close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Nádej na lásku...16. kapitola

15. srpna 2009 v 9:53 | Dark Angel |  Nádej na lásku by VampireGirl
16. kapitola
Svadobná cesta… a to čo po nej nasledovalo
"Kde sme taraz?"
"Za chvíľu pristaneme v Riu."
"Rio de Janeiro? Nesvieti tam náhodou slnko?"
"Tam strávime len pár nocí a potom sa presunieme na jeden ostrov. Je to ostrov ktorý nám požičala Esme. Dostala ho od Carlisla."

"Tuším to má aj výhody byť Cullenová, nemyslíš?"
Len sa zasmial a pobozkal ma na čelo. Ako povedal pristávali sme práve v Riu. Slnko už bolo pomaly za obzorom a kým sme sa dostali k našej batožine bolo nadobro preč. Ubytovali sme sa v jednom hoteli a Edward ma potom zobral von. Prv sme sa len tak prechádzali po meste, držali sa za ruky, smiali sa a boli sme až po uši zaľúbený. Bolo to totálne krásne. Vracali sme sa až okolo piatej vtedy nás už vytlačilo slnko. Cez deň sme sa výhradne venovali sebe. Cítila som sa inak. Nevedela som, že je to také iné a pritom rovnaké. Myslím manželstvo. Vlastne sa nič nezmenilo ale ja sa sa cítim akoby sme si s Edwardom boli bližší. Že sa milujeme ešte viac. Ak je to vôbec možné. Boli sme ako spriaznené duše. Akoby sme si čítali myšlienky. Teda on ich vedela ale mne nie. Ale aj na tom sme pracovali. Pracovali sme na tom ako môj štít roztiahnuť a ako ho stiahnúť. Ale to bola len okrajová činnosť. Venovali sme sa hlavne seba a naším telám. Naše noci boli plné vášne, zmyselnosti, lásky a romantiky. Plné niečoho po čom túžila nielen naša myseľ ale aj naše telo.
Dni pomaly ubiehali. Krásne dni, ktoré som chcela aby trvali večne. Ale aj naša svadobná cesta sa pomaly chýlila ku koncu. Teraz sme znova v Riu. Opustili sme ostrov Esme a ešte pár dní sme sa rozhodli stráviť v Riu. Dnes večer trávime v jednom tanečnom bare. Je to naša posledná noc na svadobnej ceste. Bolo to niečo úžasné. Nielen tento deň ale celá cesta. Celý čas sme mysleli len jeden na druhého a nie na zvyšok sveta. Mohol by sa zmeniť názov Ameriky a my by sme to nevedeli. Boli sme spolu na našom mieste. Nechcela som ísť domov ale aj som sa tešila. Na rodinu.
Keď sme sa vrátili všetci boli mierne čudný. Hlavne Alice. Ale nebrala som to vážne. Sme upíri a to je samo o sebe čudné. Ja som musela ísť ešte do školy. Kvôli Mattovi som musela robiť skúšky. Edward ma odviezol a tiež sa netváril zrovna šťastne.
"Stalo sa niečo?"
"Nič prečo by si sa musela trápiť, láska."
Prikývla som ale tiež som sa začala cítiť nesvoja. Vošla som do školy a chcela som ešte zakývať Edwardovi ale on tam už nebol. Toto je fakt čudné.
Edward:
"Spusti Alice." Povedal som hneď ako som vošiel.
"Poď von. Ostatný to nevedia a nechcem aby to vedeli."
Vyšli sme von. Alice sa rozbehla a ja som bežal za ňou. Zastavila až skoro pred Port Angeles v hlbšom lese. Potom ako sme zastavili ostala stáť a bola chvíľu ticho. Vyzerala smutne a zlomene. Potom sa mi vrhla okolo krku a rozvzlykala sa. Silno som ju objal a spolu sme si sadli. Trvalo jej dlho kým sa upokojila. Potom spustila.
"Je mi to tak ľúto. Ale nemôžeme s tým nič urobiť." Povedala a ja som ešte stále nevedel o čo tu ide. V hlave prekladala texty piesní do arabštiny.
"Kľud Alice. Vysvetli my to."
"Ide o Volturiovcov. A ich blbý zákon. Zákon, že jeden upír nesmie zabiť iného. Matt bol jeden s nich. Jeden s Arových najlepších. A chcú ťa za to zabiť. Nezmenia názor. Nedá sa s tým nič urobiť. Ja…ja…"znova sa rozvzlykala. Aro…smrť…koniec…
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 15. srpna 2009 v 16:28 | Reagovat

čo??to ho nemozu zabit,to nie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.