
Úvaha na koniec dňa
26. listopadu 2009 v 21:47 | L!nduš
Komentáře
Ďakujem :) :) toľko chváli si ani nezaslúžim. :)
Jasné že je ťažké neplakať za tými čo umreli, lebo je proste strašné keď si uvedomíš koľko si s nimi zažila a že oni tu už proste niesú a nikdy už ich v tomto živote neuvidíš...To je veľmi smutné a naozaj sa nedá neplakať.A táto úvaha bola písaná v hlbokej depresii a tak som len tak nad tým začala uvažovať že tieto pozemské trápenia oni už nemajú že musia sa mať lepšie :) :)
zivot je ma dve strany, dobru a zlu, tak ako minca - nedaju sa od seba oddelit. ci uz veris na zivot po smrti alebo nie, stale tu zostava fakt, ze clovek, na ktorom ti zalezalo tu uz nie je, ze uz nikdy sa s nim nebudes moc porozpravat, povedat mu prepac alebo mam ta rad ... myslim, ze preto vsetci placu a su smutni ked zomrie niekto blizky ... zial nechovame sa k svojim znamym vzdy milo, casto na seba nakricime a povieme si veci, ktore ani tak nemyslime ... ale zivot je tak kratky a tak nevyspitatelny ... ked sa na zivot pozeras ako na to najhorsie, tak je to dost ... frustrujuce ... mne sa velmi paci citat - Daj kazdemu dnu sancu byt najkrajsim v tvojom zivote...
velmi dobra myslienka...a len malo kto si ju uvedomuje...ale ako spimina Angel vsetko ma svoje pre a proti...no ale je vidiet ze zo smrti strach nemas...a ako povedal raz niekto slavny "smrti sa najmenej boja ti,ktorich zivot stoji za najviac..." osobne ta sice nepoznam ale predpokladam ze si clovek ktory patry do skupiny vynimocnych... ![]()
Podľa mňa ľudia plačú preto, lebo, ako správne poznamenala Angel, už nikdy (ak samozrejme neexistuje nejaká taká posmrtná schôdza)sa s tým človekom nebudeme môcť porozprávať, povedať mu čo nás trápi, poprípade pomôcť mu s jeho trápeniami...
To by samozrejme nebolo až také hrozné, kebyže vieme na 100%, že ten človek ide na lepšie miesto... lebo hlboko vo vnútri nás stále hlodajú pochybnosti, či je naozaj posmrtný život lepší ako smrť...
A čo je podľa mňa ešte horšie... čo ak po smrti prestaneme existovať? Čo ak je život naozaj to najlepšie čo nás postihlo, aj keď to vlastne nieje nič moc?
Mne pred rokom havaroval bratranec a zabil sa. Cez tieto prázdniny sa mi utopil spolužiak. A pred mesiacom aj niečo mi zomrel otec...
Keď zomreli, najviac ma desila predstava, že po smrti prestali existovať. Pretože aj keby bol posmrtný život utrpenie, mala by som aspoň malú nádej na stretnutie s blízkymi, ale keď človek po smrti prestane existovať, už nikdy sa nestretne so svojimi blízkymi, čo to už majú za sebou.
Mňa desí už len pomyslenie, že po smrti prestanem existovať a tak sa snažím užívať si život naplno.
keby nebolo toho zleho neuvedomovali by sme si to dobre...ja sa smrti nebojim ani neviem preco....kazdeho obcas prepadne depresia a vtedy aj ked vie ze mu bolo lepsie tak si na to akosi nemoze spomenut....viem ze sebevrazda je neuverilene sebecka ale nejak to tym ludom nemozem vycitat....a inac ano aj ja si obcas pomyslim:zivot je tazky aj ked je krasny ale co ked ma potom caka uz len horsie...a co ked ma nic necaka??!!ale to mi nejde do hlavy..tomu proste nemozem uverit aby niekto len tak prestal exiztovat...exizstuje prinajmensom do tej chvile kym nanho aspon jediny clovek stale mysli
[5]: to je veľmi smutné čo sa ti stalo...Úprimnú sústrasť!Ale podľa mňa po smrti len tak neprestaneš existovať.Lebo aj mne umreli ľudia z rodiny a pred skoro dvomi rokmi spolužiačka.A neviem či sa ti už niekedy stalo že sa s tebou tvôj blízky ktorý umrel prišiel pár dní po smrti rozlúčiť.Mne sa to stalo dosť krát.Napríklad deň po dedkovej smrti keď sa moja sestra za neho modlila tak jej padla nástenka...Znie to dosť bláznivo ale tá nástenka nemohla len tak sama od seba spadnúť lebo najprv by sa musela vyvliecť z háčikov ktoré ostali neporušené na stene.Možno to znie divne ale stalo sa mi už viac krát že mi pár dní po smrti niekoho koho som poznala a mala rada niečo nevysvetliteľne padlo na zem.Podľa mňa je to ich taká posledná rozlúčka a dávajú o sebe vedieť že aj keď umreli tak neprestali existovať.
ďakujem všetkým za komentáre :) :) veľmi rada si vždy prečítam aké názory na to majú iný.A ešte odkaz pre Anku: ďakujem, ale nemyslím si že by som bola nejaká výnimočná. :) a ten výrok je naozaj veľmi pekný a pravdivý.Lebo ten čo sa bojí smrti premrhá veľa krásnych chvíľ tým že sa bude báť niečoho čo aj tak príde.A ten čo je vyrovnaný s tým že musí raz odísť a nebojí sa smrti ten si môže naplno užívať život :)

%20%E2%80%93%20okraj.png)





zase skvela uvaha!!!!ja som tiez take nezazila ale myslim ze ludia plakacu hlavne preto lebo jeden z ludi pre ktorych zili umrel....ja to teraz tiez berem ved su na lepsom mieste su tu istym sposobom so mnou a pocuju ked sa s nimi rozpravam...ale radsej nechcem zistit ako by som to brala po tom keby mi niekto umrel...ved ked sa mi take daco snivalo alebo ked ma take daco napadlo uz sa mi tisli slzy do oci...asi preto ze ti ludia su pre mna vsetko mozem pri nich byt taka aka som a som tak stastna a potom sa ti v sekunde zruti zivot tvoj svet...ved sa vravi ze pre svet si len niekto ale pre niekoho si cely svet....asi sa vsetci potrebujeme z toho soku vyplakat a casom si hovorime ved je na lepsom mieste