close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Voice of my life - Všetko bude tak...ako to má byť

16. října 2009 v 21:38 | L!nduš |  Voice of my life( hlas môjho života) by L!nduš
Tak a po vééééľmi dlhom čase som napísala ďalšiu kapitolu. Bella má návštevu, ktorá v jej v hlave všetko zamotá. Je mi ľúto je som tak dlho nič nepridala ale viete...škola a škola a škola...myslím že kapitoly budú pribúdať častejšie....aspoň tak často ako pribúdali...budem sa snažiť. Po mojej prestávke neviem že čo si o tom budete myslieť...prosím vás o komentáre, ktoré mi určite pomôžu...ďakujem vám za všetko a po strašne dlhom čase vám prajem príjemné čítanie :)

19. Všetko bude tak ako to má byť


Všetko má svoj účel...každá vec na tomto svete je tu kvôli niečomu...mám tomu veriť? A na čo som mala spoznať Cullenovcov? Vo svojom vnútri to viem...ale...všetko je úplne inak ako sa na prvý pohľad zdá...



"Konečne, Bella!!! Nemyslela si, keď som ti volala lesy Kanady?" Taylor poskakovala na verande, v ruke si prehadzovala mobil a zúrivo mi kývala. Rukou som si prešla cez oči. Boli opuchnuté, ale nečudujem sa. Mám pocit že som nežmurkala, možno preto si ma tak starostlivo prezerala.
" Si v poriadku? Ako to dopadlo s Calebom?" chŕlila na mňa. Sťažka som jej rozumela jedno slovo a to meno Caleb. Zatrepala som hlavou ale veľmi mi to nepomohlo.
"Ehm...čo?" Skopla som si conversky a posunula ich k stene aby sa o ne niekto nezabil. Ani by mi to nevadilo. Vyšla som pomaly po schodoch, Taylor šla stále za mnou a zamierila som do mojej izby.
" Tak...čo? Bella, prestaň sa tváriť akoby si niekoho zabila a všetko mi povedz" mračila sa na mňa keď si sadala na posteľ oproti mne.
"Asi..." nasucho som prehltla aby som si našla svoje hlasivky "asi som niekoho pobozkala" vydýchla som a rukou si prehrabla premočené vlasy. Privoňala som si k nim. Cítila som z nich chlad, dážď.
" Wow" vypískla tak nahlas až som sebou trhla. "to je super! Konečne sa k tomu Caleb odhodlal! Ja som mu hovorila nech tak neváha. Wow, Bella...tvoja prvá pusa" chichotala sa a ja som ju len zmrznuto pozorovala. Cítila som sa ešte horšie ako keď som videla Edwarda ako sa bozkáva s tou čiernovláskou...viac v šoku. Lenže toto bol príjemný, veľmi príjemný šok. Trochu som sčervenela a sklopila hlavou smerom dole.
"To nebol Caleb" dostala som zo seba a hodila hlavu do vankúša. Prstom som si prešla po perách a usmiala sa. Cítila som jeho pery. Jeho pery na tých mojich. Bolo to ako keby som ich už nemohla zmyť. Boli ako v ohni. Akoby mi niekto do nich vypálil dieru.
"Čo-č-č-o?" koktala a
hľadela na mňa zarazene. Určite sa sama seba pýtala kto. Teraz dostane konečne infarkt, pomyslela som si
"Kto to bol?" vyzvedala
"Edward" vydýchla som omámene a stlačila vankúš. Chcela som si chuť jeho pier uschovať navždy. Taylor na mňa vyplieťala oči, v ktorých mala totálne zdesenie.
" Edward? Nemyslíš Edwarda Cullena, že nie?" Jemne som prikývla a v duchu si nadávala. To som v takom tranze že som jej to povedala?!
" Ty si sa olizovala s pijavicou?!" kríkla a postavila sa na rovné nohy. Zamračila som sa na ňu. Dalo by sa tomu povedať olizovanie? Nie! To bolo niečo viac...chcela som lietať...dotkla som sa neba.
" Ja som sa s ním neolizovala. Bolo to..." zasnene som na ňu zažmurkala.
" To nemyslíš vážne, Bella!!!" hromžila a pochodovala hore dole. "Už aby sme rýchlo boli v New Yorku" A moje nebo sa zosypalo ako domček z kariet.
" Ach...aha...New York" zaklipkala som očami aby som si urovnala myšlienky.
" Bella? Nemajú upíri tú schopnosť...no vieš...ako filmov...hmmmm...hypnotizovanie obetí?"
" Nie...neviem...je mi to je jedno"
" Lebo Bells...vyzeráš ako nadrogovaná"
" Mohla by si jeden krát prosím ťa zabudnúť na to čo to je za stvorenie a venovať sa mne?! Taylor, ja som dostala svoju prvú pusu!!!" vypískla som a presunula sa k oknu.
" Ok, nebála si sa že sa dotkneš jeho zubov jazykom?" vyzvedala
" Nie....jazykom? EE, to nebolo nič na taký spôsob"
" Tak hovor"
" Bolo to dokonalé...chcelo sa mi lietať....a tá vôňa"
" podľa mňa ťa zhypnotizoval...človek je takýto len keď je zamilovaný" hrôzou sa jej rozšírila zorničky a zakryla si rukou pusu.
" Čo? Ja nie som zamilovaná...nie to nie" vyvracala som jej teórie.
" Všetko tomu nasvedčuje"
" Bella!!! Taylor!!! Večera!!!" kričala Catherine.

