close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Nádej na lásku...17. kapitola

16. srpna 2009 v 13:57 | Dark Angel |  Nádej na lásku by VampireGirl
17. kapitola
Tajomstvo
"Alice upokoj sa. Nesmie sa to nikto dozvedieť. Ak by sa to dozvedeli chceli by bojovať a to nesmieme dopustiť. Keď prídu područím sa im a odídem. Dovtedy sa to nesmú dozvedieť. Hlavne nie Bells…"
"Prisahám, že sa to nedozvedia. Nemôžeme nič urobiť? Bojovať? Si môj brat Edward a ja nedo…"
"Nie! Nebude sa bojovať. Nie kvôli mne. Ak mi zomrieš pred očami… alebo Bella… ktokoľvek s rodiny… myslíš, že by to ostatným pomohlo? A čo by pomohlo keby sme zomreli všetci? Mysli na Jaspera…"
"Dobre…"

"Neboj nejako to dopadne…"
"Že zomrieš…"
"Aj to je riešenie…"
"Ako to môžeš urobiť Belle? Odišla od nás vtedy… mala nárok na šťastie… a toto… To je tak nespravodlivé!"
"Alice svet nieje spravodlivý. Či už pre ľudí alebo pre nás. Bella bude žiť ďalej…"
"Bez teba neprežije. A ty to vieš. Musí byť nejaké riešenie…"
"Nieje… zatiaľ sa budeme tváriť, že sa nič nedeje…koľko máme času?"
"Stane sa to na ďalšom rodinnom love. Neviem presne kedy to bude. Ale zatiaľ máme všetci zlaté zreničky. Asi dva-tri týždne."
"Dobre. Poď vrátime sa domov je neskoro."
Nebežali sme plnou rýchlosťou. Doma nás už čakala vystresovaná Bella.
"Kde ste boli?"
"Len na menšom love."
"Aha."
"Poď pôjdeme dovnútra. Ako bolo?"
"Zajtra mám časť skúšok a ďalšia je potom až o dva dni…"
Alice:
Sledovať ich lásku. A vedieť, že je za chvíľku koniec. Predstava, že by som ja prišla o Jaspera a vždy strašila. Nikdy som ju nikomu nepriala ale toto… Bella si toho už veľa pretrpela ale nezdá sa, že jej utrpenie má konca. A bude to horšie…
Stála som vonku. Edward a Bells sú spolu, Emmett a Rose tiež, Carlisle a Esme takisto. Jasper za mnou prišiel. Objal ma a spolu sme hľadeli na hviezdy.
"Je to také zlé?"
"Čo myslíš?"
"Tá tvoja vízia."
"Je, Jasper…"
Bella:
"Dnes je krásne."
"Uhmmm. Čo?"
"Edward počúvaš ma vôbec?"
"Prepáč zamyslel som sa. Čo si vravela?"
"Že je dnes v noci krásne. Aj Jasper a Alice sú spolu vonku."
Fakt bolo. Hviezdy žiarili a obloha bola skoro bez oblakov. Pripomenulo mi to deň keď mi Edward po prvý krát povedal, že ma miluje.
"Na čo myslíš?" namiesto odpovede som stiahla štít.
"Aj ja som na to myslel. Vtedy bolo ešte všetko krásne, však?"
"Aj teraz je."
"Pamätáš si ako si vravela, že sa môže niečo stať? Rozmýšľal som nad tým. Ak sa niečo stane mne Bella. Prisahaj mi, že sa o nič nepokúsiš a budeš žiť ďalej bezo mňa."
"Prečo to hovoríš? Nič sa nestane. Ver mi. Aj keď možno niekde v hĺbke sa tiež bojím tak sa nič nestane."
"Stať sa môže všeličo." Povedal a hľadel do neba. "Ale pamätaj si, že nech sa stane čokoľvek vedz, že ťa milujem a jediný koho kedy budem milovať si ty…"
"Ja viem. A ty vieš, že to tak bude aj z mojej strany. Ale nehovorme o tom. Všetko je dobré a tak to aj ostane." Uzavrela som debatu.
"Mala by som sa učiť. Aspoň trochu. Ideš so mnou?"
"Idem."
Začala som sa to učiť ale nemohla som sa sústrediť. Už bola noc a ja som stále musela rozmýšľať nad tým čo Edward povedal. Po pár hodinách Edawrd odišiel. Nepýtala som sa kam. Aj keď je môj manžel nechala som mu slobodu. Nemôžem sa ho pýtať pri každom kroku kam ide. Aj on môže mať svoje tajomstvá. Nechala som ho a radšej sa učila. Podarilo sa mi to. Teda asi. Ráno sa Edward ešte neobjavil a ja som si začala robiť starosti ale je to upír takže by sa mu nemalo nič stať. Išla som teda sama. Na radosť Jaspera a Emmetta som si vzala môj nový Jeep.

"Ešte sa nevrátil?" bola moja prvá otázka po tom čo som sa vrátila.
"Nie."prosté a jednoduché. Ale teraz som sa už začala báť. Je to už skoro 20 hodín čo je preč.
"Ako bolo?"
"Fajn. Skúšky som spravila. Idem von. Hľadať Edwarda." Kým ma stihli zastaviť tak som sa vybrala von. Nevedela som presne kde by sa mohol nachádzať ale skúsila som zopár miest na, ktoré sme chodili. Nakoniec som ho našla na našej lúke. Ležal v strede a oči mal zatvorené.
"Bála som sa."
"Bells? Čo tu robíš?"
"Môžem aj odísť." Odsekla som.
"Nie tak som to nemyslel. Len som ťa tu nečakal."
"Aha a koho si čakal." Začala som byť škriepna.
"Nikoho. Bella… myslíš, že je niekto krajší a úžasnejší ako ty?"
"Hej."
"Možno je ale nie pre mňa. Myslel som to len tak, že som nečakal, že ma pôjdeš hľadať. Zamyslel som sa a stratil pojem o čase."
"Na čo si myslel." Spýtala som sa teraz už milo a sadla si k nemu. Objal ma okolo pliec, pritiahol si ma na svoju hruď a ja som sa spokojne oprela.
"Na nás. Na to ako som ťa prvý krát videl. Na naše začiatočné rozbroje. Na ples. Na všetko čo sa odohralo. Na našu svadbu. Na veľa vecí."
Prikývla som. Chvíľu sme ostali v tichosti.
"Ako dopadli skúšky?"
"Spravila som. Pozajtra mám ďalšie. Ak to spravím, vyrazíme si všetci na lov čo povieš? Ako rodina."
Len neprítomne prikývol a zdvihol sa. Načiahol za mnou ruku a spolu sme bežali domov. Hneď ako sme prišli išiel za Alice a chvíľku sa veľmi potichu rozprávali. Až potom prišiel za mnou aby sme spolu ostali v noci. Zo dňa na deň som mala väčšie a väčšie podozrenie, že sa niečo deje.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 LiL_BeLLa LiL_BeLLa | 16. srpna 2009 v 14:42 | Reagovat

WoW je továžne pekný príbeh.....dúfam,že to dobre dopadne  :-(  :-|

2 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 16. srpna 2009 v 15:38 | Reagovat

pekný diel,len keby Bella nerekla,ze pojdu na lov...sa bojim co sa bude diat v dalsom diele,na ktory sa moc moc tesim :-)  :-(

3 bellla bellla | 16. srpna 2009 v 21:19 | Reagovat

užas

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.