neprerušovala" odula spodnú peru.
" Takže...svadba bola veľkolepá..jeho rodina mala totiž veľký majetok. Juliet dala svoj podiel na bohatstve ich rodičov Violet, ktorá bez stopy zmizla. Vedela že žije len z listov, ktoré jej raz za čas poslala. Spolu odišli do Francúzska, kde mala jeho rodina sídlo blízko Paríža.
" V roku 1773 sa začala šíriť choroba...Chris sa o svoju ženu začal strachovať. Predsa bola človek bolo pre ňu nebezpečné naďalej mať služobníctvo. Tiež tu bola otázka kedy si na ňom všimne pár...zvláštnych vecí a dokedy budú môcť byť spolu" urobila rukou polmesiac a tam kde jej ruka preťala vzduch sa vytvorila akoby trhlina, ktorá sa stále zväčšovala ako bublina zo žuvačky až nás pohltila a ja osm otvorila oči.
Stáli sme na inom mieste. Podľa zariadenia som to odhadla na knižnicu. Juliet sedela na jednom z dvoch kresiel a medzi kolenami mala položenú rozčítanú knihu.
" Priniesol som čaj" usmial sa odo dverí Christopher. A položil tácku na stolík.
" Kde je Amélia?" opýtala sa zmätene.
" Jej syn ochorel...povedal som jej že bude lepšie keď sa o neho bude starať...je dôležitejšie sa starať o neho ako o nás" Pokrčil ramenami.
" Si veľkorysý" šepla láskyplne a odložila knihu.
" To nie je veľkorysosť...ale starosť. Myslím že si vystačíme aj bez nej..." stíchol, keď videl že má Juliet zatvorené oči. Stihla som len raz žmurknúť a už s ňou triasol.
" Bola by zomrela na otravu krvi...premenil ju" Obloha sčernela...miestnosť zaplavilo svetlo zo sviečok.

Ležala nehybne v kresle, on pri nej kľačal. Otvorila červené oči a ja som sa preľakla. Jej oči boli...ako krv, tmavé ale napriek tomu hlboké.
" Jul?" šepol do ticha. Dezorientovane prechádzala pohľadom po jeho tvári...ako keby ho v živote predtým nevidela.
" Chris?" Až teraz som mala pocit že túto osobu naozaj poznám. Jej hlas znel hlboko, no pripomínal mi jemné zvuky zvonkohry.
" Nebudem ťa zaťažovať tým aká veľká hádka z toho vznikla a koľko rokov neboli spolu. Ale...dokázala by si podľahnúť tomu koho miluješ?" Žmurkla na mňa. Preto som si nebola istá či je to rečnícka otázka alebo to bolo naozaj určené mne.
" A ďalej?"
" Roky ubiehali a ich vzťah bol lepší a lepší. Postupne bolo Julietino sebaovládanie dokonalé, no občas chcela aj pôžitok. Ale nevadilo to. Určite by si pochopila...aké je to ťažké. Akoby si mala pred sebou pohár...coly" uchechtla sa " a musela si piť vodu" Otriasla som sa. Voda nemala žiadnu chuť.
Písal sa rok 1789 a vo Francúzsku bola kríza. Hlad a sucho sa prehnali cez krajinu...pre obyčajných ľudí to bola katastrofa. Vieš niečo o histórii Európy?" povedala a všetko sa vyjasnilo.
" Nedeľný deň sa schyľoval ku koncu. Obloha blízko Parížom svietila svitom. Omamujúca vôňa jazmínu a perzského orgovánu zo záhrady sa miešali s horkým zápachom Seiny. Nech bol večer akýkoľvek lákavý, ulice boli vyľudnené. Písal sa 3. máj 1789. Všetci sa hnali do Versailles. Chceli byť svedkom veľkej chvíle keď kráľ Ľudovít XVI. A jeho manželka Mária Antoinetta (čítaj Antoaneta - dcéra Márie Terézie) v sprievode dvoranov a poslancov krajiny slávnostne otvoria slávnostným sprievodom zasadanie generálnych stavov. Aspoň také sú Julietine spomienky" rozprávala, keď sme sa ocitli v záhrade plnej kvetou a najrôznejších krás. Juliet sedela na mramorovej lavičke, v ruke držala plátno a vyšívala. Christopher stál za lavičkou a pusinkoval jej krk.
" A vari si nenásytný" zachichotala sa, keď jej perami prešiel po uchu.
" Moja žena si večer zašla na lov...čo mal jej manžel robiť?"
" Ó chudáčik, musel si trpieť"
" prirodzene"
" Potrebovala som popremýšľať...a zistila som...vieš že ťa veľmi milujem?"
" A vieš že aj ja teba?"
V jednej sekunde si prejavovali lásku a v druhej stáli v bojovnej pozícii.
" Sú traja" zavetril. Mal pravdu, z hustého lesa vyšli tri osoby zahalené v plášti. Jedna išla vpredu, ďalšie dve z každej strany za ňou.
" A prečo som musela ísť aj ja?!" trucoval jemnučký, detský hlások, ktorý vychádzal z najmenšej osoby. Z hlavy jej spadla kapucňa. Bolo to útle dievčatko, jemné, biele vlásky jej vialy v jemnom vetríku. Jediné čo na nej nebolo anjelské boli jej oči. Démonické, krvavo červené oči si Juliet a jej manžela prezerali bez záujmu, znudene ako malé dieťa ktoré muselo ísť na nejakú udalosť miesto parkoviska.
" Bol to Arov príkaz" Umlčal ju melodický, chladný hlas. Juliet sa ku Chrisovi viac pritisla. A ja by som to urobila byť na jej mieste. Povedal to "človek" vpredu. Ten čo stál vedľa dievčatka prešiel pár krokov dopredu aby stál pred obidvomi. Dal si dolu kapucňu. Oprava, dala.
" Ahoj, Michelle" pozdravila ju sladkým hlasom. Pozdravená vypúlila oči.
" Violet?" zhíkla.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Angel Angel | 20. listopadu 2009 v 22:14 | Reagovat

wau wau ... rychlo dalsie, ja uz z teba nemozem ... toto bol prilis dlhy abstak - fakt krasne napisana kapitolka

2 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 21. listopadu 2009 v 12:33 | Reagovat

pekné,už sa neviem dočkať dalšieho :-)

3 anka anka | 21. listopadu 2009 v 15:42 | Reagovat

aaaaaaaaa...perfektne...prosim nech je dalsia kapca co najrychlejsie... :-D  :-D  :-D

4 Kačka Kačka | 26. listopadu 2009 v 22:54 | Reagovat

Kedy už bude Edward s Bellou? a budú spolu?? rýchlo ďalší diel!
:-D  8-)  8-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.