" Máme jednu správu" začala Cathy keď videla že nikto nechce začať rozprávať. Vidličkou som napichla pečený zemiak a strčila ho do pusy.
" Hm?" zamračila sa Taylor a sledovala môj zasnený úsmev. Zaškerila som sa na ňu. My dve sme veľmi nenápadné.
" No, zajtra k nám príde babička Swanová" zažmurkala na nás. Charlie nasadil znudený úsmev a Tay zhrozenú grimasu.
" Cath? A nie je to tá ktorá bola v blázinci?" spýtala sa Taylor a tvárila sa že ju to vlastne ani moc nezaujíma.
" To nie je od teba pekné. Vaša stará mama Mary nemôže za to že bola v ústave." Kárala ju. Taylor prižmúrila oči.
" Čo jej bolo? Bola šialená?" vypytovala sa ďalej.
" Taylor!" napomenul ju otec s plnou pusou.
" Nie, Lor to teda nebola. Tvrdila že v snoch vidí ľudí, príbuzných, ktorý jej dohovárajú" vysvetlila. Zmrzol mi na perách úsmev, zabehlo mi. Rozkašľala som sa až mi vyhŕkli slzy. Celá som očervenela a snažila sa dýchať. Charlie ma pleskol po chrbte a ja som sa uvolnila. Lapala som po dychu a v hlave mi behali otázky jedna za druhou.
" Bells?"
" Som v poriadku, ten zemiak bol suchý" zaklamala som.


" Bella, choď otvoriť! Taylor!!! Tie lyžičky máš na zlej strane" dirigovala nás Cath.
Prudko som otvorila dvere a skoro vrazila do
mojej starej mamy. Pozorne som si ju prezrela. Bola trochu zhrbená ako to u starých ľudí býva. Šedivé vlasy mala učesané do uhladeného uzla, neposlučné vlasy mala zopnuté pinetkami. Šedo-modré priateľské oči sa na mňa usmievali a čakali.
" Ehm...dobrý deň" Nevedela som ako sa mám k nej správať. Videla som ju v živote možno dva krát a to som ledva chodila...
" Bella? No páni, ty si nám teda opeknela...a tie oči...presne ako tvoj otec"
" Ďakujem vám"
" Ale prosím ťa, tikaj mi. Som Mary. Kde je Taylor?" usmievala sa na mňa keď som jej pomáhala s béžovým kabátom.
" Pomáha Catherine"
Obidve sme sa zastavili pri dverách do kuchyne. Mary si Taylor pozorne prezrela a objala ju.
" Taylor, zlatko, mala by si začať jesť. Vyzeráš ako tie vychudnuté modelky" chytila tvár do dlaní a pohladila jej líca.
" Celá mama. A tie vlasy... aj ja som ich mala také...medové...nádherná farba. Nemala si ich rovné?" chŕlila na ňu. Taylor si rukou prehrabla rukou vlasy a chytila jeden prameň.
" Nepáčia sa mi tak" odvetila pohotovo.




