close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Nádej na lásku...18. kapitola

17. srpna 2009 v 21:31 | Dark Angel |  Nádej na lásku by VampireGirl
18. kapitola
Smútok nadovšetko
"Mám to za sebou. Tak ideme?" všetci nadšene prikývli až na Alice a Edwarda. Tí iba na seba pozreli a potom sa vybrali za nami. Nadšene som pribehla k Edwardovi a chytila ho za ruku. Aj keď som mala zlú predtuchu, aj keď nad našimi hlavami sa hromadili mraky aj tak som sa cítila dobre a vychutnávala som si prítomnosť svojej rodiny. Akoby to mal byť posledný šťastný deň v mojom živote. Keby som len vedela, že mám pravdu.

Nadýchla som sa a zacítila som opojnú vôňu pumy. Pustila som Edawrdovu ruku a rozbehla sa za ňou. Zaryla som svoje ostré zuby do jej krku a pustila sa do pitia. Edward stál obďaleč a doslova ma skenoval pohľadom.
"Nie si smädný?" spýtala som sa a zotrela som si pramienok krvi s úst.
"Ani nie. Zato ty si však?" zasmial sa zvláštnym akoby sileným smiechom.
"Hej. Som krvilačná šelma." Snažila som sa znieť veselo ale jeho smiech ma vystrašil.
"Chceš ešte niečo?"
"Ani nie. Vrátime sa?"
Vzal ma za ruku a rozbehol sa za rodinou. Všetci tam stáli nejako napäto. Vtedy som sa nadýchla a zacítila pach upírov. Pach, ktorý som nepoznala. S prítmia sa vynorili tri postavy. Úplne ma paralyzovali. Nedokázala som dokonca ani štít cez seba aj rodinu pretiahnuť. Chvíľu po tom čo sa vynorili som ich spoznala. Boli to Volturiovci. Snažila som si spomenúť na všetko čo som o nich vedela. Pomaly mi to dochádzalo. Správanie Alice a Edwarda malo niečo spoločné s nimi. Niečo sa stane a viem, že sa mi to nebude páčiť.
"Carlisle, môj starý priateľ som rád, že ťa vidím." prehovoril ten najstarší.
"Aj ja som rád. Teda podľa toho prečo si prišiel Aro." Aro. Hlavný Volturi.
"Myslím, že tvoj syn má tušenie, je tak?"
Edward zaťal zuby a prikývol.
"Odídem s vami ak budete prisahať, že neublížite mojej rodine." Povedal.
"To je samozrejmé. Chceme len teba."
"Počkať." Zamiešala som sa medzi to. "Môže mi najskôr niekto vysvetliť o čo tu ide?"
"Veľmi rád ti to vysvetlím…"
"Isabella Cullenová." Odpovedala som.
"Edward porušil jedno s hlavných upírich pravidiel Bella."
"Nechápem." Povedala som znepokojene.
"Zabyl Matta." Smutne prehovorila Alice.
"Presne tak. A preto musí teraz zomrieť aj on."
V tejto minúte sa mi môj život zosypal ako domček s karát. Jediné slovo čo sa mi utvorilo v mysli bolo slovo NIE.
"To nemôžete." Zakročil Emmett.
"Si buď istý, že môžeme." Zasyčala malá upírka po Arovom boku.
Pomaly ale isto mi to dochádzalo. Podarilo sa mi pretiahnúť štít cez ostatných.
"Pripravený Edward?"spýtal sa Aro.
"Hneď." Odpovedal mu s ľadovým pokojom a zdvorilosťou, ktorá bola teraz nad rámec môjho chápania. Prešiel smerom k nám. Teda k svojej pôvodnej rodine. Ja som stála obďaleč neschopná slova či činu. Najprv prišiel k svojej "mame a otcovi". Objal Esme zašepkal jej slová útechy a usmial sa na ňu sileným úsmevom. Carlisle mu len stisol rameno a otcovsky ho objal. Esme sa schúlila v Carlislovom náručí. Potom pomalým krokom prešiel za Rose a Emmettom. Rose ho objala a vtiskla mu sesterský bozk. Emmett sa na neho len smutne usmial a pritúlil si Rose na svoju hruď. Vydal sa teda za Alice a Jasperom. Videla som, ako Alice niečo šepká a ako s ňou hovorí cez myšlienky. Tak ako často spolu rozprávali. Jasper to sledoval s bolesťou v tvári cítil všetko čo sme cítili my. Alice ho ešte objala a Jasper mu stisol rameno a potom sa vydal za mnou. Kráčal pomaly, vyrovnane s maskou na tvári. S maskou pod ktorou skrýval smútok, hnev, žial, a všetky tie zlé pocity. Chytil ma za lakeť a druhú ruku mi položil na tvár. Sklopila som oči ale on ma chytil za bradu a zdvihol mi hlavu aby som mu musela hľadieť do očí. Odrazu tá maska zmizla a v jeho očiach ako aj na celej tvári sa objavila len láska a neha.
"Sľúbil som ti, že ostaneme naveky spolu. Je mi to ľúto Bella. Rád by som to splnil ale nemôžem. Sľúb mi jedno. Že budeš žiť ďalej a odídeš za mnou až po plnohodnotne prežitom živote. Sľúb, že sa o nič nepokúsiš, a že budeš žiť pre rodinu. Prosím." Prosil ma. Jediné čo som mohla bolo prikývnuť. Chcela som však umrieť hneď ako on. S ním. Nezvládla som to a moje nohy sa mi podlomili. Kľakol si vedľa mňa a objal ma. Rozvzlykala som sa mu v náručí. S oblohy na moju tvár dopadli prvé kvapky, ktoré nahradili moje slzy. Snažil sa ma utíšiť ale cítil ten istý smútok, ktorý spaľoval moje vnútro ako oheň.
"Nemôžeš odísť. Nemôžeš ma tu nechať. Ja to bez teba nezvládnem. Prosím."
Nič neodpovedal len ma naďalej držal. Postavil sa so mnou na nohy a jemne ma odtisol. Potom sa mi hlboko zahľadel do očí a posledný krát ma pobozkal. Dážď zosilnel a ja som si uvedomila, že takto som si vždy predstavovala svoj prvý bozk. A potom zmizol. Moja náruč ostala prázdna a ja som taktiež ostala úplne prázdna. Bez srdca, duše bez neho.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 18. srpna 2009 v 9:20 | Reagovat

fest smutné,prečo im to štastie nikdy nevydrží,to je hroza...chúďa Bella..som zvedavá či Edward prežije

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.