close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Voice of my life - 20. Stratené dievča

27. října 2009 v 22:35 | L!nduš |  Voice of my life( hlas môjho života) by L!nduš
Konečne som to dopísala. Ale pravdepodobne len preto, lebo sa mám ešte učiť chémiu a chcela som sa tomu vyhnúť. Čo k nej povedať? Objavuje sa tu komentár a doplnenie v podobe novej postavy...tú postavu už poznáte je vedľajšia ale nemôžem vám povedať kto to je. Každopádne vás bude viesť až k epilógu, na ten sa hrozne teším. Pamätáte si čo bolo naposledy? Bella stojí pred obrovským rozhodnutím...a ako sa Bella rozhodne? Uvidíte tu. Ale kto je tá postava "nikto" poviem Piperke, keď i odpíšeš!!! :D

dobrú noc :)

L!nduš


Nikto:
Na jar sa mení veľa veci...asi všetko. Jarná únava zasahuje. Ale nemení sa len príroda a nepučia len stromy...mení sa všetko...

Trochu som si pokvapkala šalát s olivovým olejom, spokojne som išla do svojej izby s príslubom zdravých raňajok a pritom ešte stále preýšľala
" Taylor!" zakričala som, keď do mňa omylom strčila a bežala ďalej.
" Bella, ja ťa fakt nechápem. Za štyri hodiny nám letí lietadlo a ty sa ideš napchávať!" kričala z kúpeľne. Prevrátila som oči a vydala sa za ňou. Práve balila veci do kozmetickej taštičky a zúrivo sa otáčala okolo svojej osi v snahe nájsť niečo, načo zabudla. Znovu som prevrátila oči. Lepšie gesto ma na túto situáciu naozaj nenapadlo. Všetci už od rána pochodovali po dome a balili veci. Pozorovala som ako sa dom pomaly vyprázdňuje a všetko čo bolo na svojom mieste mizne.
Tak to je celý život. Sťahujete sa, všetko sa mení a nič tu nie je večne. Teda...skoro nič. Povzdychla som si a tým upútala Taylorinu pozornosť.
" Bells, prečo sa jednoducho nejdeš niekam prejsť. Strašne ma rušíš tým svojím mučeníckym vzdychaním a gúlaním očí" krútila hlavou. Ustúpila som jej z cesty keď okolo mňa prešla.
" Tak...fajn" odvetila som sklesnuto. Čo by som tu vlastne mohla robiť?
Dala som šalát späť do sklenenej misy. Mrkla som na veľké hodiny ktoré ukazovali štyri minúty po pol siedmej a vyšla na čerstvý vzduch. Začal nový deň. Aj keď som väčšinou o takomto čase spala, vedela som to.
Rozpoznávala som zvuk šustenia trávy pri dopade novín. Zvuk otvárajúcich sa dverí, keď sa ľudia hnali do práce a vrnenie áut pri štartovaní.
Takto to chodilo. Vždy. Ale ja tomu neverím. Zmenilo sa niečo tým že som zistila tú desivú pravdu? Nič. Ľudia sa narodia, zostarnú a potom umrú. V svete jednoducho žijeme. Ale ako môžem poprieť to, čo je už jasné? Niekto kto nikdy nezostarne, nikdy sa nezraní a aj napriek tomu mi príde normálny. Prečo sa ich nedokážem vzdať...a...prečo sa ich vzdávam?
Moja tvár sa skryvila do zmučenej grymasi.
Cez malé okienko z verandy do kuchyne som zahliadla Catherine ako behá po kuchyni. Prepadol ma zvláštny pocit. Sem patríš Bella, tak to proste je a navždy bude, vravela som si. Niečo v mojom vnútri kričalo. Kričalo že takto to nemá byť, to nemôžem.
Ale vedela som že toto je to čo by som mala spraviť. Byl sa len môj rozum alebo aj moje srdce?
" Catherine? Môžem ísť…" a zrazu som to počula. Vlhký štrk na ceste zachrupal a auto s tichým vrnením zaparkovalo. Pomaly som sa otočila, obozretne a váhavo, zvažujúc možnosť úteku. Odlahlo mi že tam nestál ten, ktorého som čakala. Lenže stála tam jeho sestra. Ofina z havraních vlasov jej padala do tváre, kde dominovali svetlejšie oči, ako som ich videla naposledy. Na krvavo červených perách pohrával smutný úsmev. Stála predo mnou dokonale zladená do modra.