Obed prebehol bez komplikácií. Až na to že mi spadla misa s kari ryžou, všetko prebehlo tak ako malo. Mary bola zhovorčivá, dlho nás nevidela a chcela vedieť o každej sekunde nášho života. Váhala som...mala som jej o svojich snoch povedať? Alebo som mala mlčať. Vlastne...veľa príležitostí na to naozaj nebolo. A čo som tým chcela dosiahnuť? Pravdepodobne...vnútorný pokoj. Myšlienka že si toto tajomstvo nechám pre seba ma zožierala. No najviac ma zožieral ten chaos...chaos v mojom srdci. Medzi tým čo som mala urobiť...a čo som chcela.
A čo som si mala vybrať?
" Bella?" Vytrhol ma z premýšľania tichý a chrapľavý hlas patriaci Mary. Oprela sa o palicu z tmavého dreva a postavila sa.
" Chcela by si ísť so mnou za dom? Dnes svieti slnko...je po daždi a taký vzduch obľubujem" spýtala sa a podala mi ruku. Jemne som ju chytila aby som jej pomohla s chôdzou. Vyšli sme na verandu, kde bola drevená lavička. Mala pravdu, vzduch bol vlhký a slnečné svetlo ma pálilo do oči...posadila som sa vedľa nej a zložila si ruky medzi kolená.
" Takže..." začala a zadívala sa mi do očí "páči sa ti vo Forks?"
" Celkom áno..." videla ako váham a kývla hlavou.
" Ale?"
" Ale nie som tu vlastne ani tak kvôli otcovi"
" Prečo si sem potom prišla?"
" Snívalo sa mi o tom" Jej zreničky sa rozšírili poznaním. Prikývla som, chcela som ju bez slov poprosiť o radu. Prižmúrila oči.
" Bola som hlboko v lese a..." spomenula som si na Edwardov sladký hlas a pokrútila hlavou.
" A?"
" Boli tam ľudia...ktorých som stretla až tu... ale videla som ich ešte v L.A ... preto som sem prišla...chcela som ich spoznať. Len teraz...neviem prečo sa mi to snívalo... o nich" Bolo ľahké jej všetko povedať...prekvapivo ľahké. Oči Mary mi pomáhali vyjadrovať sa a keď som sa zastavila očami sa usmiala. Netvárila sa nijako prekvapene pri časti že nie sú ľudia. Samozrejme, čo sú som si nechala pre seba.
" Prečo sa mi snívajú...Mary? A prečo na nich nedokážem prestať myslieť? Prečo sú pre mňa dôležitejší ako hociktorí ľudia?"
" Sú tvojou súčasťou" odpovedala mi a zadívala sa na zapadajúce slnko.
" Čo mám robiť?" obrátila sa ku mne a pozrela sa mi do očí. Zdalo sa že nehľadí na mňa...akoby bola niekde inde. Vo svojich spomienkach.
" Bella...pamätáš si svojho starého otca? Josepha?"
" Áno...hm...zomrel pred dvadsiatimi troma rokmi, však?"
" Na tom nezáleží....vieš ako sme sa spoznali? Snívalo sa mi to. Videla som ho...keď som bola o niečo staršia ako ty. Videla som ho ako ide skopnúť pod sebou stoličku. Stratil oboch svojich rodičov....celkom ho chápem" zodvihla som hlavu, ona sa však nepozerala na mňa...sledovala zlatý, okrúhly medailón na jej krku. Bola tam ich fotka. Nežne ju pohladila a jej oči sa zaleskli v zapadajúcom slnku.
" Vedela som čo chce urobiť...a zastavila som ho"
" Mary? Chcela by si capuchino s mliekom? Bola som dnes v Port Angeles" nakukla na verandu Catherine.
" Nie, Cathy, ďakujem" usmiala sa na ňu a ona odišla.
" Nikdy nepochopím prečo tomu hovoria káva keď to má viac mlieka ako kávy" zamrmlala. Zachichotala som sa ale hneď zvážnela.
" Mary...on....oni ma...desia" posmrkla som a utrela si nos do rukáva na hrubom, pletenom svetri.
" No...je to desivé" zdvihla som hlavu a zadívala sa do jej zaujatých očí " otvoriť niekomu svoje srdce" dokončila a zadívala sa na mňa nepreniknuteľným pohľadom.
" Myslím že je to desivejšie...než s obyčajnými ľuďmi ako so starým otcom, babi"
" Asi" pripustila.
" Teda...nebojím sa že by ma mohol zraniť...mohli zraniť" opravila som sa a trochu sčervenela. " bojím sa pretože...som ich mala stretnúť. Bojím sa toho čo sa stane keď svoje sny poslúchnem"
" Dokážem si predstaviť...že to pre teba nie je zase také hrozné s tvojou a mojou...schopnosťou"
" Je mi to ľúto ale je to príliš veľa informácií. Ja nechcem vedieť čo sa stane...keď niečo urobím zle" spomenula som si na Alicin sladký hlások.
" Pamätaj sa Josepha, Bella. Na moju schopnosť. Musíš sa tomu naučiť veriť... prečo by si túto schopnosť inak dostala?
Len si myslím...že všetko čo boh stvoril má svoj účel...či je to jedinečná schopnosť vidieť budúcnosť s sne...alebo hrnček predraženej kávy, kde je až príliš veľ mlieka. Alebo niekto kto nie je človek. Boh ten dôvod odhalí...keď príde správny čas...a ten nastal...alebo nastane"

