20. kapitola
Čas rany zahojí…
Zopár dní som ostala ešte v Edwardovej izbe. Myslela som len na neho. Prehrávala som si každú sekundu čo sme strávili spolu. Ako mi na svadbe oblial šaty krvou. Ako sa potom hádal s Alice. Hodiny čo strávil hraním pre mňa. Naše lovy. Dni plné krásy. Boli to šťastné spomienky ale boleli. Pomaly sa mojou mysľou začal šíriť pocit viny.
Miešali sa vo mne pocity. Bola som ako jedna obrovská nádrž na negatívne pocity. Vina sa mnou ale začala šíriť najviac. Ak by nebolo mňa nemusel by bojovať proti Mattovi. Všetko toto bola moja vina. Znova sa vo mne prebudil malinký náznak sily. Postačujúcej na svoje zabitie. Pomaly som vyšla s jeho izby. Chcela som sa prešmyknúť ale všetci boli dole. Sedeli tak strnulo a boli akoby netrpezlivý. Alice mala vtedy víziu možno to bolo preto.
"Nie, ešte žije."povedala a všetci si vydýchli.
"Al povieš nám, keď…" to slovo bolo príliš hrozné.
"Poviem." Povedala a snažila sa usmiať.
"Dobre. Na chvíľu idem von. Ak by… zavolaj mi."keď sa trhla smerom ku mne dodala som: "Nič neurobím. Prisahám." Ostala síce napätá ale nešla za mnou. Rozmýšľala som kam ísť. Najskôr ma napadla naša lúka ale tam to bolo príliš bolestné a tak som sa rozhodla, že by som možno mohla ísť do La Push. Bolo to zvláštne miesto. Cítila som sa tam taká iná. Akoby tá Bella, ktorá cíti bolesť vtedy zmizla a ostala len neutrálna Bella bez pocitov. Prázdna schránka ale bolo to lepšie ako tá bolesť. Zastavila som sa pred hranicou a čakala som či sa niekde neukáže vlkolak. Predsa len som tam nechcela vtrhnúť aj keď to bolo pre mňa mohlo znamenať rýchli koniec. A nakoniec sa aj zjavil. Podľa farby to bol Jake.
"Jake? Môžem."
Jemne sa ošil a potom prikývol. Vykročila som a on kráčal vedľa mňa. Spolu sme prišli až na pláž.
"Dávaš na mňa pozor, však?"
Šťekol. Usmiala som sa.
"Neveríte mi. Kto by aj veril niekomu ako som ja?"
Znova štekol. Sadli sme si spolu na kmeň stromu. Teda len ja. On si ľahol podo mňa.
"Veríš mi?"spýtala som sa po dlhej odmlke. Zaštekal.
"To znamená áno, však? Poviem ti môj príbeh. Prečo som taká aká som. Poznal si Cullenovcov? Ak hej potom vieš, že ich bolo sedem. Potom čo som sa do rodiny dostala ja nás bolo osem. A teraz nás je znovu sedem. Vieš on nás opustil ja myslím ako naveky. Preto som vtedy prišla. Prišla som si po smrť aby som sa dostala za ním. Tento svet nieje pre mňa. A to viem už dávno. Proste ma tu nechce. Preto by bolo najlepšie keby som odtiaľto zmizla. Viem kecám ti o sebe a teba to vôbec nemusí zaujímať. Mala by som sa vrátiť. Aj tak za chvíľu Alice začne vyvádzať." Postavila som sa a odišla som. Za hranicami La Push to na mňa znovu celé doľahlo. Dobehla som domov a rovno som vybehla hore do jeho izby.
"Bells? Ja… chcela si vedieť…on už tu nieje. Je mi to tak ľúto sestrička." Prisadla si ku mne a tíšila moje srdcervúce vzlyky. Vzlyky za jedinou láskou, ktorá navždy zmizla s tohto sveta. A nikdy sa ku mne nevráti…
Ak vám niekedy niekto povedal, že čas zahojí rany neverte mu. Aj keď od Edawrdovej smrti ubehli už dva roky nič sa nezmenilo. Stále cítim tú strašnú bolesť. Bolesť, ktorá každým dňom silnie, naberá na intenzite a pomaly ale iste ma zabíja. Aj keď som nesmrteľná bytosť. Zo dňa na deň silnela túžba ukončiť to. Keby sa dal vrátiť čas späť. Späť na deň keď som mala zomrieť spolu so svojimi rodičmi. Namiesto toho som si poriadne zničila život. A nielen sebe ale aj mojej rodine. Mala by som byť niekde zatvorená a nikdy viac nevypustená. Som ohrozenie. Pre všetkých. A preto u mňa zo dňa na deň silnela túžba po smrti. Edward vravel, že keď príde môj čas pôjdem za ním. A môj čas práve prišiel. Bola som znova v La Push. Vlastne som tu trávila skoro všetok svoj čas. So svorkou čas ubiehal inak. Dá sa povedať, že patrím do svorky. Všetci sme sa dosť skamarátili a potvrdili sme, že výnimka potvrdzuje pravidlo. Aj tak mojej rodine bolo bezo mňa lepšie. Nemuseli sa pozerať ako trpím. A Jasperovi to tiež vyhovovalo. Aj keď som sa snažila udržať si svoj štít aj tak sa mi to občas vyšmiklo. A v La Push som si nemusela dávať pozor na štít. Bola som tu sama sebou. Taká aká som- zlomená, smutná. Ale bol čas urobiť tomuto všetkému koniec. V hlave sa mi rodil plán a ja som už pomaly naisto vedela čo urobím.

%20%E2%80%93%20okraj.png)





zaujímavé,tešim sa na dalši