Oblečenie Gracen a jej vzhľad






"Grace?" Šepla som.
" Bell…môžeme sa prosím porozprávať?" požiadala ma neisto.
" Prišla si" neviem či to bolo otázka alebo konštatovanie, no jej to vykúzlilo na tvári široký úsmev.
" Ja tu budem vždy, keď ma budeš potřebovat…vlastne…o tom som sa chcela aj porozprávať" zašomre zdráhavo a jej úsmev poklesne.
" Dobře" Medzi nami je napätie…môj výraz pohasol.

" tak teda…porozprávějme sa" mrmlala keď zatvorila okná v aute a zapla kúrenie.
" Prečo by som tu mala zostať práve ja Gracen, nechápem" nerozumela som. Zlhlboka vydýchla.
" No…je to…"
" neopováž sa mi povedať že je to komplikované" zvesila hlavu a zadívala sa na topánky.
" Bella…ty jediná tu máš zostať. Před dlhými rokmi…ja ti nemôžem vysvětlit, Bellla. Hlavne nie teraz. Len tu musíš ostať, jednoducho musíš. Patríš k nám a navždy budeš. Sme v tom spoločne. Ale…no…keď odídeš…sme rodina a rodina rozhodnutia respektuje…nikto nemá právo ťa ovplyvňovať"
" cítim v tom obvinenie"
" to Taylor…dohodla sa…chce ťa ovplyvniť aby si tu nebola…podľa tých psov si nebezpečná…tým že patríš k nám a ona k nim"
" Ja k vám nepatrím" pokrotila som hlavou.
" A možno je pravda…to čo si myslím"
" Bella, my smeť a nikdy nechvěli využiť. Ja nemám schopnost manipulovať so snami…"
" Už som si to nemyslela len…" zalapala som po dychu.
" Čo?" vyplašila sa.
" AKO VIEŠ NA ČO SOM MYSLELA?!" zakričala som.
" Ehm… len mi ver, prosím"
" Vidíš! A presne o tomto to celé je!!! To nie je o ovplyvňovaní Gracen!!! Ako vám môžem ferit, keď mi neustále len klamete?!!! Ja v takomto svete nemôžem žiť! Som už unavená, nezvládzem, počuješ?!! Nezvládzem!!!!" kričala som z plných pľúc a hysterický záchvat doznieval.

"Bella, si v poriadku?" buchla do mňa
lakťom Taylor a tým ma vytrhla zo spomienok.
" Ehm…čo? Áno, som, neboj sa" zamrmlala som a oprela si hlavu o operadlo. Je to správne? Vážne je môj osud tu ostať? A čo keď áno? Čo budem robiť?
Ale tá najhoršia varianta…čo keď odletím a zistím že je to chyba? Čo budem, sakra, robiť? Dá sa spraviť chyba a tým všetko urobiť zle? Môžeme spraviť chybu a minúť svoj osud?
" Letadlo NE127…" ozvalo sa až som poskočila. Čo teraz ? Môj mozog zachvátila totálna panika. Čo budem robiť? Mala som pocit že sa rozplačem. Žalúdok som mala stihnutý úzkosťou, ruky studené a spotené.
Nie, musím to urobiť!!! Ja patrím k ľuďom, som člověk, tu je moja rodina, hovorila som sa keď nám odbavovali batožinu.
" Je toto vaša jediná příručná batožina?" spýtal sa policajt. Zmätene som zažmurkala, keď som hľadala svoj batoh. Mala som ho mať prehodený cez plece, nie?!
" Ehm…asi mám na tej lavičke batoh" očervenela som, keď na mňa celá rodina uprela svoje pohľady.
" Tak utekaj, Bella" popohnala ma Catherine a ja som sa rozbehla. Utekala som pomedzi ľudí do hlavnej haly.
" Choď s ňou keby niečo" počula som
ešte Cath
za sebou ako to vraví Taylor kým som nezašla za roh.

