15. kapitola
Konečne moja svadba?
Návrat domov bol taký zvláštny. Taký…nedá sa to opísať slovami. Cítila som radosť, šťastie, lásku, nádej ale aj strach. Zvláštna zmes pocitov. Pocitov, ktoré sprevádzali môj život. Celý môj život. Bála som sa reakcie mojej rodiny. Edward mi však sľúbil, že je so mnou. A ja som viac nepotrebovala. Šošovky sa v mojich očiach úplne rozpustili. Červené oči svietili. Nechala som vojsť najprv Alice a Edawrda. Zhlboka som sa nadýchla a vošla som aj ja.
Vtedy nikto nedýchal. Všetci len hľadeli na moje oči. Netrvalo to však dlho. Esme sa spamätala ako prvá. Prišla ku mne objala ma a povedala mi, že je všetko dobré a, že sa im to každému stalo niekoľko krát. Potom som sa zvítala s ostatnými. Emmett si zo mňa robil srandu, že mi to svedčí a mala by som ich mať také častejšie. Cítila som sa šťastná. Moja rodina ma podržala. Po zvítaní som im musela všetko povedať. Rozprávali sme sa veľmi dlho ale potom sme každý išli robiť čo sa nám chcelo. Ja s Edwardom som odišla do jeho(Našej)izby. Sedeli sme vedľa seba na sedačke, opierala som sa o neho, držali sa za ruky a on ma hladil.
"Nad čím rozmýšľaš?" spýtal sa potichu.
"Nad všetkým čo sa stalo. A či sa ešte niečo stane. A nad našou svadbou. Edward ja by som chcela aby naša svadba bola čo najskôr. Aby sme boli svoji skôr ako sa ešte niečo stane."
"Nič sa už nestane."
"Nemôžeš vedieť. S mojím šťastím… ale prekonáme to však?"
"Všetko. Všetko čo nám osud postaví do cesty."
Celú noc sme tam len tak sedeli a vychutnávali si toho druhého. Občas sme sa pobozkali. Bola to jedna s najkrajších nocí. Asi okolo ôsmej prišla k nám Alice, že sa ide nakupovať. Edward vyzeral podráždene ale ja som bola rada. Tieto nákupy mi chýbali. Asi okolo desiatej sme vyrazili. Išla s nami aj Rose a Esme. Alice zastavila pri najlepšom svadobnom butiku v meste. Prechádzali sme šatami smiali sa a oni ma donútili vyskúšať si každé, ktoré sa nám páčili. Ale ani jedny neboli tie pravé. Keď sme už odchádzali padli mi oči na jedny šatu skoro úplne zadu a tak mierne zastrčené.
"Alice, Rose, Esme pozrite."
Vytiahla som ich a prehliadla si ich boli prekrásne. Nádherné. Úžasné. A drahé ale to nebol náš problém.
"Skús si ich."hustili do mňa. Zbehla som si ich teda vyskúšať. Rose mi ešte hodila ešte topánky a ja som sa obliekla. Šaty mi sadli úžasne. Proste úžas. Ja som si ich zamilovala hneď ako som ich videla a vedela som, že aj ostatným sa budu páčiť. Edwardovi by nevadilo keby som si dala džíny a tričko.
"Poď sa ukázať!" kričí na mňa Esme. Okej. Tak idem.
"Aaaach…" spustili všetky. Stála som tam pred nimi v najkrajších šatách a čakal ma najkrajší deň a po ňom najkrajšia večnosť. Vyhrala som. Práve som vyhrala. Vyhrala som najkrajší život. Šaty sme hneď aj kúpili aj s tými topánkami a Esme ešte našla prekrásny kvet do vlasov. Takže na seba už niečo mám. Tak sme sa vybrali nakúpiť pre ostatných. Chlapov sme vybavili rýchlo. Kúpili sme im každému oblek a je to. No každý mal iný ale v podstate to bolo ľahké. A potom sme sa vrhli do nakupovania ženských šatov pre Alice, Rose a Esme. Našla som prenádherné zelené a donútila som všetky tri si ich vyskúšať. Keď vyšli zľakla som sa, že budú krajšie ako nevesta ale ubezpečili ma, že to sa nestane. Každej prekrásne pasovali. A tak sme ich vzali. Ďalej sme išli vyberať topánky a vybrali sme pekné strieborné, jemné. A potom bolo ešte treba vybrať svadobné oznámenia. Vybrali sme a Alice sľúbila, že o to sa postará. Ako o hostí. No a keď bolo po svadobných nákupoch išli sme ešte na nákupy normálne. Nakúpili sme hory oblečenia a veľa sme sa zabavili. Vrátili sme sa až neskoro večer. Šaty sme si schovali aby nám ich nevideli. A potom sme ostali v noci s našimi polovičkami. Ďalší deň sa niesol v znamení dátumu svadby.
"A čo tak na Edwardove narodeniny? Sú za pár týždňov a nieje to ani ďaleko ani blízko. A ešte k tomu by sme zabili dve muchy jednou ranou."
"Geniálny nápad. To je presne za…dva a pol týždňa. To by som mohla stihnúť."
"A teraz miesto… kde by ste to chceli?" pozrela sa na mňa a na Edwarda. Rozmýšľali sme už dávnejšie, že naša lúka by bola prekrásna ale podľa toho ako poznáme Alice by bola malá. A zatiaľ nás nič nenapadlo. Keď som bola mladšia túžila som ju mať v Taliansku vo Versaileských záhradách.
http://www.firemnyzoznam.sk/image/image/1647/full/svadobne_saty_herve_ca...
http://www.firemnyzoznam.sk/image/image/1647/full/svadobne_saty_herve_ca...