Alice zdvihla hlavu od časopisu a usmiala sa na Gracen, ktorá prešla okolo. Grace sa zastavila, prekvapil ju Alicin úsmev, ktorý nevidela týždne.
" Alice?" zašepkala a sledovala jej oči zahľadené do ďalekej budúcnosti.
" Bella stojí pred rozhodnutím" skonštatovala Alice, napila sa z hrnčeka so zvieracou krvou a upriamila svoju pozornosť späť na časopis.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Piperka Piperka | Web | 16. října 2009 v 22:35 | Reagovat

Panebože! L!nduš! Takhle kapitola je vážně skvělá! Ta část s babičkou, jak jí všechno vysvětlí, navodí jí k rozhodnutí a ten konec! S Grace a Alice, ten je dokonalý... když si člověk přečte ten poslední odstavec, začne se na další kapitolu těšit víc! Je to úžasná kapitola:-)

2 KlaudinQa KlaudinQa | Web | 17. října 2009 v 10:46 | Reagovat

juujj... úžasná kapitola... nechcem ti hovoriť čo máš robiť, ale keby si mohla..pls rýchlo ďalšiu kapitolu.. ja to nevydržím..je to úplne skvelá poviedka... aaach... už sa teším na ďalší diel... super to je fakt!!:D  :-D  :-)  :D  :-P  8-)

3 DiD DiD | E-mail | Web | 17. října 2009 v 11:11 | Reagovat

mam otazocku, kedy tu pridate dalsiu cast NEZNAM TE EDWARD CULLEN?? moc mi chybaju nove casti tej poviedky...

v tejto casti sa mi najviac pacilo poslednych 5 riadkov :)

4 KlaudinQa KlaudinQa | Web | 17. října 2009 v 12:25 | Reagovat

[3]:  pozri si celu poviedku... uz sa dokonca aj skoncila na : www.obsession-of-twilight.blog.cz

je to uzasna poviedka..takisto... pozri si ju na tej stranke.. uz je dokoncena... :-D

5 KlaudinQa KlaudinQa | Web | 17. října 2009 v 12:26 | Reagovat

je to v rubrike: my fiction...
aa ešte chcem dodať.. že túto stránku mám veľmi rada..teraz hovorím o ttwilight.blog.cz leboo je t vždy niečo nové...:D.. super!!

6 DiD DiD | E-mail | Web | 17. října 2009 v 13:06 | Reagovat

[4]: dakujem :) uz som ju doictala a vyplakala som si oci :D

7 KlaudinQa KlaudinQa | Web | 17. října 2009 v 15:04 | Reagovat

:D.. krásne noo:D... juujj... už sa teším na novú kapitolu VOML!!:D:D:D..

8 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 17. října 2009 v 20:42 | Reagovat

super kapitola..už sa veľmi teším na dalšiu...som zvedavá ako sa rozhodne ;-)

9 Angel Angel | 19. října 2009 v 17:05 | Reagovat

uzasne, perfektne ... ja nemam slov ... dufam, ze dalsia kapitolka tu bude co najskor, lebo chytam infarktove stavy :-P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.