close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

11. Ťažké rozhodnutie

8. září 2009 v 20:09 | ewikk |  Skúška osudu/ by Niki Lillian Evenson
11. Ťažké rozhodnutie

Nasledujúci deň bol pre mňa nekonečnou kalváriou.
Po prvé - Jacob ani Billy so mnou po tom včerajšom incidente neprehodili ani jedno slovo, dokonca na mňa ani nepozreli. To nie je dobré.

Po druhé - do školy som sa musela dostať pešo, pretože môj pickup bol ešte stále uviaznutý niekde pri Samovom dome, takže vám nemusím ani hovoriť ako dlho mi to trvalo. Mala som jedno šťastie, že som vstala tak skoro, inak by som nezameškala len jednu hodinu.
Po tretie - hoci som bola pevne rozhodnutá povedať Edwardovi pravdu, akosi som ho nevedela nájsť. Dokonca ani Alice s Jasperom neboli na angličtine, čo je veľmi zvláštne. Pokiaľ viem, nezameškali ešte ani jednu hodinu odkedy tu chodím na školu.
No a po štvrté - už ma nebavilo skrývať sa pred Jessicou a jej dotieravými otázkami, ktorým sa tak či onak neskôr nevyhnem.
Myslíte si, že to nie je dosť na to, aby som sa cítila zničene?
Ak nie, prirátajte si k tomu dotieravé pohľady mojich kamarátov a ostatných študentov na škole. Vážne. Nenašiel sa jeden, ktorý by na mňa čudne nepozrel. Nevedela som čomu to mám pripísať, no pre moje dobro som to radšej nechcela vedieť.
Sadla som si do najodľahlejšieho kúta jedálne, presne tam, kde sme s Jacobom sedeli v prvý deň. Bolo to také zvláštne. Najmä, keď som si za jeho neprítomnosti našla kamarátov, ktorý mi pri svojom stole držali miesto a teraz sa tvárili prekvapene tou náhlou zmenou.
Vlastne ani ja som nevedela prečo si sem sadám. Prišlo to samé od seba, celkom spontánne. Možno niečo v mojom podvedomí mi vnuklo túto myšlienku.
Nakoniec som tomu bola rada. Potrebovalo som si premyslieť viac vecí.
Tak napríklad, čo poviem Samovi, keď sa ma bude pýtať, či sa stretávam s Cullenovcami? Musím niečo vymyslieť. Nemôžem však klamať, pretože som v tom dosť mizerná a tým sa hneď prezradím. No dobre, Bella premýšľaj! Občas by ti to nezaškodilo....A čo tak vyhovoriť sa na školu? Aj keď je to dosť chabá výhovorka, nič lepšie mi nenapadá....
No a potom je tu ešte problém s Jacobom a Billym. Musím si ich nejako udobriť. U Jaka to bude jednoduché, ale Billy je tvrdý oriešok. Možno keby sa mi to podarilo, neprezradili by nič Samovi a problém číslo jedna by už nebol podstatný. Po lepšom zvážení som však našla pár dier v mojom "dokonalom" pláne. Celkom som zabudla na to, že vlci sú v mysliach prepojení tak, že aj tá najmenšia Jacobova myšlienka sa dostane do Samovej hlavy... No a keď sa to tam dostane, bude zúriť. Nie som si celkom istá, aký trest ma čaká. Mala by som sa pripraviť na to najhoršie.

Po celý ten čas, čo som premýšľala, vládlo v jedálni hrobové ticho. Alebo sa mi to len zdalo? Možno som bola uzavretá v akejsi vlastnej bubline, do ktorej nemali ostatní prístup, dokonca ani ich hlasy. Nakoniec, bola som tomu rada. To ticho bolo také úžasne upokojujúce. Prišlo mi práve vhod. Určite som nemala chuť nikoho počúvať, hlavne keď si sama neviem poriadne udržať myšlienky v hlave a vyriešiť vlastné problémy.
To mi pripomenulo, o čom som práve rozmýšľala, ale aj to, čo som sa snažila držať niekde v nepoužívanej časti mozgu. To niečo sa však čoraz silnejšie a nástojčivejšie dralo na povrch a dožadovalo sa mojej pozornosti. Snažila som sa ignorovať to. Môj pohľad aj napriek všetkým prísahám zablúdil k stolu Cullenovcov. Bol prázdny, rovnako ako päť stoličiek rozostavených okolo neho.
Zamračene som sa zadívala na drevený stôl pred sebou. Presne v mieste, kde som mala zložené ruky na ňom bolo vyryté malé srdiečko. Rýchlo som ho zakryla a zadívala som sa niekde inde. Ešte tu bolo toľko problémov, ktoré som mala vyriešiť a tak málo času mi ostávalo.
Práve zazvonilo. Jedáleň bola prázdna. Minúty ubiehali a ja som sa nedvíhala. S každou jednou pribúdajúcou sekundou som bola bližšie k stretnutiu so Samom. S každou jednou pribúdajúcou sekundou som bola čoraz viac skľúčenejšia. S každou jednou pribúdajúcou sekundou sa vo mne rodilo ťažké rozhodnutie.
Odhodlane som vstala a vyšla na parkovisko...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ♥_♥ SaS[!]nKaa ♥_♥ ♥_♥ SaS[!]nKaa ♥_♥ | Web | 8. září 2009 v 20:16 | Reagovat

:-(  Aoj..Shánim hlasy.. mám jenom hrozně máloo.. x'(
Neci prohrát..pls..pls..pls..
Hlásneš mii? x'((

tady pls --> http://bigbrother-velkybratr.blog.cz/0909/vyrazovacka#pridat-komentar
Pro >> Sasinka
..Napisej mi taky kde chceš hlásnout..oplatim slibuju xD A děkuju předem :)

2 anka anka | 8. září 2009 v 20:38 | Reagovat

je to dobre...rychlo pokracko... :-D  :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.