Neviem však či si to teraz môžeme dovoliť. Skupinka žiariacich ľudí…no neviem. A tak sme sa snažili prísť na niečo pekné ale nikoho nič nenapadalo. Nakoniec sme sa dohodli, že tu to bude predsa len najkrajšie. Najbližších pár dní sa vlastne nič nedialo. Alice začala s prípravami asi až týždeň pred svadbou. Všetci jej smeli pomáhať len ja a Edward nie. Preto sme sa rozhodli, že kým Alice doma panikári mi si vyrazíme na predĺžený lov. Loviť sme si zalovili, to je pravda ale viac sme sa venovali sebe. Po toľkých lovoch čo som absolvovala moje oči boli znovu prekrásne zlaté. Konečne som v nich nevidela tú krv.
"Milujem ťa vieš to?" spýtal sa ma raz v noci keď sme ležali vedľa seba sledovali oblohu. Prevrátila som sa na brucho a hlavu si oprela o ruky. Natiahla som sa a pobozkala som ho.
"Veríš mi keď poviem áno?"
Usmial sa a znova sa mi prisal na pery. Asi by sme náš výlet ešte trochu pretiahli ale volala Alice. A tak sme sa poslušne vrátili. Keď sme sa vrátili boli sotva 2 dni pred svadbou. Alice nás nepustila do domu. A poslala nás do môjho starého, ktorí sa ešte nepredal. Tam sme ostli až do piatka večera. Ak teda nepočítame školu samozrejme. A tých zopár dní čo sme boli na výlete to si aj tak nikto nevšimne. No dobre všimne ak ste predtým chýbali vyše dvoch mesiacov ale Carlisle niečo vymyslí. On sa do chorôb vyzná a nejakú mi prišijú. Vrátili sme sa domov až v sobotu skoro ráno. Vyzeralo to tam fakt úžasne. Na záhrade za domom bol prekrásny zelený koberec, ktorý viedol k oblúku s bielych ruží. Na každej strane koberca boli stoličky a zbežne zrátané bolo ich asi 10. Alice hneď poslala Edawrda nech sa oblečie a mňa zobrala do jej kúpeľne. Ona ani Rose a Esme ešte neboli pripravené. Všetky tri sa do mňa pustili. Alice a Esme sa mi pustili do vlasov a Rose sa starala o make-up. Potom ma navliekli do mojich šatov, no oči ma donútili nechať zatvorené. Potom ma priviedli k zrkadlu a dovolili mi oči otvoriť. Vyzerala som dobre. Viac ako dobre. Vlasy som mala dokonale upravené a v drdole. Mala som tam prekrásny kvet. Šaty pasovali ako mali. Musela som ostať v kúpeľni kým nenastane môj čas. Medzitým sa išli moja mama a sestry(úžasný pocit mať rodinu) prezliecť. Čakala som ich v kúpeľni a neskutočne sa tešila. Toto bude môj šťastný koniec a aj začiatok. Asi po pol hodine po mňa prišla Alice. Rose a Esme už asi boli tam kde mali byť a čakala so v podstate len na mňa. Dole ma čakal Carlisle a Alice vybehla von. Teraz pre mňa príde tá veľká chvíľa.
"Vyzeráš nádherne." Pošeptal mi Carlisle keď som mu podala ruku. Pomaly sme vyšli von. Vtedy sa všetky pohľady upriamili na nás. Bola tam celá moja rodina a ešte tam bola Tanya a jej rodina, ktorú poznám len s rozprávania. Vpredu stál Emm a dnes bude naším "kňazom". A tam v celej svojej úžasnej kráse stál môj anjel. Na perách ten prekrásny úsmev, ktorým ma vždy odzbrojí. Pomaly som kráčala na perách sa aj mne usídlil úsmev a najradšej by som sa k nemu rozbehla a pobozkala ho tak vášnivo ako sa to len dá. Ale musela som kráčať pomaly a s hrdosťou. Zopár neposlušným pramienkom sa podarilo vypadnúť s môjho dokonalého účesu. Keď som sa konečne dostala k nemu vzal pramienok a dal mi ho uši. Potom ma chytil za ruku.
"A tak vás vyhlasujem za manžela a manželku. Alias jeden nenásytný mrzutý upír a druhá najkrajšia upírka hneď po mojej Rose." Všetci sa začali smiať a Emm dostal po hlave od Rose.
"A teraz môžete pobozkať nevestu."
Edward sa ku mne sklonil a predtým než sa naše pery spojili mi zašepkal do ucha. "Naveky." A potom ma už konečne pobozkal. Všetci začali tlieskať a Alice odniekiaľ vyčarovala lupene ruží a začala ich po nás hádzať. Jasper nás odfotil asi 2 minúty po tom čo sme si povedali ÁNO. Vtedy ešte padali ruže takže je to prekrásna.
Je neskoro v noci a my práve odchádzame. Čaká nás prekrásna cesta na nejaký vzdialený ostrov. Teda to si len myslím lebo Edward mlčí ako ryba. A tak sedím v lietadle vedľa milovanej osoby a užívam si to ako ešte nikdy. Dokonca sme si dali aj šampanské ale poviem vám nieje to to čo to bývalo. Znechutene sme to vypľuli a potom sme sa začali smiať. Smiali sme sa celú cestu. Vlastne som sa cítila ako nejaká pubertiačka. A to myslím, že mám za sebou a Edward vo svojom "pokročilom" veku tiež. Ale bolo to úžasné. Smiať sa len tak bez príčiny. Bozkať najkrajšie pery pod slnkom. Žiť svoj sen. Bez toho aby sa niečo pokazilo alebo aby mi niekto prekazil moje šťastie. Ale bude to tak naveky?

%20%E2%80%93%20okraj.png)





úzasne,krasa fakt