close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

X. časť Usmievavý Jasper

10. září 2009 v 12:58 | ewikk |  Hluposťú / by Alice841

Bellin pohlad:

Alice vyšla z miesta kde sa s Jasperom skryli pred lekárom a vyjavene na mňa pozerala. "Čo to povedal ten doktor?" spytala sa prekvapene. " Čo čo povedal?" hrala som sa na hlúpu , aj keď som vedela na čo naráža. " Ty vieš čo, takže sa nehraj na nechápavú a vysvetli mi to." Prečo ja? spýtala som sa v myšlienkach.

No, čo už. Budem jej to musieť povedať. "Odpovieš mi už konečne?" Alice bola už velice netrpezlivá. "Nó......vieš.....ehm .....ty a Jasper......no vy......no budete mat....." "už to zo seba dostaň Bella" skočila do mojej koktavej reči Alice "No dobre....proste ty a Jasper budete teta a ujo." Povedala som a čakala som ich reakciu. Po chvíli ticha som sa im pozrela do tvare. Najprv sa tam odrážal sok, ale potom sa na mňa nádherne usmiali- až mi to takmer vyrazilo dych- a objali ma. Bola som prekvapená, že aj Jasper, pretože on je pre istotu odo mňa aspoň o tri metre vždy vzdialený.

"Vážne? Ja som taká šťastná. Ja budem teta. O tom som nikdy ani nesnila. Jupiiii....Počkať! To znamená že otec je...." "Edward" dokončila som za ňu. Ako som vyslovila jeho meno, znovu som pocítila tu dieru v hrudi. Bolelo to , ale ja som na sebe nedala nič poznať. "Prečo mi to nepovedal?" rozčuľovala sa. "Pretože o tom nevie" "Čože?" pozrela na mňa. "To musíme ihneď zmeniť. Hneď teraz mu zavolám a všetko mu poviem. Vieš aký bude šťastný?" začala z kabelky vyťahovať mobil. Nie. Presne toto nechcem aby sa stalo. Nesmie sa to dozvedieť. Nechcem aby prišiel len z pocitu, že sa musí o naše deti postarať.

"NIE" zvrieskla som. "Alice ! Prosiiiim, nerob to" prekvapene na mňa pozrela. "Ale prečo Bella? Veď čakáš jeho dieťa" "Dve" zašepkala som. "No ešte k tomu! To chceš zostať na dve deti sama?" teraz bola už vážne rozzúrená. Takúto som ju veru ešte nikdy nevidela.

"Alice! Ukludni sa! Je to Belline rozhodnutie. Ty s tým nič nenarobíš. A okrem toho , sama na ne nebude. Môžeme tu s ňou byt a pomáhať jej" ozval sa Jasper a usmial sa na mňa. Aby som bola úprimná, aj som zabudla, že tu s nami Jasper je.

"Ach, Jasper. Ďakujem, ale nechcem aby ste kvôli mne boli tak ďaleko od svojej rodiny. A vlastne , kde to teraz bývate?" odpovedal som mu a ešte stále som bola v pomykove z toho , že to navrhol práve Jasper.

"Teraz bývame v Churchill. Je to v Kanade." Odpovedal Jasper na moju otázku no hneď na to sa vrátil k téme. "Ale Bella veď ty si tiež naša rodina a teraz nás budeš potrebovať viac ako ostaných. Okrem toho , môžme to spraviť tak , že par dni budeme tu a par v Churchill" Jeho úsmev sa ešte viac rozšíril. Odkedy som povedala , že čakám bábätká , tak sa stále usmieva. Ešte nikdy som ho takého šťastného nevidela. "Vážne by ste to pre mňa spravili? Teda vlastne pre nás?" povedal som a zároveň som si pohladkala bruško. Bola som taká šťastná ako už pomaly dva mesiace nie.

"Že váhaš" Jasper sa usmial ešte viac. Moja zvedavosť ma premohla a ja som sa ho spýtala "Jasper? Prečo sa stále usmievaš? Nie že by mi to vadilo. Ja len, že takéhoto usmievavého som ta ešte nikdy nevidela" Jasper sa usmial ešte viac až som sa čudovala že sa to ešte dá. Bol vysmiaty ako malé bábo. Jeho skvela nálada sa samozrejme preniesla aj na mňa a tak som sa na neho usmiala aj ja.
"No, vieš Bella. Možno to tak nevyzerá, možno tak nevyzerám ja, no ja nie som taký ako si o mne všetci myslia. Navonok možno vyzerám ako niekto koho zaujíma len boj , potom boj a nakoniec znova boj, ale v skutočnosti som iný. Ja som boje nenávidel a doteraz nenávidím. Je pravda , že vojakom som sa stať chcel, ale to len kvôli tomu aby som dopomohol ku skončeniu vojen , ktoré u nás vtedy boli. No to, po čom som túžil najviac bolo , mat rodinu. Mat milujúcu manželku a deti. Veľa deti. To , že mam rodinu sa mi splnilo. Mam krásnu a oddanú manželku, skvelú matku a otca a taktiež úžasných súrodencov. No jedno sa mi nesplní nikdy. Nikdy nebudem môcť mat deti. No a teraz som rad , že sa to podarilo aspoň môjmu bračekovi. A tiež som taký šťastný z toho že budem ujo. Naozaj som ti za to veľmi vďačný, že mi umožníš aspoň z časti uskutočniť druhú časť môjho sna. Nebudú to moje deti , ale bude to niekto koho budem môcť rozmaznávať, učiť , niekto kto bude patriť do mojej rodiny. Veľmi to pre mňa znamená." Ja som na neho len civela ako na blázna.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 anka anka | 13. září 2009 v 18:19 | Reagovat

je to vyborne...prepac ze tak neskoro komentujem ale nemohla som ist na net...je to skvele... :-D  :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.