close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

IX.časť Zúfalý

8. září 2009 v 20:06 | ewikk |  Hluposťú / by Alice841
Edwardov pohľad:


Keď som vyskočil z Bellinho okna, utekal som domov. Tam boli už všetci pripravený na odchod. Ako som počúval ich myšlienky, začalo ma trápiť svedomie. Všetkých veľmi mrzelo, že musia odísť od Belly. Dokonca, Rose v mysli priznala že má Bellu veľmi rada a že jej bude veľmi chýbať. Tiež ju veľmi mrzelo, že k nej bola taká zlá.


Ale aj napriek tomu som svoj názor nezmenil. Pre to, aby bola Bella v bezpečí a šťastná spravím čokoľvek. Dúfam, že sa tu bude mať dobre. Z môjho zamýšľania ma vytrhli niečie myšlienky.


Toto nedopadne dobre Edward. Ona niečo vyvedie. Uvidíš. -Alice
"Alice? Spravíš mi láskavosť?´´
Ona samozrejme vedela, čo po nej chcem.
Edward! Nestačí, že sa s ňou nebudem stretávať? To mi chceš zakázať ešte aj pozrieť sa do jej budúcnosti? -kričala na mňa v myšlienkach Alice. Ona bola z celej mojej rodiny na tom najhoršie (samozrejme ak nerátame mňa). Ona ju totižto zbožňuje. Alice a Bella majú, lepšie povedané mali to najpevnejšie kamarátstvo na svete. A ja, samozrejme ako obvykle všetko pokazím.

"Presne to chcem´´
Ona na mňa len pozrela vražedným pohľadom, ktorého sa všetci báli a ďalej sa so mnou nebavila. No ja som vedel že ma poslúchne. Aj keď nerada, ale spraví to.
Nasadli sme do áut a vyrazili smer Kanada. Tu mal byť náš nový domov. Ja som šiel sám vo svojom Vanquishovi, Emmett s Rosalie v Jeepe, Alice a Jasper v Porche a Esme s Carlislem v Mercedese. Moje Volvo a Rosaliene BMV sme si už dali previesť do nášho nového domova.

Ako náhle sme zastavili pred naším novým domom, všetci sa pobrali do svojich izieb. Ja som si uvedomil, že s nimi zostať nedokážem. Ich myšlienky -spomienky na Bellu- ma ničili. Rozhodol som sa, že odídem. Alice za mnou pribehla a rozlúčila sa so mnou. "Budeš mi chýbať braček.´´ Objala ma a odišla. Chcel som sa rozlúčiť aj s ostatnými, ale vedel som, že Esme ma nepustí. Rozbehol som sa do lesa a pokračoval som dovtedy kým ma Emmett neprestal sledovať.


O sedem týždňov neskôr:

Už je to tak dlho čo som opustil môjho anjela. Veľmi mi chýba. Práve som na ceste do Churchill. Tam teraz býva moja rodina. Rozhodol som sa, že ich navštívim. Myslím, že Esme sa kvôli tomu strašne trápi. A to nechcem. Už som blízko, lebo počujem ich myšlienky.

Edward , braček , tak si mi chýbal - ozvalo sa v niečích myšlienkach. V tom na mňa z krikov vyskočila Alice.
"Aj ty mne Alice....Aj ty mne" povedal som jej. A bola to pravda. Ze mi chyba som vedel cely čas , ale že tak veľmi som si uvedomil až teraz.
"Kde si bol tak dlho? Vieš ako sme sa o teba báli? Esme z teba bola na nervy. Dokonca Emmett nepovedal ani jeden jediný vtip odkedy si odišiel. Toto nám nemôžeš robiť. Ako si to predstavuješ? Najprv nás odlúčiš od Belly a potom odídeš aj ty. To nie je veľmi pekne . Čo by si robil ty , keby ta niekto pripravil o dvoch súrodencov?" začala na mňa sypať otázky neuveriteľnou rýchlosťou. Takou , že aj keď som upír ledva, ledva som jej rozumel.
"Všetko vysvetlím. Len ma prosím ta zaveď za ostanými. Ani si nevieš predstaviť ako ste mi všetci chýbali. A je mi veľmi ľúto, že som vám spôsobil toľko trápenia." Povedal som. Alice sa rozžiarila , schytila za ruku a ťahala ďalej cez tmavý les. No vlastne tmavý pre človeka. Ja s mojim skvelým zrakom som videl dokonale.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 anka anka | 8. září 2009 v 20:31 | Reagovat

uzastne proste uzastne... :-D  :-D  :-D rychlo dalsie...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.