Prešla som popri toaletách až som sa dostala do obrovskej preplnenej haly plnej ľudí. Spamäti som našla lavičku na ktorej sme sedeli a prudko zabrzdila rovno před ňou. Vypleštila som oči a otvorila ústa.
" Čo-čo-čo tu robíte?" vyjachtala som zo seba. Alice sa zasmiala svojim zvonivým hláskom a chytila do ruky moju tašku.
"Gracen ti nestihla dať svoje sbohom a ani ja" prehodila ľahostajne.
" Nikdy by sme si to neodpustili…nechať ťa bez rozlúčenia" povedala ponuro "a nepriniesť ti niečo na nevolnosť" zasmiala sa.
" Ďa-a-k-k-k-u-j-je-m-m-m" koktala som a cez slzy som snáď nič nevidela. Všetky tri ku mne pristúpili a skoro ma rozdrtili vo svojom kamennom.
" Bella!" počula som Taylor za sebou.
" Tak choď, lebo nakoniec zmeškáš" zachichotala sa Grace. Zobrala som si ruksak a hodila si ho cez raeno. Nepatrne som im kývla a otočila sa k Taylor. Slzy mi zabraňovali vidieť, mierne som potiahla nosom. Rozhodla som sa správne? Predstavila som si že ich už nikdy neuvidím. Stiahlo sa mi hrdlo.

Ako je možné že sa ich nedokážem vzdať? Prečo sú pre mňa tak veľa? Ako môžem byť s niekym kto nie je člověk?! Ale…nie je život o riskovaní? O tom že keď niečo riskneš, niečo získaš?. Taylor ma zdrapila za ruku a tlačili sme sa k dverám

Prečo by som tu mala ostať?, ohriakla som sa vduchu. A prečo by som mala odísť? , zašepkalo moje tichšie ja. Správne. Presne táto moja časť už nebola len varovným svetlom…ale šeptom. A vedela som čo musím urobiť…ale čo urobí Taylor?

" NIE!!!"

Nikto:

Ale niektoré veci…sa nikdy nezmenia…


 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Angel Angel | 27. října 2009 v 22:59 | Reagovat

konecne ... super kapitolka, len uz som z toho taka nervozna, som moc zvedava co bude dalej, a kapitolky pribudaju strasne pomaly (nehnevaj sa ze repcem, ja by som bola najradsej keby tu kazdy den bola jedna) :-P jednu vec som trochu nepochopila, ako to myslela Grace s tym, ze Bella vzdy bola ich rodina???

2 Clair Clair | Web | 27. října 2009 v 23:05 | Reagovat

KEdy bude ďalšia?? :-) začínam byť závislá!! :-D Ale ani sa nečudujem 8-) Je to proste božské!! 8-)  8-)

3 TeSSiiii Affiliates TeSSiiii Affiliates | Web | 28. října 2009 v 10:29 | Reagovat

Tvůj blog rozhodně patří k jedním z nejlepších blogů o Twilight a moc ráda ho navštěvuji. Není tu prakticky nic, co bych ti mohla vytknout. Designy jsou vždy perfektní, všechno je skvěle sladěné, prostě dokonalost sama....
Co se týče článků, každý den sem přidáš mnoho článků, hlavně foteček... Takže ani tady nemám za co tě pokárat...
Teď je na řadě návštěvnost. I když pro mě na blozích není návštěvnost nijak důležitá a rozhodně to není to první, na co se koukám, když přijdu na jakýkoliv blog, prostě tady jsem ji nemohla vynechat a nepochválit ti ji...je vážně vysoký a i to je důkaz toho, jak moc je tvůj blog skvělý...

4 ZvejkaCZqa • FAN CLUB TWILIGHT • ZvejkaCZqa • FAN CLUB TWILIGHT • | Web | 28. října 2009 v 14:12 | Reagovat

Kontrola - v nepořádku.
Mezi jedno z pravil patří mít ve vašem menu ikonu našeho blogu, pokud i nadále chcete být v naší databázi (pod pořadovým číslem 32, prosíme o umístění ikony našeho blogu do MENU blogu vašeho).

5 KateCuLLeN KateCuLLeN | 28. října 2009 v 15:57 | Reagovat

super,už sa teším na dalšie

6 Piperka Piperka | Web | 28. října 2009 v 18:16 | Reagovat

Kazdá kapitola je jen lepsí a lepsí! Úzasné L!ndus! Proste úzasné! :-) Hrozne se tesím na dalsí kapitolku!

7 Kl@wdinQa:-* Kl@wdinQa:-* | 28. října 2009 v 22:02 | Reagovat

juujj,..úžasnéé.. som ani nedýchala:D:D:D.. super kapitola..sa podarila..len teraz som z toho mimo..už ceem rýchlo pokračko:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.